Čakali sme ho v pondelok 20. júla 2020 na námestí na Brezovej pod Bradlom, v predvečer osláv 140. narodenín Milana Rastislava Štefánika. Mierne meškal. Slávnosť sa začala kladením vencov a kvetín, lebo program mal stanovené termíny. No napokon ešte všetko stihol. Prišiel. Možno nie v súlade s protokolom, ale predsa – minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Aj preto si na neho ešte lepšie pamätám, ako kládol kvetiny ku pamätnej doske na človeka, ktorý sa vrchovato pričinil o vznik Československa. A možno aj najvýznamnejšie, ako sa postupne dozvedáme z historických prameňov, ktoré nám ostali vyše sto rokov ukrývané, resp. nie až tak prístupné.
Ako sme sa presúvali do miestneho Národného domu, prechádzali sme pár krokov od dvoch pamätníkov brezovských rodákov – Štefana Osuského a Jána Papánka, významných slovenských diplomatov o ktorých priniesla informácie inštalovaná výstava „Štefánik a tí, čo ho nasledovali“, sprievodná akcia letných osláv. Pre účastníkov osláv boli pripravené panely s posolstvami slovenských diplomatov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do novodobej slovenskej histórie. Okrem Štefánika, Osuského a Papánka sa mnohým po prvý raz predstavili Vladimír Martin Palic, Vladimír Svetozár Hurban, Juraj Slávik Neresnický a Ivan Krno. Minister si v sprievode riaditeľa Historického ústavu SAV, rovnako brezovského rodáka Slavomíra Michálka, výstavu prešiel a pripomenul si tak svojich predchodcov, po ktorých ceste dnes kráča. A že je to skutočne tak, mi potvrdil svojím príspevkom na doméne #DiplomaciapreSlovensko, s ktorým sa rád podelím s čitateľmi:
Pred pár dňami som mal možnosť položiť kvety na jeho hrob na washingtonskom cintoríne Oak Hill počas mojej pracovnej cesty v USA.
Tento skvelý diplomat ma inšpiruje. Musel opustiť svoju vlasť, aby vyštudoval, nikdy sa nevzdal svojej slovenskosti a stal sa spoluautorom Clevelandskej dohody. Bol to tvrdý vyjednávač o československých a hlavne slovenských hraniciach na Parížskej mierovej konferencii, na ktorej spolu podpisoval Trianonskú mierovú zmluvu.
Hrdý vlastenec – diplomat, ktorý odmietol vydať československé veľvyslanectvo v Paríži po okupácii Československa.
Chcel by som, aby sa aj naši mladí slovenskí diplomati učili z odkazu Štefana Osuského – obhajovať záujmy našej krajiny. Toto je poslanie našej diplomatickej služby.
Na záver si dovolím poznamenať, že je mi sympatická myšlienka pomenovať Základnú školu na Brezovej pod Bradlom práve po Štefanovi Osuskom. Kedy nie, keď v období, kedy sme si pripomenuli 100 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá nesie aj podpis Štefana Osuského.
Peter Bzdúch
