V nadväznosti na príspevky o financovaní cirkvi chcem evanjelickej verejnosti vysvetliť, prečo nie sú finančné prostriedky. Bol som generálnym dozorcom v ECAV v rokoch 1994 – 2006 a aktívne som sa zúčastňoval všetkých grémií vrátane synod. Pokúšal som sa vniesť do rokovaní grémií cirkvi praktické poznatky, ktoré som získal dlhoročnými skúsenosťami v mojom profesionálnom živote. Postupne som sa však presvedčil, že súčasné paritné zastúpenie ordinovaných a neordinovaných 1:1 v grémiách cirkvi zásadne ovplyvnilo a ovplyvňuje jej vývoj po opätovnom nadobudnutí náboženskej slobody po Novembri 1989. U mnohých duchovných prevládol názor, že len oni sú tí, ktorí môžu určovať smer a napredovanie cirkvi. Napriek tomu, že nemajú širšie ekonomické vedomosti a manažérske skúsenosti.
Duchovní dnes v cirkvi predstavujú minoritu – 0,17 % všetkých veriacich, ktorí sa hlásia k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. U viacerých sa prehnaná ctižiadosť, samoľúbosť, osobný egoizmus, pýcha, podozrievanie a nedôvera stali živnou pôdou strácania zodpovednosti za vykonávanie svojho povolania, rozhodovania, riadenia duchovného života v cirkevnom zbore a napredovania cirkvi. Takisto ich odmietanie spolupráce so širšou, odborne zdatnejšou komunitou neordinovaných, ktorá svojimi podnetmi upozorňovala na ich nedostatky. Svojimi neodbornými zásahmi do riadenia cirkevných orgánov ohrozili ich vývoj, zapríčinili stagnáciu a úpadok.
Svedčia o tom štatistické údaje. V roku 1950 nás bolo 443 678, čo predstavovalo 12,89 % populácie Slovenska, v roku 2011 už len 316 250 (5,86 %) a v roku 2014 nás bolo registrovaných len 224 582, teda 4,14 % populácie. Trend poklesu hrozivo pokračuje, najmä od roku 2005! Evanjelici, kde ste? Evanjelici sú dnes v slovenskej spoločnosti prakticky neviditeľní. Kto je za to zodpovedný? Prečo ten úpadok historickej evanjelickej cirkvi, ktorá bola v minulosti významným predstaviteľom slovenského národa?
| Rok | Počet členov | Percentuálne vyjadrenie |
| 1950 | 443 678 | 12,89 % |
| 2011 | 316 250 | 5,86 % |
| 2014 | 224 582 | 4,14 % |
Budúcnosť treba zabezpečiť rozumným programom
Dôvody uvediem na príčinách, na ktoré som upozorňoval v grémiách cirkvi, a ktoré sú zaznamenané v správach generálneho dozorcu na synodách ECAV v rokoch 1994 – 2006 a v knižnej publikácii Filo, Holčík: V službách obnovy a jednoty (2006).
Na synode v roku 1995 v Trenčíne som upozornil, že ak chceme nadviazať na úspechy našej cirkvi, musíme zabezpečiť jej budúcnosť rozumným programom:
„… zabudli sme na investície do programov a inštitúcií a na ich zabezpečenie. Zmeškali sme vlak, ale ešte nie je všetko stratené. Investície do cirkevného školstva, mládeže, sociálnej a zdravotnej starostlivosti o mládež, chorých a starších, ale aj do masmediálnej politiky cirkvi, chýbajú. Ak mám byť kritický, chýba nám zrozumiteľná filozofia a stratégia ECAV, ako obnoviť a rozvinúť život a prácu v našej cirkvi. Vďaka Pánu Bohu za všetko, čo sa v minulom období od Novembra 1989 v našej cirkvi urobilo, ale táto práca nebola koncepčná, a aj vynaložené prostriedky nezodpovedajú našim potrebám…. vnútorné finančné zdroje v cirkvi sú. Sú ale zbytočne rozptýlené, a aj preto nemôžu vytvárať ďalšie „veľké“ peniaze, také potrebné pre zabezpečenie hospodárenia cirkvi.“
V spoločnosti už rezonovala otázka odluky štátu a cirkví, ktorá bola požiadavkou víťazného hnutia VPN. Na synode 1996 vo Svite som upozornil: „… na výzvu Ministerstva kultúry SR, ktoré vyzvalo všetky cirkvi v SR, aby sa vyjadrili a predniesli vlastné návrhy na zamýšľanú odluku štátu a cirkvi. Náš návrh bol prijatý Ekumenickou radou cirkví a postúpený ministerstvu. Upozornil som, že časť evanjelickej verejnosti nám oprávnene vyčíta anonymitu k veciam verejným. Verejnosť by mala pocítiť, že máme záujem upozorňovať na nesprávny vývoj v spoločnosti“.
Osobitné konto i reštitúcie
V správe som tiež upozornil na nedostatočné aktivity členov generálneho hospodárskeho výboru a predložil som synode návrh na jeho rozšírenie mimo paritného zastúpenia. Odporučil som vytvorenie „spoločného“ konta z vyčlenených finančných prostriedkov, ktoré by mohli zabezpečiť cirkev a projekty zborov, seniorátov a dištriktov. Osobitne som venoval pozornosť reštitúciám cirkevných majetkov našej cirkvi, ktorých odhadovaná cena bola 1 173 182 013 Sk, v dnešných cenách 38 942 250 eur! Nebola to však trhová cena, ktorá je omnoho vyššia. V správe som uviedol: „Chcem upozorniť ctených synodálov, že dedičstvo našich predkov, ktoré nadobudli v ťažkých časoch ale s láskou venovali cirkvi, nás zaväzuje, aby sme sa zodpovedne postavili k týmto majetkom, chránili ich a patrične zveľaďovali… Doslovne kauzou sa stáva najmä objekt Evanjelickej nemocnice v Bratislave…“
V zmysle mojich povinností, vplývajúcich z Ústavy ECAV: ochraňovať a zveľaďovať majetok cirkvi – som na synode 1998 v Martine kritizoval nedostatočnú pozornosť venovanú spravovaniu finančných prostriedkov COJ, uložených v bankách na nízku úrokovú mieru. Pri vtedajšej inflácii 7 – 9 % ročne boli tieto financie výrazne devalvované. Navrhol som riešenie: „Na GBÚ sme našli cestu, ako ochrániť nám zverené finančné prostriedky, našli sme bankovú inštitúciu, ktorá nám garantuje 20 % úroky, a teda naše zdroje vytvárajú ďalšie finančné prostriedky. Tento model by mohol slúžiť ako vzor pre založenie spoločného konta za prísnych pravidiel a účasti vkladateľov, resp. ich delegovaných zástupcov.“
Sociálna spolupatričnosť sa vytratila
Na Synode 1998 v Martine, v hospodárskej časti správy generálneho dozorcu, som sa opäť venoval a upozorňoval na nedostatočné nakladanie s finančnými prostriedkami cirkevných grémií: „Rezervy v hospodárení sú, ale pretrvávajúcim problémom je, že nedokážeme lepšie a efektívnejšie využívať časť voľných zdrojov. Jedným z dôvodov je, že právnu subjektivitu COJ v otázkach spravovania finančných prostriedkov chápeme ako nedotknuteľnú. Už na tretej synode vyzývam k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu voľných finančných zdrojov. Dnešný bankový systém umožňuje efektívne využívať úrokové miery pri dlhodobých úložkách a vyšších vkladoch…. Mali sme možnosť a prísľub vybranej bankovej inštitúcie zhodnotiť spoločne vložené finančné prostriedky s úrokovou sadzbou 20 %, lebo uložené prostriedky by vygenerovali nové a väčšie zdroje. Platilo a platí bankárske krédo: peniaze robia peniaze.“
So zahanbením som skonštatoval odmietnutie tohto návrhu: my vám neveríme! „Som presvedčený, že časom viaceré COJ ale aj dištrikty prídu na to, že spoločné šafárenie je výhodné, pritom ľahko kontrolovateľné. Ako príklad môžem uviesť spoločné konto ELCA v USA (64 synod) či SLZ a iné. Peniaze v našej cirkvi sú, veď len ZD má na účtoch 37 mil. Sk. (1,228 mil. eur)! Zo spoločného hospodárenia pri vyššej úrokovej miere by bolo možné vygenerovať finančné prostriedky pre pomoc chudobnejším zborom či na Evanjelickú diakoniu, prípadne na iné účely. Zdá sa, že sociálna spolupatričnosť sa vo veľkej miere z našej cirkvi vytratila. Aj to je ovocie uplynulých rokov, pokračujúcej materializácie a sebectva dnešnej doby.“
Uvedomil som si, že organizačná štruktúra ECAV je v 20. storočí nevyhovujúca, je brzdou ďalšieho dynamického rozvoja a navrhol som preskúmať možnosti zjednodušenia organizačnej štruktúry ECAV, čo bolo uznesením Synody C/8 prijaté!
Prevážil sebecký a osobným záujem
V správe na synode 1999 v Krajnom som zhodnotil ukončenie stavby EBF UK a jej uvedenie do systému vzdelávania v rámci Univerzity Komenského v Bratislave. Na nákladoch stavby v sume 120 134 389 Sk sa podieľali najmä príspevky so zahraničia, z vlastných zdrojov ECAV boli príspevky len 4 635 089 Sk, teda len 3,8 %!
| Financovanie stavby EBF UK | |
| Zahraničné zdroje | 120 134 389 Sk |
| Vlastné zdroje ECAV | 4 635 089 Sk (3,8 %) |
Poukázal som na zlý prístup CZ Bratislava k obnove Evanjelickej nemocnice, ktorú schválila synoda v roku v 1998. Vedenie ECAV vynaložilo nemalé úsilie na jej realizáciu, ale pre sebecký a osobný záujem vedenia CZ Bratislava sa realizácia odkladala. Predpokladal som, že nový prijatý Zákon o hospodárení CZ prinesie posun v efektívnosti hospodárenia. Bohužiaľ, sabotovanie a nedodržiavanie jeho ustanovení najmä zo strany duchovných len prehlbovalo krízu v hospodárení niektorých cirkevných zborov. Ani uznesenia synody a uložené úlohy pre komisiu posúdenia funkčnosti súčasnej štruktúry ECAV neboli splnené.
Chýba nám odvaha predkov
V správe na synode 2000 v Bratislave som upozornil na upadajúce postavenie našej cirkvi v spoločnosti: „Nemôžeme byť spokojní s postavením našej cirkvi v dnešnej slovenskej spoločnosti. Podľa môjho názoru nevyužívame možnosti, ktorých sa nám dostalo po novembri 1989 zmenou politického života. Máme možnosť náboženskej slobody a spolu s občianskou spoločnosťou aj všetky možnosti v podmienkach trhového hospodárstva, morálky, etiky ale aj duchovného života. Domnievam sa, že sme ešte stále v zajatí „príkazu“ minulosti starať sa len a len o rozvoj duchovného života v rámci cirkvi, doslovne za múrmi kostolov, a nezasahovať a neovplyvňovať vývoj spoločenského diania a života. Chýba nám odvaha našich predkov, ktorí nebojácne kriticky upozorňovali na neduhy vtedajšej spoločnosti. Preto boli viac viditeľní! Nie je dobrým javom, keď sme prezentovaní slovenskej spoločnosti viac menej jednou osobou v médiách. Vyzeráme tak ako skutočne malé cirkevné zoskupenie… Aj preto je „hlas“ cirkvi málo viditeľný.“
Znova som upozornil na prístup CZ Bratislava k riešeniu Evanjelickej nemocnice, a rovnako som urobil niekoľko poznámok k organizačnej štruktúre. Citujem zo správy: „Za šesť rokov práce generálneho dozorcu mal som dosť času oboznámiť sa s fungovaním existujúcej štruktúry. Ako človek, ktorý podstatnú časť svojho produktívneho veku strávil v rôznych hospodárskych funkciách, aj vo veľkých spoločnostiach, musím konštatovať, že dnešný model je archaický, málo funkčný. Štvorstupňové riadenie je dnes v hospodárskej sfére prežité, a aj keď nechcem porovnávať hospodárske organizácie s organizáciou cirkvi, sú tu spoločné body. Už model rozdelenia na dva dištrikty – Východný a Západný v horizontálnom delení od západu na východ je nelogický, organizačne i funkčne náročný… Domnievam sa, že je potrebné prejsť na trojstupňové riadenie…. Či chceme alebo nechceme, budeme sa musieť prispôsobiť súčasným trendom pre lepšie zabezpečenie nielen bohoslužobného, ale aj hospodárskeho života.“
Dodnes sa o zmene štruktúry len hovorí
Synoda znova uložila spracovať návrh zmeny organizačnej štruktúry cirkvi tak, aby mohla byť schválená minimálne dva roky pred ukončením volebného obdobia, teda do roku 2004. Rovnako uložila úlohu zriadiť pracovnú skupinu, ktorá bude v súčinnosti s generálnym hospodárskym výborom riešiť vytváranie finančných predpokladov pre ďalší personálny rozvoj, v súvislosti s reštrukturalizáciou cirkvi a jej majetkovými pomermi.
Na zlé finančné hospodárenie cirkevných zborov som poukázal na synode 2001 v Bratislave. V správe o hospodárení som uviedol zlý príklad, finančnú disciplínu a prístup cirkevných zborov k splácaniu pôžičiek z Fondu ECAV. So súhlasom GP im bolo požičaných 21 791 277 Sk, uhradených bolo len 4 408 337 Sk. Znova som sa venoval organizačnej štruktúre ECAV. Napriek tomu, že bola vytvorená komisia, ktorá sa mala tejto problematike venovať, neboli žiadne výsledky. „Toto rozhodnutie bude mať zásadný vplyv na organizáciu a riadenie života našej cirkvi na dlhé roky. Každodenná prax ukazuje, že štvorstupňové riadenie je ťažkopádne a nevyhovujúce. Pribúda administratíva a aj napriek využívaniu výpočtovej techniky, faxov, e-mailov informácie zhora dole, ale aj naopak, sa dostávajú zdĺhavo, alebo vôbec. Túto organizačnú zaostalosť riešili sesterské cirkvi v Rakúsku ale i v Poľsku už dávnejšie, a ako ukazuje prax, s dobrými výsledkami… Diskusia o zmenách musí prebiehať zdola nahor, ale musíme konečne začať a nepremeškať čas. Je nediskutovateľné, že nová štruktúra cirkvi bude pružnejšia a výkon efektívnejší.“
Áno, to bolo pred 19 rokmi – a dodnes sa len o tom hovorí! Kto tomu bránil: predovšetkým neschopnosť duchovných pochopiť, že riadenie organizačných jednotiek aj v cirkvi má svoje pravidlá i v nových podmienkach štátu.
O zlom hospodárení som informoval synodu 2002 v Bratislave. V správe o hospodárení som poukázal na zlé spravovanie majetku obchodnou spoločnosťou Reformata, s. r. o, ktorá spravovala majetok generálnej cirkvi. Konatelia spoločnosti zneužili svoje postavenie a bez súhlasu GP podpísali nevýhodnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Poľnoprofit, a. s., na 20 rokov, čím spôsobili škodu cirkvi minimálne 122,9 mil. Sk (4,079 mil. eur). Rovnako som podrobil kritike vlastníka Evanjelickej nemocnice, CZ Bratislava, ktorý ako vlastník objektu ho nechal chátrať a zdevastovať. Škody nehnuteľnosti podľa súdnoznaleckého posudku dosiahli viac ako 60 mil. Sk. (1,99 mil. eur). Napriek iniciatíve generálnej cirkvi a zahraničnej pomoci na revitalizáciu nemocnice bola zo strany CZ Bratislava ignorovaná. Sabotovali tak uznesenie synody o zriadení Evanjelickej nemocnice z roku 1997. Upozornil som aj na zlé hospodárenie CZ Bratislava. V správe som uviedol: „S obavami budem sledovať nakladanie s majetkom, ktorý sa v rámci reštitúcií po Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. vracia do užívania našej cirkvi. Len v Bratislave pôjde o 26 nehnuteľností… Ako pomôcť málo schopným pracovníkom COJ, ktorí nedovoľujú zasahovať do svojho vlastníctva?“
Znova som upozornil na neplnenie uznesení synody k reštrukturalizácii ECAV a kritizoval som správu komisie, ktorá obhajovala súčasný stav.
Kritika sa neprijíma ani v cirkvi! Na lobovanie predstaviteľa CZ Bratislava, predsedajúceho farára Borisa Mišinu, synoda uznesením neprijala časť mojej kritickej správy o hospodárení CZ v Bratislave!
Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť
Na synode 2003 v Bratislave bola v správe generálneho biskupa Fila prezentovaná informácia o začínajúcom sa rozvrate a rebélii časti duchovenstva smerom k nadriadeným. Svoju nespokojnosť vyjadrovali takmer so všetkým. V správe citoval slová biskupa Osuského: „Naša generácia bude ľutovať nielen slová a skutky zlých ľudí, ale aj mlčanie dobrých. Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť narušených vzťahov medzi ľuďmi, zbavovania iného človeka jeho dôstojnosti. Je to neúcta k autorite. Zelótska samospravodlivá výnimočnosť deptá a otravuje. Diabol sa teší, ale Kristus usvedčuje.“
V správe o hospodárení a správe cirkevného majetku som kriticky poukázal na nedostatky a nedodržiavanie cirkevného zákona č. 2/99 o hospodárení cirkevných organizačných jednotiek v znení cirkevného zákona č. 5/2000. Podrobne som uviedol praktiky CZ Bratislava o odpredaji 2 nehnuteľností v cene 1,22 mil. eur za 137,7 tis. eur, ako odmenu sprostredkovateľovi, čo urobilo škodu viac ako 1 milión eur. Bez súhlasu nadriadených orgánov sa CZ Bratislava vzdal (!) 5 nehnuteľností v prospech Magistrátu Hlavného mesta Bratislava v hodnote min. 10 miliónov eur, o ktoré poškodil cirkev. Budova bývalej Evanjelickej nemocnice naďalej chátrala, napriek upozorneniam, a stala sa kritikou a hanbou Bratislavy. Kroky na jej záchranu zo stany vedenia ECAV boli predstaviteľmi CZ odmietnuté.
V správe som synodu informoval, že upozornenia o zlom hospodárení sa stali podnetom na podanie žaloby na Generálny súd, s návrhom uznesenia na moje odvolanie z funkcie generálneho dozorcu a prísne napomenutie generálneho biskupa. Za to, že sme plnili uznesenia Ústavy ECAV a chránime jej majetok!
Pri záverečnom hlasovaní o uzneseniach synoda napriek mojim protestom a „lobovaniu“ predsedajúceho farára CZ Bratislava Borisa Mišinu, správu Predsedníctva cirkvi – časť týkajúca sa Bratislavského cirkevného zboru – neprijala! Jednoducho, kritika a upozornenia sa nepripustili!
Klesajúca úroveň príspevkov na chod cirkvi
Na synode 2004 v Bystrom som v správe o hospodárení upozornil na klesajúcu úroveň finančných príspevkov na chod cirkvi. Uviedol som: „Spoľahnúť sa teda musíme len a len na seba! Bude záležať na nás, ako s darmi, ktoré máme v hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, zdedenom po našich predkoch, budeme šafáriť a ako ich využijeme v prospech cirkvi.“
V správe som pripomenul dôslednejšie dodržiavanie disciplíny a zodpovednosť za hospodárske výsledky COJ. Ako príklad som uviedol: „… potom sa nemôže stať, že konvent CZ Bratislava schváli rozpočet na rok 2004 – 7 687 tis. Sk., pričom schodok v roku 2002 bol – 9 272 tis. Sk. Aj to svedčí o kvalite predkladateľov, ktorí asi nerozumejú účtovníctvu a hospodáreniu v CZ.“
Na synode 2006 v Piešťanoch som zhodnotil 12-ročné pôsobenie vo funkciu generálneho dozorcu ECAV. Predsedníctvo ECAV predložilo záverečné bilancovanie hospodárenia, ktoré bolo kontrolované revíznou komisiou, generálnym presbyterstvom a auditované nezávislou spoločnosťou. Bolo prezentované porovnanie stavu finančných prostriedkov a stav k 31. 10. 1994 a 31. 8. 2006.
| Rok 1994 | Rok 2006 | |
| Základné imanie | 5 452 568 Sk | 158 872 380 Sk |
| Fondy spolu (12) | 11 962 506 | 26 968 360 |
Stav na bankových účtoch vzrástol o 334,3 %, vo fondoch o 225,4 %. Fondy EBF UK predstavujú viac ako 7,233 mil. Sk a sú garanciou pre dobrý chod a správu fakulty do budúcnosti.
Poznamenal som: „Z prehľadu sa môžete presvedčiť, že sme nehospodárili zle. Neznamená to, že sme nemohli so zverenými prostriedkami hospodáriť lepšie. Chcem pripomenúť, že ešte v roku 1995 som vyšiel s iniciatívou lepšieho nakladania s finančnými prostriedkami cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov na spoločnom účte v centrálnej banke (VUB) s vysokou úrokovou sadzbou (20 %), ktorý by spravoval a kontroloval zbor zástupcov seniorátov. Vychádzal som z podkladov dnes nebohého slovenského ekonóma H. Kočtucha „Cirkev sebe“. Nebol záujem kvôli podozrievaniu a nedôvere z možného zneužitia. Zabudli sme na krédo: Peniaze robia peniaze, a tak si každá COJ hospodári sama!“
Materiál o „šafárení“ v Bratislave
V januári 2013 som spolu s dvomi sestrami osobne predložil Predsedníctvu ECAV obsiahly materiál Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bratislava – analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku s rozsahom 13 strán a viac ako 155 strán príloh, dokladov a zmlúv. Materiál zreteľne poukázal na zlé, svojvoľné nakladanie a rozkrádanie majetku CZ Bratislava, najmä nadobudnutého reštitúciami po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. Bol postúpený generálnemu hospodárskemu výboru, ktorý určil komisiu na jeho preskúmanie. Zaujímavosťou bolo, že s analýzou materiá-
lu nechceli mať nič členovia komisie za duchovných. Preto sa predsedom komisie stal jej člen, bývalý minister financií SR, evanjelik Miroslav Maxon.
Zhodnotenie výsledkov komisie bolo prezentované na rokovaní za účasti Predsedníctva ECAV (Klátik, Lukáč), predkladateľov a početných zástupcov CZ. V ostrej diskusii zástupcovia CZ obhajovali svoje neospravedlniteľné kroky a protestovali proti správe komisie. Jej predseda M. Maxon hodnotil správu ako škandál a vyjadril sklamanie nad hospodárením a vykonávaním kontroly v cirkvi. CZ Bratislava prišiel o nehnuteľnosti v hodnote viac než desať miliónov eur, a zostali mu viac menej schátrané nehnuteľnosti. Opäť zaúradovali ohrozené osoby, ktoré sa podieľali na rozpredaji majetku CZ. Prostredníctvom dozorcu CZ podali na predkladateľov civilnú žalobu so žiadosťou o vyplatenie 60 000 eur ako osobnú ujmu! Tento škandál trval na súdoch SR, okresnom a krajskom, viac ako 3 roky. Nakoniec Najvyšší súd SR v roku 2019 žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Sme nepoučiteľní
Bola to veľmi zlá prezentácia evanjelickej cirkvi na verejnosti. Výsledok je ale facka morálke, etike a ukážka zlyhania duchovných cirkevného zboru, ktorí napomáhali zlému hospodáreniu. Poškodená však bola najmä cirkev. Bolo to zlé, neprezieravé rozhodnutie dať taký veľký majetok do správy ľudí, predsedníctvu CZ Bratislava, reprezentovanému v tom období duchovnými Borisom Mišinom, Michalom Zajdenom a Martinom Šefrankom. Tých, ktorí bez ekonomického vzdelania manipulovali a rozhodovali o veľkých hodnotách. Neboli však proti nim vyvodené postihy, lebo v grémiách cirkvi sa všetko zamietlo pod stôl. Podobne to bolo aj so zverejnením kauzy pre evanjelickú verejnosť, lebo mediálna stratégia súčasného vedenia cirkvi je: „O cirkvi sa musí písať len pekne“. A tak je možné, že jeden z aktérov rozkrádania CZ Bratislava sa stal osobným tajomníkom generálneho biskupa.
Práve peniaze z prípadného predaja nehnuteľnosti, získané reštitúciou, mohli dlhodobo slúžiť nielen cirkevnému zboru, ale celej cirkvi na krytie jej potrieb, penzijného fondu duchovných, budovanie nových kostolov, sociálnych zariadení a i. Bol to zlý príklad „šafárenia“ a nakladania so zvereným majetkom.
Ale sme nepoučiteľní. Prečo niektorí duchovní, zastúpení občianskym združením duchovných ZED a jeho predsedom Bunčákom tak vehementne iniciujú diskusiu o financovaní cirkvi? Prečo práve tí, ktorí na to nemajú odborné vzdelanie, a z celého ich návrhu je zrejmé, že im ide len a len o ich platy? V ich návrhu financovania cirkvi sa prakticky nehovorí o zabezpečení chodu cirkvi, programoch na jej rozvoj, starostlivosti o nehnuteľnosti a chrámy, o rozširovanie cirkevného školstva, budovanie sociálnych zariadení a i. Je to hodnotová deformácia, že o hospodárení v CZ rozhodujú duchovní a nie kompetentné osoby s príslušným vzdelaním. Je to posledné varovanie, že treba zmeniť a zjednodušiť organizačnú štruktúru cirkvi, o ktorej sa hovorí 22 rokov. Treba zrušiť paritný pomer duchovní – neordinovaní 1:1 v riadiacich orgánoch cirkvi. Duchovní majú jedinú povinnosť: starať sa o duchovný život CZ a nie o jeho hospodárenie. Tak, ako je to vo všetkých sesterských evanjelických cirkvách vo svete.
Ján Holčík, bývalý generálny
dozorca ECAV 1994 – 2006
