Kultový film presláveného režiséra Martina Ťapáka, Pacho hybský zbojník veľmi vydareným spôsobom paroduje bájnosť slovenského zbojníka. Viacero scén je legendárnych vďaka replikám známej dvojice Lasica – Satinský, ktoré veľmi dobre reflektujú na mnohé situácie – a priznám sa, neraz sa mi vynárajú pri niektorých mnou prežívaných situáciách.
Podobne samovoľne sa mi vynorila scéna zo spomínaného filmu pri tohtoročnom valnom zhromaždení evanjelického vydavateľstva, ktorého som akcionár, najmä pri počúvaní „akože“ výročnej správy. V tej scéne Ida Rapaičová ako grófka Erdödyová zatúžila po zbojníkovi. Všetko mala, na čo si len pomyslela, ale ku šťastiu jej akosi chýbal tento vybájený, odvážny hrdina. Jozef Króner ako zbojnícky kapitán sa len-len vyšmykol chúťkam grófky a v monológovej scéne sa sťažuje: „Zneuctiť ma chcela.“ Potom pokračujú isté írečité slová, ktorými označil pôvodcov tejto snahy.
Pod dojmom tejto scény som inak po piatku nevedel odpovedať na otázku, ako bolo, len Krónerovými slovami: „zneuctiť nás chceli“. Chúťky umlčať tých, čo poukazujú na neporiadky v cirkvi, sú evidentné už dlhodobo. Mysleli si, že stačí vyhrať voľby, aj manipuláciami, a mravokárci stíchnu. Nestalo sa. Ovládli noviny, oni si vytvorili nové. A tak ich zostáva len pošpiniť a zneuctiť. A tento úmysel asi nikto nespochybní, stačí sa pozrieť na spôsob, akým to urobili. Ak by išlo o pravdivé skutočnosti, stačilo by ich vymenovať a podložiť dôkazmi. No nič také sa neudialo. Len sa špinilo, nič nedokazovalo. Ale väčšine to úplne stačilo. Nepotrebovali, aby sa dialo všetko „slušne a v poriadku“ minimálne v zmysle zákona. Ten sa smelo porušoval. Dôležitý bol cieľ. Aký? Zneuctiť, pošpiniť tých, čo upozorňujú na nečistoty v cirkvi. Samozrejme, že sa očistíme aj vďaka predloženej správe, lebo dali na papier, čo po cirkvi už dávno šírili, no to sa nedalo žalovať. Očakávajú, že sa dotknutí budú brániť, ale to im nevadí. Špina je na nich hodená a predpokladajú, že väčšina nebude čakať, kým sa očistia. Sklamaní kývnu rukou, nedá sa veriť ani jedným, ani druhým – a nebudú chcieť počuť, že jedni sú skutočne nevinní a tí druhí len všemožne prekrývajú svoje viny. Diabolský plán. No „hoc diablov plný bol by svet, chcejúcich nás pohltiť, nemusíme sa strachom chvieť, musia všetci ustúpiť. Knieža sveta toho trúfa si mnoho; neuškodí nám, odsúdil ho náš Pán; slovíčko ho porazí!“
Ľubomír Turčan
