BUDIMÍR/OPINA/KECEROVSKÝ LIPOVEC – S hlbokým smútkom prijala evanjelická verejnosť správu o úmrtí farára Štefana Marinka, ktorý zomrel 23. mája vo veku nedožitých 82 rokov. Celý svoj život venoval viere, službe blížnym a neúnavnému zvestovaniu Božieho slova. Pre mnohých bol nielen duchovným pastierom, ale aj osobnosťou, ktorá stelesňovala pokoj,
múdrosť a vernosť povolaniu.
Štefan Marinko sa narodil v auguste 1943 v Bardejove do veriacej roľníckej rodiny. V rodnom meste absolvoval gymnázium a už v mladosti sa rozhodol kráčať cestou duchovného povolania. Teologické štúdiá úspešne ukončil na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a v roku 1966 ho biskup Štefan Kátlovský ordinoval za evanjelického kňaza.
Svoju prvú kaplánsku službu začínal v Košickom senioráte, konkrétne v Cirkevnom zbore ECAV Budimír. Po absolvovaní vojenskej služby pokračoval od roku 1968 ako biskupský kaplán vo Zvolene. V nasledujúcich rokoch sa naplno venoval pastorácii – najprv ako námestný farár v Chmeľove a neskôr ako zborový farár v obciach Chmeľov a Richvald. V týchto zboroch pôsobil nepretržite viac než 30 rokov.
Najdlhšie a najintenzívnejšie roky svojej služby prežil v Richvalde, kde bol zborovým farárom až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2009. Už rok predtým prešiel do dôchodcovského režimu ako námestný farár, no ešte stále aktívne vypomáhal. Dokopy tak zasvätil viac než štyri desaťročia nepretržitej služby v duchovnej správe.
Počas celého svojho duchovného života bol známy ako kazateľ hlbokej viery, pastier s otvoreným srdcom a človek, ktorý dokázal byť blízko ľuďom v ich každodenných radostiach aj ťažkostiach. Jeho kázne boli zrozumiteľné, úprimné a preniknuté osobnou vierou. Mnohí veriaci si ho pamätajú ako tichého, no rozhodného muža, ktorý bol ochotný kedykoľvek prísť na pomoc – duchovnú i ľudskú.
Pôsobil v časoch, keď duchovná služba nebola jednoduchá. Roky normalizácie, spoločenské zmeny po roku 1989, ale aj nové výzvy nového tisícročia formovali každodenný život cirkvi a farárov. Štefan Marinko však v tomto všetkom zostal verný svojmu povolaniu. Službu nevnímal ako funkciu, ale ako celoživotné poslanie.
Aj po odchode na dôchodok ostával v kontakte so zborom i s veriacimi. Zúčastňoval sa služieb Božích, duchovných stretnutí a bol stále vítaným hosťom aj radcom. Jeho pokojná povaha a múdrosť boli inšpiráciou pre mladších kolegov i generácie veriacich, ktoré vyrastali pod jeho pastoračným vedením.
Rozlúčka so zosnulým farárom Štefanom Marinkom sa uskutočnila vo štvrtok 29. mája v Evanjelickom chráme Božom v Opinej. Veriaci, rodina a priatelia sa tak mohli naposledy rozlúčiť s mužom, ktorý bol dlhé desaťročia neoddeliteľnou súčasťou duchovného života viacerých cirkevných zborov. Po pohrebných obradoch boli jeho telesné pozostatky prevezené na cintorín v Kecerovskom Lipovci, kde nájde miesto svojho posledného odpočinku.
R
