Cirkev si pripomína jej dlhoročnú službu i zložitú cestu uznania
ŽILINA – Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku prijala so zármutkom správu, že 1. októbra 2025 odišla na večnosť evanjelická farárka ThDr. Irena Devečková, rod. Krušpírová, vo veku 93 rokov.
Farárka Irena Devečková bola do služby cirkvi ordinovaná 18. septembra 1955 biskupom Ľudovítom Katinom. Pôsobila ako výpomocná duchovná v CZ Šamorín, neskôr ako zborová kaplánka v CZ Bratislava a tiež ako seniorátna kaplánka Bratislavského seniorátu. V rokoch 1958 – 1970 pôsobila ako kaplánka v Liptovskom Mikuláši. Po materskej dovolenke sa v rokoch 1970 – 1977 stala námestnou farárkou v CZ Paludza – Liptovský Kríž a následne tam až do roku 1985 pôsobila ako zborová farárka. V rokoch 1985 – 1992 bola zborovou farárkou v CZ Liptovský Mikuláš.
Počas svojej služby sa výrazne zaslúžila o záchranu unikátneho artikulárneho kostola v Paludzi a jeho premiestnenie do Svätého Kríža – jedného z najvýznamnejších drevených kostolov v strednej Európe.
Život a služba manželov Ireny a Milana Devečkovcov však neboli bez ťažkých období. V 90. rokoch minulého storočia sa stali terčom vnútrocirkevných sporov, ktoré poznačili dejiny liptovskomikulášskeho cirkevného zboru. Kniha „Pravda a lož“ podrobne opisuje, ako boli voľby zmanipulované tak, aby sa Milan Devečka nestal seniorom Liptovsko-oravského seniorátu, a túto funkciu nakoniec získal Michal Hudák. Synoda ECAV v roku 1994 manželov Devečkovcov vylúčila z cirkvi, čo vyvolalo veľkú nevôľu medzi domácim veriacim ľudom, ktorý ich naďalej považoval za svojich duchovných.
Súdne rozhodnutia im navyše v roku 1999 zakázali používať liturgické rúcha a vykonávať bohoslužobné úkony. Vzniknutá situácia bola bezprecedentná v dejinách ECAV na Slovensku – aj pri cirkevných pohreboch boli manželia Devečkovci oficiálne vylúčení zo služby. Liptovskomikulášsky zbor aj širšia evanjelická verejnosť sa viackrát obracali na vedenie ECAV s prosbou o udelenie milosti a nápravu, no dlhé roky bez odpovede.
Po vypuknutí sporov v 90. rokoch sa filiálka Iľanovo odčlenila od cirkevného zboru Liptovský Mikuláš a dlhé roky pôsobila samostatne. Práve v Iľanove nachádzali manželia Irena a Milan Devečkovci priestor pre svoju ďalšiu duchovnú službu – pravidelne tam kázali, slúžili a starali sa o duchovný život miestnych veriacich, ktorí im zostali verní aj v čase, keď boli oficiálne vylúčení zo služby.
Toto samostatné obdobie trvalo až do pôsobenia generálneho biskupa Miloša Klátika, ktorý inicioval kroky vedúce k zmiereniu a opätovnému pričleneniu Iľanova k liptovskomikulášskemu cirkevnému zboru. Tým sa uzavrela jedna z najpálčivejších kapitol zborového života a obnovila sa jednota medzi zborom a filiálkou.
Príbeh manželov Devečkovcov je svedectvom o tom, ako sa v živote cirkvi môžu striedať obdobia nedorozumení, zranení a ľudských rozhodnutí, no napokon zaznie slovo zmierenia a uznania. Keď sa podľa Biblie hovorí o „konci obcovania“, možno povedať, že oni dvaja boli napokon prijatí späť do plného spoločenstva a uznaní ako verní služobníci.
Posledná rozlúčka s Irenou Devečkovou sa konala 11. októbra v Evanjelickom a. v. kostole v Žiline.
Predsedníctva Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vyjadrilo úprimnú sústrasť celej rodine, priateľom a známym a tiež prianie, nech ich Pán Boh poteší v tejto ťažkej chvíli.
Redakcia Lutherusu
Foto: Laco Hámor
