ŽILINA – Jednou z kľúčových tém tohtoročnej synody, ktorú nazvali „Jarná synoda“, bolo hospodárenie cirkvi. Správu o ňom za minulý rok predniesla generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová.
Štátny transfer na platy
Synodálom priblížila, ako cirkev využila dotáciu, ktorú každoročne dostáva zo štátu. V minulom roku bol transfer vo výške niečo vyše 5,5 milióna eur. Podľa Vinczeovej po odrátaní príspevkov pre Východný a Západný dištrikt a Evanjelickú diakoniu ostalo na potreby ECAV 5 miliónov. Pre aktuálny rok cirkev dostala 5,65 milióna a bez príspevkov na dištrikty ostane na ústredí 5,2 milióna.
Vinczeová tvrdí, že takmer 94 percent ide na osobné náklady všetkých zamestnancov cirkvi – teda duchovných, ako aj pracovníkov generálneho biskupského úradu (4,7 milióna). Pravda však je, že na platy duchovných šlo v skutočnosti len cca 83,5 percenta.
Pokiaľ ide o nakladanie so štátnym transferom v roku 2023, Vinczeová tvrdí, že takmer 94 percent ide na osobné náklady všetkých zamestnancov cirkvi – teda duchovných, ako aj pracovníkov generálneho biskupského úradu (4,7 milióna). Pravda však je, že na platy duchovných šlo v skutočnosti len cca 83,5 percenta, čo je v peňažnom vyjadrení o pol milióna menej. Práve týchto cca 500-tisíc eur spotrebujú na platy zamestnancov generálneho biskupského úradu. Ide o 19 zamestnancov, z toho štyria pracujú na polovičné úväzky.
Vinczeová pritom v správe uvádza: „Mzdové náklady prevádzkových pracovníkov sú nižšie v porovnaní s rozpočtom o 10 %, čo bolo spôsobené dlhšie neobsadenými niektorými pracovnými pozíciami v rámci GBÚ, keď sa vykonávanie prác riešilo dočasne aj formou dohôd (príp. aj externe – dodávateľským spôsobom), a tiež aj dlhodobou PN niektorých pracovníkov.“
Priemerný plat zamestnanca GBÚ v hrubom tak vychádza na zhruba 1 500 eur, niektorí samozrejme zarobia viac, pretože niektoré úväzky sú čiastočné, no aj títo zamestnanci sú zohľadnení vo výpočte priemernej mzdy. Priemer sa robí aj so započítaním napríklad upratovačky, ktorá zarába výrazne menej než iní pracovníci. Reálna mzda úradníkov tak bude v zásade oveľa vyššia než prezentovaný priemer.
K tomu treba pripočítať aj ďalší významný zdroj – dvoch zamestnancov generálneho biskupského úradu platia zo zahraničných fondov, pričom má ísť o sumu 95-tisíc eur zo Svetového luteránskeho zväzu a 60-tisíc eur z ELCA. Aparát GBÚ tak ročne spotrebuje na mzdy tretinu z toho, čo vyberú do Fondu finančného zabezpečenia.
Biskup Eľko, ktorý vzišiel z nedemokratických volieb a pravdepodobne si predĺži svoj mandát o ďalších šesť rokov, sa podľa informácií vystatuje tým, že GBÚ má menej zamestnancov ako za bývalého vedenia. Zabúda však dodať, že okolo 40-tisíc eur posielajú externej firme na vedenie účtovníctva, ktoré za bývalého vedenia robili kmeňoví zamestnanci. V priemere je to 3 300 eur mesačne – ďalší výdavok, ktorý de facto možno rátať k mzdovým položkám.
Transfer porastie, platy však nie
Podľa informácií zo synody sa znižuje aj objem financií vo Fonde finančného zabezpečenia. Na mzdy z neho mali vyplatiť okolo 1,4 milióna eur, pričom očakávali, že od zborov vyberú asi 1,7 milióna. V skutočnosti im na účet prišlo len 1,1 milióna. Z toho ešte časť preliali do rôznych fondov, keďže už nevyberajú ofery na rôzne ciele, ako napríklad na podporu misie. Namiesto nich odčerpávajú peniaze z FFZ.
Každopádne, cirkev si tento rok prilepší a perspektívne by mohla dostávať ešte viac peňazí zo štátnej kasy. Ministerstvo kultúry SR totiž predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Cirkvi by si podľa nových pravidiel mohli výrazne polepšiť.
„Novelou zákona sa zjednoduší výpočet príspevku štátu pre cirkvi a zabezpečí sa lepšia predvídateľnosť a transparentnosť. Výpočet výšky príspevku štátu sa navrhuje naviazať na mieru rastu minimálnej mzdy. Predkladaný návrh počíta aj s jednorazovým navýšením príspevku v roku 2025, ktorý odráža prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Aktuálne platný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností okrem iného upravuje, že jednotlivé cirkvi dostávajú od štátu finančné príspevky, ktoré až z 97 percent u ostatných používajú na mzdové záležitosti. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Návrh zákona teraz dolaďuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. V prípade schválenia novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2025.
„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov,“ píše sa v dôvodovej správe.
Prijatie zákona by znamenalo navýšenie výdavkov štátu na financovanie cirkví o milióny eur. Pre rok 2025 predpokladá príspevok navýšený o 15 percent, čo pri všetkých cirkvách dokopy znamená nárast zhruba 9,3 milióna eur. V nasledujúcich dvoch rokoch má táto suma rásť ešte markantnejšie. Budúci rok predkladatelia navrhujú jednorazové navýšenie štátneho príspevku o 5,9 milióna eur. Dôvodová správa uvádza, že: „Príspevok štátu na rok 2025 určený v znení účinnom od 1. januára 2025 sa zvyšuje o sumu zodpovedajúcu desiatim percentám sumy príspevku štátu poskytnutého cirkvám v roku 2024. Suma podľa predchádzajúcej vety, o ktorú sa navyšuje príspevok štátu na rok 2025, sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi v rovnakom pomere, ako bol príspevok štátu poskytnutý jednotlivým cirkvám v roku 2019.“ Okrem jednorazového navýšenia by sa mal príspevok zvyšovať každý rok. Konkrétne o 1,1-násobok sumy medziročného navýšenia príspevku štátu na rozpočtovaný rok podľa miery medziročného rastu sumy minimálnej mzdy.
Zmena nastane, ak počet veriacich cirkvi klesne alebo vzrastie o viac ako 10 percent v porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním.
Ak teda zákon prejde parlamentom a nadobudne účinnosť, ECAV na Slovensku si o tri roky polepší takmer o 3 milióny eur. Ak by k tomu ešte došlo k zrušeniu dištriktov, ktoré sa dlhodobo ukazujú ako neefektívne a zbytočne drahé na prevádzku, mohli by získať ďalšieho 1,2 milióna. To všetko by otvorilo cestu k vyšším platom farárov s tým, že vedenie cirkvi by nemuselo tak intenzívne vyciciavať cirkevné zbory z peňazí. Vinczeová však na synode avizovala, že hoci ECAV dostane zrejme o 1,5 milióna viac zo štátu, farárom to na platoch nepridá, lebo podľa jej slov je to stále málo peňazí. Namiesto hľadania riešení, ako farárom zvýšiť plat, tak narastá tlak aj zo strany synodálov, aby boli sankcionované zbory, ktoré neplatia „výpalné“ – napríklad aby im vzali farára a pod.
Redakcia Lutherusu
