Ovzdušie v spoločnosti je zlé a v našej cirkvi ešte horšie. Zachytil som mnoho podnetov z viacerých zdrojov, ktoré to potvrdzujú. Napríklad v týždenníku Lutherus, ročník 3, číslo 7, na strane 29 v článku „Evanjelici sú zmätení, treba ich poinformovať“ čítame tieto slová: „Riešením by bolo, aby vznikla nová cirkev ako v ČR v Sliezsku.“ Autor tu tiež informuje, že sú ľudia, ktorí sa k cirkvi nemôžu prihlásiť, lebo cirkev ich sklamala. Musím vysoko oceniť statočnosť rodín, ktoré sa takto verejne vyjadrili a vyslovili svoj názor.
Súdiť sa chcú za cirkevné peniaze
Musím jedným dychom dodať, že to nie je ojedinelé a plne to chápem. Evanjelici sú skutočne veľmi znechutení. Jedni sa nechcú prihlásiť pri sčítaní ľudu k cirkvi, iní chcú pozastaviť svoje členstvo, ďalší chcú novú cirkev, ďalší odstúpenie nelegitímne zvoleného predsedníctva. Ďalší vypínajú TV prijímač, ak tam vidia našich „hluchoslepých biskupov“, resp. ich prisluhovačov. Počúvať, ako brat Brozman – nelegitímne zvolený generálny dozorca – „našiel“ Spasiteľa v našej cirkvi a ako ju „miluje“, je skutočne nad sily mnohých, lebo vedia, čo urobil. Ako podvádzal, klamal a ďalej klame spolu s bratom nelegitímne zvoleným generálnym biskupom Eľkom, a kryjú ďalej napríklad temné skutky v Reformate.
S takou „vierou“ a takým „nasledovaním“ Spasiteľa nespokojní evanjelici nechcú mať nič spoločné. Radšej nekomentujem rôzne vyjadrenia na adresu biskupov a vôbec duchovných, ako reakciu na „výpalné“ – povinné poplatky zborov do fondu zabezpečenia. Prečo sme v takej kríze? A ako z nej von? Cirkevná „mafia“ hľadá riešenie, ale aké? Chyby nepriznať, ale zabudnúť, a neposlušných – čo na ne upozorňujú – zastrašiť.
Predsedníctvo cirkvi (Eľko, Brozman) bolo zaviazané generálnym presbyterstvom na prvom zasadaní tohto roku, aby prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonalo potrebné právne úkony na ochranu cti, dobrého mena a dobrej povesti evanjelickej cirkvi a jej funkcionárov. Áno, majú najať právnikov, ktorí by podali žalobu na tých, ktorí volajú po poriadku. A robia to za cirkevné peniaze, nie za svoje. A ak súd prehrajú, nebude ich to stáť nič, zaplatí to predsa ľud. Ani politici sa nesúdia za štátne peniaze, ako to chcú robiť v cirkvi. A prečo to vlastne robia? Nuž preto, že sa nevedia obrániť, argumenty nemajú, len klamstvá a polopravdy. Ak sa poukáže na hriechy a neporiadky v cirkvi, „cirkevná mafia“ sa postaví proti. Asi nič nie je také zákerné ako neverná cirkev. História hovorí, že neposlušných cirkev aj upaľuje, dáva do kliatby, jednoducho za každú cenu chce umlčať. Preto bdejme! ECAV sa musí postaviť zoči voči problémom otvorene a priamo. ECAV pred nimi neujde, pravda bude volať aj z hrobu. Boží súd je spravodlivý, umlčať sa nedá. K čomu musí cirkev zaujať jasné stanovisko?
Majetok po Nemcoch
Majetok po nemeckých evanjelikoch a nakladanie s ním bude musieť byť prehodnotené. Ak sme čestní a poctiví, treba povedať celú pravdu, na cirkev sa to patrí. Pred 2. svetovou vojnou nemecké evanjelické zbory patrili do ECAV. Počas vojny sa osamostatnili. Po vojne nemecké zbory ako samostatné nemohli existovať, majetok pripadol ECAV, bolo to rozhodnutie Zboru povereníkov SNR z roku 1945. Takýto majetok je nielen v Bratislave, je aj v Levoči či Kežmarku. Ako je možné, že sa väčšinová časť z neho dostala do rúk cirkevnému zboru ECAV v Bratislave? Prečo neslúžil celej cirkvi? Je to v poriadku? List nemeckého biskupa D. Horsta Hirschlera zo 17. apríla 1996 adresovaný vtedajšiemu predsedovi vlády SR V. Mečiarovi a predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi urguje vrátenie majetku pre ECAV. A je tu jasne uvedené, že majetok patril celej ECAV. Aké hry sa tu vtedy hrali? Do pozornosti čitateľom dávam článok „Návrhy k financovaniu…“ uverejnený v týždenníku Lutherus č. 39-40, ročník 2, zo dňa 30. septembra 2020 str. 44 – 49. Venuje sa tomuto problému.
Kresťanské šafárenie s majetkom
ECAV bude musieť zaujať stanovisko k predajom, zámenám majetku a vôbec ku „kresťanskému šafáreniu“ v pôvodnom CZ Bratislava. Šafárilo sa tu naozaj „po kresťansky“. Predaje šli bez výberového konania, provízie za sprostredkovanie boli aj 30 – 50 %, zámeny majetku boli zvláštne a isto nie výhodné pre cirkev, nejaký dom sa aj stratil… Nakoniec sa zbor aj rozdelil na tri samostatné zbory. Bolo to ozaj optimálne riešenie? Nemalo sa týmto delením niečo zakryť? Vrelo odkazujem na článok br. J. Holčíka „Súčasný stav ECAV – stagnácia a úpadok. Prečo? (2. časť)“ Evanjelický posol, č. 12 z 27. marca 2019. str. 24 – 25.
Majetok v Beckovskej Vieske
Majetok v Beckovskej Vieske bol kúpený za peniaze získané v celocirkevnej zbierke „Cirkev sebe“ v roku 1941, ktorá vyniesla 2 533 286 vtedajších korún. Majetok, ktorý bol reštitúciou vrátený cirkvi v roku 1994, je hrubo zneužívaný, efekt pre cirkev neprináša. Odkazujem na článok „Kríza v cirkvi a jej riešenie (1. časť)“ Lutherus č. 37 – 38, ročník 2, zo 16. septembra 2020.
Problém Reformata
Je to obrovská hanba ECAV. Parazitovanie na cirkevnom majetku, podvody, falšovanie účtovníctva, porušená kontinuita účtovníctva, neodovzdané kompletné účtovníctvo, daňové podvody i udelené pokuty daňovým úradom atď. Je toto vôbec v cirkvi možné? Obrátení, ani tí, čo našli Spasiteľa, určite tak nekonajú. Tak konajú len zlodeji a podvodníci. Čo na to vy, naši terajší biskupi? Odkazujem na Správu odbornej komisie na posúdenie skutkového stavu hospodárenia v spoločnosti Reformata, s. r. o. ktorú prijala Synoda ECAV v Prešove v roku 2019. Čo ste s tým urobili?
Kauzy Sigord, Kraskovo, diakonia
Kauza Heliathus Sigord pri Prešove je ďalším príkladom, ako sa v cirkvi podvádzalo, zneužívalo – tentoraz finančná pomoc z Nemecka, a to na Východe pod oknami vtedajšieho biskupa VD Slavomíra Sabola. Odkazujem na článok „Reakcia na stanovisko…“ – Lutherus č. 6, ročník 2, z 12. februára 2020.
Ďalším príkladom rozkrádania cirkevného zborového majetku je CZ Kraskovo. Ozaj „kresťanské“ šafárenie, v tomto prípade s drevom z urbariátu. Zodpovední pracovníci v cirkvi nič nevideli, nepočuli, keď bolo zle, tak sa rozutekali do iných CZ… No a čo?
Ďalším príkladom, ktorý vyplával na svetlo sveta je byt na Panenskej ul. č.25 v Bratislave, ktorý bol prenajímaný načierno, a za akým účelom? Čo na to povie Diakonia, čo brat generálny biskup Eľko? Že je to len maličkosť? Mám pokračovať?
Hriechy pri voľbách
Posledné voľby predsedníctva ECAV a Východného dištriktu. Ďalšia hanba cirkvi, ako cirkev dokáže potlačiť základné práva cirkevníka a slobodného občana SR. Keď poukážeš na hriech a špinu v cirkvi – odstavia ťa. Hriech chce „cirkevná mafia“ prikryť. Darmo osobitný senát definoval, na základe čoho možno kandidáta vyradiť z volieb, kandidačná porada, ktorej predsedali Roman Porubän a Roman Žilinčík, konala protiprávne – kritikov neporiadkov v cirkvi vyradila. Naopak, Jána Brozmana, ktorý podvádzal a nespĺňal kritériá – pustila do volieb. Do neba volajúca krivda. Dotknutí bratia, uvedomujete si to, čo ste urobili? Podpisovú akciu evanjelikov na podporu nespravodlivo vyradených v počte asi 7000 podpisov ste hodili do koša. Ej, bratia, je to veľký hriech niekomu uprieť základné právo. Pán Boh to videl. Nevoláme po pomste, voláme po očiste cirkvi, pošpinili ste ju. Cirkev sa od skutkov tmy musí jednoducho dištancovať, lebo inak zostane špinavá a stratí chuť. Čo potom?
Devastácia právneho systému
Sme svedkami prekrúcania a prispôsobovania cirkevného práva za účelom ochrany cirkevnej mafie. Príklad? Generálny dozorca pri voľbách hrubo podvádzal, zatajil svoju minulosť. Cirkevné zbory podali návrh na disciplinárne konanie pre tento čin, Osobitný senát Generálneho súdu vo svojom stanovisku – výklade cirkevnoprávnych predpisov zo dňa 3. 12. 2019 uviedol: „Návrh na začatie disciplinárneho konania môže na Generálnom súde ECAV podať výlučne navrhovateľ, ktorým je v súlade s § 10 odst. 2 CZ 2/2004 orgán hierarchicky rovnakej alebo vyššej COJ.“ Rozumieš dobre, čiže v prípade predsedníctva ECAV nikto. Jeho klamstvá a podvody sú nepostihnuteľné! Veď je to výsmech cirkvi i zdravému rozumu. Typický skutok tmy i diabolský spôsob ochrany zla v cirkvi. Iným príkladom zneužitia cirkevného práva je brat farár Bunčák. On nepotreboval ani senát, on sám rozhodol o predbežnom opatrení, ako sa to stalo pri voľbách dozorcu Západného dištriktu. Je vôbec toto možné? Vidíme, že v cirkvi áno. Tu súčasne platí – dostali sme moc, môžeme všetko. Oklamali veriacich, oklamali duchovných a dostali sa k moci. Teraz tí duchovní smútia, ako naleteli.
Odoberanie biskupských krížov
Cirkev sa bude musieť pozrieť pravde do očí aj v inej krivde. Generálne presbyterstvo uznesením č. 21 – 1/2019 odňalo právo nosiť kríž aj titul emeritným biskupom bratom Milošovi Klátikovi a Milanovi Krivdovi. Vraj sa prehrešili proti záujmom ECAV. Čím? Čo k tomu povedať? Žijeme v cirkvi, kde voda sa sypala a piesok lial. Pritom máme biskupa, ktorý zrádzal cirkev a spolupracoval s ŠtB a ten je vynášaný súčasným vedením do nebies a protežovaný, vydávajú sa mu knihy a prednáša farárom. A máme aj biskupa alkoholika a ten kríž nosí a to je v poriadku. Obidvaja spomínaní kríže majú. Len tá hanba a ten zlý príklad, ktorý vyháňa ľudí z kostolov. Bratia terajší biskupi, pravdu neprekrútite. Verte, že tí, ktorých ste potupili, majú oveľa, oveľa viac úcty ako vy. Vás sa nejeden cirkevník stráni.
Vymáhanie peňazí z cirkevných zborov
Cirkev bude musieť zaujať stanovisko aj k nariadeným finančným odvodom, ktoré CZ dostali poštou v minulých týždňoch. Je to hanba takto gazdovať, zneužiť to, čo naši predkovia venovali cirkvi – napr. majetok v Beckovskej Vieske či v Reformate, či majetok po Nemcoch, a teraz nastŕkať ruku a žobrať. Je to – prepáčte za výraz – odporný čin. Kryť podvody a zneužitie majetku cirkvi a pritom nastrkovať ruku. Pýtam sa otvorene, bratia Eľko, Brozman, Hroboň a Mihoč, vy sa nehanbíte? Najprv sa postarajte o vysvetlenie uvedených skutkov tmy, urobte nápravu a pokánie, a tak majte odvahu niečo pýtať. Dovtedy nie. Kto to podporí, dáva do veľmi, veľmi deravého vreca. Nemyslite si, brat Mihoč a ďalší funkcionári, že keď ste si do redakcie Evanjelického posla postrkali svoje manželky, aby sa o vás písalo len pekne, žr pravda nevyjde najavo. Vyjde, ako sa to stalo pri Kočnerovi, sudcoch, skorumpovanej polícii a iných. Božie mlyny melú pomaly ale isto.
Poškodzovanie dobrého mena cirkevných zborov ASloZ a ich predstaviteľov
Príde čas – a verím, že skoro –, keď ECAV bude musieť prehodnotiť svoj postoj aj k združeniu cirkevných zborov ECAV ASloZ. Ono volá po náprave, cirkev určite nechce rozdeliť. Rozumiete tomu, bratia? Volá po náprave a nie delení. Vedenie cirkvi pošpinilo ASloZ napríklad tým, že rozšírilo správu, že pri ich inštalácii vo Zvolene v kostole bola nastražená bomba. Nič sa doteraz nevyriešilo, dotyčný nahlasovateľ sa nenašiel. Prečo asi? Na synode v Ružomberku 10. októbra 2020 brat Hyben s podporou bratov P. Mihoča, Ľ. Pankucha, S. Gregu a M. Damankoša označil aktivity ASloZ za hanebné a dal návrh na preskúmanie podania žaloby na br. J. Mervarta, M. Klimu a I. Lukáča. Ej, bratia, uťali ste poriadne vedľa. Verte, že raz sa za to budete hanbiť. Teraz si máte podľa uznesenia generálneho presbyterstva za cirkevné peniaze najať renomovanú právnu kanceláriu na svoju ochranu, pretože nemáte argumenty. Tento krok vám ani cirkvi nepomôže, hriech to neprikryje, chorobu nevylieči a meno neočistí.
Znevažovanie bývalej redakcie Evanjelického posla
Cirkev sa bude musieť postaviť čelom aj k redakcii týždenníka Lutherus, ktorá predtým pracovala v redakcii Evanjelického posla spod Tatier v Tranosciu. Koľko útokov a znevažovania zaznelo na adresu sestry M. Kováčikovej, Z. Zimániovej a brata Ľ. Turčana? Mali odvahu odkryť závažné hriechy v cirkvi, a to robili. Išlo im o cirkev. Preto tá nenávisť voči nim. Príde čas…
Výzva k sebareflexii a modlitbám
Duchovný stav určite bude musieť tiež urobiť poriadnu sebareflexiu. Česť výnimkám, chvála Bohu, že ich máme, ale náš duchovný stav na konci 20. a začiatku 21. storočia ako celok úplne sklamal. Chcú nás viesť do neba, „evanjelizujú“, „pracujú“ do potrhania tela. Len v očiach okolia stratili a tratia vážnosť, dôveru a úctu. Na príčine je v prvom rade ich hluchoslepota. Oni nič nevideli, nepočuli… Ako im potom môžeme veriť? Kam by nás asi doviedli? Do neba určite nie, ale do nešťastia. Nie svet je ich nepriateľom, ale ich vlastná zbabelosť, nevernosť. Statočným odkazujem: vydržte, potrebujeme vás.
Vrátim sa k spomínanému článku, ktorým som začal. Prakticky súhlasím so všetkým. Áno, cirkev sklamala a po tom, čo som uviedol, sa čudujete? Ja nie. Pravdou je, že bratia Eľko a Brozman sa tak ľahko nevzdajú svojho postu v cirkvi, ani keď jej ublížia, ani keď ju poškodia, ani ak sa k nej z protestu málokto prihlási. Majú hrošiu kožu a hanby u nich niet. Pravdou tiež je, že nestačí len kritizovať, sú potrebné aj činy. Pripomínam jednu vetu od T. G. Masaryka: „Dobrej veci sa zlými prostriedkami neslúži.“ Vyzývam k činom. Bratia a sestry, nebuďte ľahostajní, modlite sa za našu cirkev. Pravdu hľadajte, šírte, držte sa jej. Upozorňujte bratov a sestry na skutočný problém v cirkvi. Podporujte ASloZ, Lutherus a pamätajte: „Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní.“ (Žid 11, 30)
Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
