PRAHA, VŠETATY – V nedeľu 16. januára si v Česku pripomenuli 53. výročie upálenia študenta Jana Palacha. Palach chcel svojim činom vyburcovať Čechoslovákov k odporu proti okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a normalizácii. Ťažko popálený mladík zomrel 19. januára 1969.
K jeho pamätníku pri Národnom múzeu na pražskom Václavskom námestí položil vence predseda Senátu Miloš Vystrčil spolu so senátorom Jiřím Drahošom (za STAN) a ďalšími politikmi. Udalosť tu pripomína kríž v chodníku. Palachovu pamiatku si uctili aj pred druhou budovou múzea, niekdajšieho Federálneho zhromaždenia. Tam bola predvlani odhalená plastika Plameň. Kvety k pamätníku pred historickou budovou múzea nechal poslať aj premiér Petr Fiala (ODS) a prišla tam zapáliť sviečku aj verejnosť.
Predseda senátu: Neprítomnosť komunistov v parlamente nesmie spoločnosť ukolísať
Vystrčil uviedol, že Palach sa rozhodol vykonať čin, ktorým chcel prebudiť svedomie českého národa. „A tam vedľa je kríž, ktorý leží, a je na nás, či sa bude viac prepadať, alebo či sa vztýči. To znamená, je potrebné si uvedomiť, že hájiť slobodu a nezávislosť je veľmi dôležité, Jan Palach nás na to upozornil,“ povedal médiám.
Pre dnešných mladých ľudí podľa šéfa Senátu môže byť Palach príkladom v tom, aby sledovali, či nedochádza k potlačovaniu slobôd. „Ak dnes študenti budú tiež na stráži a budú si dávať pozor, či (…) nedochádza k potláčaniu slobody tlače a iných slobôd, tak je to dobre. Práve oni majú často silu na to upozorniť. A Jan Palach v tomto zmysle „pre nich môže byť príkladom. To neznamená, že by museli robiť rovnaké činy ako on. Ale je potrebné si uvedomiť, že často to boli študenti, (…) ktorí prví zdvihli tú zástavu za slobodu,“ povedal Vystrčil. Uviedol tiež, že súčasná neprítomnosť komunistickej strany v Poslaneckej snemovni by nemala spoločnosť ukolísať. „Mali by sme sa o demokraciu a slobodu starať. A ja dúfam, že to dokážeme,“ dodal politik.
Vyburcovať k odporu
Inšpiráciou vtedy dvadsaťročnému študentovi mohli byť vietnamskí budhisti, ktorí niekoľko rokov predtým urobili niečo podobné. „Myslím si, že Palach uvažoval podobne, hoci v úplne inom kontexte a inej politickej situácii – bola zakázaná cenzúra a on hovoril, že vzplanú ďalšie živé pochodne v tej údajnej skupine, ktorú si v skutočnosti vymyslel, aby tak zosilnil tlak,“ pripomínal podľa serveru iRozhlas.cz historik Petr Blažek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
V roku 2013 vznikla trojdielna filmová séria Horiaci ker, ktorá je inšpirovaná práve osudom a činom Jana Palacha. Réžie sa ujala Agnieszka Hollandová. Teší sa z niekoľkých ocenení – v tuzemsku získal 11 Českých levov, dráma získala aj hlavnú cenu medzinárodného filmového festivalu v čínskom Hongkongu.
Niekoľko posledných mesiacov Palachovho života zaznamenáva aj životopisný film Jan Palach z roku 2018 v réžii Roberta Sedláčka. Česká televízia potom v pondelok 17. januára večer odvysielala na ČT Art dokumentárny program o Janovi Palachovi, po ktorom nasledoval záznam koncertu requiem Bohdana a Jany Mikoláškovej z Pamätníka Jana Palacha vo Všetatoch na Mělnicku, ktorý bol vybudovaný v jeho rodnom dome.
Po smrti Jana Palacha zložil Bohdan Mikolášek pieseň Ticho, ktorá odrážala pocity a nálady ľudí v druhej polovici januára roku 1969. Pieseň Ticho bola veľmi skoro zakázaná a nesmela sa hrať. Spoločne so svojou manželkou Janou, evanjelickou farárkou, vytvoril koncertný program v štruktúre liturgickej bohoslužby venovanej pamiatke Jana Palacha, vychádzajúcej z piesne Ticho a ďalších skladieb.
Jan Palach (11. augusta 1948 Praha – 19. januára 1969 Praha) bol študent histórie a politickej ekonómie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý sa upálil na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po začiatku okupácie Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy. Dňa 16. januára 1969 sa zapálil v hornej časti Václavského námestia v Prahe. S rozsiahlymi popáleninami bol prevezený do nemocnice, kde po troch dňoch zomrel.
J. Kirschner
Ilustračné foto: Spomienka na Jana Palacha, autor
