Na vážnosť situácie v ECAV na Slovensku dnes upozorňujú mnohí – hlavne neordinovaní, duchovní poväčšine čušia. „Hrdinovia viery“ a lokálni vodcovia čakajú, čo bude. O tom, že buriči (ktorých, mimochodom, chcú disciplinárne stíhať a vylúčiť z cirkvi) mali pravdu, dnes hovoria nielen články buričov, ale už aj oficiálne dokumenty cirkvi. Pod tlakom dôkazov sa to nedá zakryť.
So starými štruktúrami obnova a uzdravenie nepríde
V diskusii, počas návštevy nelegitímneho generálneho biskupa Eľka v CZ ECAV Michalovce v novembri, bolo Eľkovi vytýkané, že kryl podvody Vladimíra Daniša v Reformate. Keď Eľko už nemohol cúvnuť povedal toto: „Vladimír Daniš urobil veľmi veľa fatálnych chýb. To nikto nezakrýva. Veľmi veľa fatálnych chýb, ale Vlado Daniš je už dávno preč. Snažíme sa vytvoriť úplne inú situáciu, a keď niekto povie po piatich rokoch, že tu niečo zakrývame…“ Ja dodávam: „Oj, brat nelegálny generálny biskup Eľko, na tomto stretnutí som vám osobne priamo do očí povedal: Vy ste ten muž, čo ste celý čas kryli Daniša a jeho klamstvá a podlosti. Kvôli vám sa aj na čas do Reformaty vrátil, keď ste nastúpili do funkcie generálneho biskupa… Brat Eľko, vy, opakujem, vy ste ten muž, čo zlo kryl a kryje so svojimi kumpánmi, a priznáte sa, ak sa už nedá ináč. Som osobným svedkom týchto vašich podlostí na zasadnutiach generálneho presbyterstva ešte z čias, keď som bol vo funkcii generálneho dozorcu.“
V cirkvi sa ozývajú hlasy volajúce po zmierení a urovnaní vzťahov. Tu sa treba jasne spýtať jedno: To ste za to, aby sa špina zakryla a pokračovalo sa v nej, len nech je ticho? Toto ktorý brat farár učí? Veď to je totálny biblický nezmysel! Hriech sa nemá náhodou vyznať, oľutovať, urobiť nápravu a sľúbiť polepšenie? Cirkev je ako organizmus. Keď je v ňom hnisavé ložisko, tak to treba incidovať – narezať, hnis vypustiť, zaviesť do hnisavej dutiny na niekoľko dní drén, aby z ložiska zvyšok hnisu odtekal von a nedošlo k retencii (chorobnému zadržiavaniu) hnisu. Ináč by zápal pretrvával, recidivoval. Nutné sú antibiotiká: pokánie a polepšenie života. Totálne vyprázdnenie ložiska je nevyhnutné, inak choroba recidivuje! Opakujem: recidivuje, čiže opakuje sa!
To platí aj pre ECAV. So starými a skorumpovanými štruktúrami obnova a uzdravenie nepríde! Aj tu treba drén: odchod zodpovedných za hriech. A účinné antibiotiká: vyznanie hriechu a náprava. Vedenie cirkvi musí nájsť silu pred cirkevnou verejnosťou v plnej paráde priznať hriech a poblúdenie, inak príde strašná bieda. Toto cirkvi neuškodí, to ju vylieči, neprekrúcajte! Nehlásajte a nekonajte nezmysly!
Kde sú farári a prečo sa neozvú
V cirkvi sa ozývajú aj iné hlasy – hlasy upozorňujúce na nebezpečenstvo. Jeden brat mi povedal: „Ak biskup povie dvakrát lož, tak pre mnohých sa lož stane pravdou.“ Nuž, čo na to povedať? Nekomentujem, len sa s úsmevom pýtam, že pre koho to asi platí? Dnes je to námet na smutný vtip, pripomínam, že ani v stredoveku to rozumní nemohli brať vážne – a ani nebrali. Inak by nebolo reformácie. Veď biskupi v histórii boli všelijakí. My máme napríklad príkladného lajdáka, eštebáka, alkoholika a popletenca, ktorý musel odstúpiť z úradu, aj klamára a zbabelcov. Strašná hanba pre cirkev! A chcete ísť do sveta či do iných cirkví? Radšej to nechajme. Veru, úrad, rúcho či iné biskupské ozdoby ozajstného biskupa z nikoho neurobia.
Niektoré veci ma v cirkvi desia – a nielen mňa. Mám pocit, že sa rúhame, že hriech chceme prekryť enormným úsilím akože evanjelizovať a robiť dojem neuveriteľnej pracovitosti až do roztrhania tela. Zastavme sa na chvíľu a trošku počúvajme. Niektorí hovoria, že ich doslova odrádza a uráža napríklad farár, biskupský tajomník, ktorý sa dopustil podvodu s falošným účtom a so zneužitím zahraničnej pomoci. Iných ruší známy príklad z východu, kde farár neodvádzal do zborovej pokladne milodary – až to prepuklo na upozornenie kostolníčky. Výrazná strata dôvery, pošpinenie luteráka, ale stalo sa.
Namieste je otázka, kde sú farári a prečo sa neozvú a nepodporia očistu v cirkvi? Hája tých, ktorí hriech prikrývajú, lebo sú asi jedna krvná skupina. Toto je ich pokračujúci hriech. Aj to spôsobuje pohoršenie vo Východnom dištrikte, ale nielen tam. Prečo niektorí radšej vypnú televízor, ak káže Eľko? Zle sa počúva, najmä ak vieme pozadie okolo neho. Ďalšie príklady radšej neuvádzam. Pripomínam, že máme aj evanjelikov, ktorí sa v minulých rokoch výrazne angažovali, finančne prispievali alebo ich firmy sponzorovali opravy či stavby cirkevných budov vysokými čiastkami, no keď vidia praktiky v cirkvi, tak sa desia. Zdesených je mnoho darcov, dobrovoľníkov či brigádnikov. Niektorí moji kolegovia lekári z práce, ktorí sa zaujímajú o kauzy, sa chytajú za hlavu. Je toto vôbec možné? Veď to je totálny stredovek! Uvedomujete si dopady týchto skutkov? Uvedomujete si, že taká „evanjelizácia“ uráža a vyháňa ľudí z kostolov? Nie každý je ochotný hrať toto vaše divadlo!
Čo k tomu dodať? Nuž, predstavte si chirurga, ktorý ide operovať, ruky si patrične neumyje, nepoužije patričný roztok a nedá si sterilné rukavice. Operačné pole neoholí a patrične nepripraví, nezarúškuje sterilným materiálom. Musí použiť aj masku, aby sa do operačnej rany nedostala infekcia dýchaním. Ak by toto neurobil, čo sa stane? Infekcia ako hrom a pacienta ohrozíte nie na zdraví, ale na živote! Tak je to aj s misiou. Stále pripomínam slová Pána Ježiša (Mt 23, 14): „Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla dvakrát horšieho, ako ste sami.“
Viete ako reagujú na hriech terajší biskupi?
Tieto slová hovorím sebe nám i vám. Pýtajme sa: Čo produkujeme, akých novovercov? Čo sa od nás naučia? Čo vidia v cirkvi a akú výbavu dostanú na cestu životom? Nie som sudcom, bojím sa, že je to náš prípad. Naši statoční predkovia sa v hrobe musia obracať nad našou misiou i cirkvou. Neberme do úst ich mená ľahkovážne na zakrytie svojich podlostí. Apoštol Pavel v Druhom liste Timoteovi v 3. kapitole hovorí o tom, akí budú ľudia v posledných dňoch, a v 5. verši dáva aj toto varovanie (Roháčkov preklad): „… ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli, a tých sa stráň.“ Táto krajina i cirkev potrebujú skutočných kresťanov, a nie takých, ktorí majú iba „tvárnosť pobožnosti“ – čiže falošných. Zoberme si to k srdcu.
ECAV na Slovensku sa topí v hriechoch, dnes je to jasné. A viete, ako reagujú na situáciu naši terajší biskupi a ich lokálne autority? Viete, aké majú plány? Čo tam po pravde, čo tam po svedomí a charaktere, my potrebujeme moc, my potrebujeme peniaze! My máme svoje záujmy! My chceme jednotu cirkvi: keď do záhuby, tak všetci! Opakujem, čo tam po pravde, tá nás nezaujíma.
Budem konkrétny. Na synode v júni 2022 v Banskej Bystrici brat biskup Slavomír Sabol povedal na adresu kritikov toto (uvádzam výpisy zo zápisnice):
„… vyvstáva pre neho otázka, čo sa s tým urobí. Bez toho, aby sa začalo disciplinárne konať a vyvodzovať zodpovednosť u tých ľudí, ktorí takto konajú, to jednoducho nepôjde. Lebo potom sa dáva priestor zlu a šíri sa to ako lavína, čoho výsledkom sú aj voľby. Je čas, aby GP aj s GPZ aj napriek tomu, že nemáme riadne zvoleného žalobcu, vyvodili dôsledky a riešili tieto veci prostredníctvom podania na disciplinárne konanie. Ak sú ľudia, ktorí takto ohovárajú a v nemenovanom časopise si vypisujú polopravdy i nepravdy, tak takýmto spôsobom rozbíjajú cirkev a v tejto cirkvi už dávno nemajú čo robiť. Je to tvrdý trest, ale potom tu nebudú chodiť ako špióni na synodu a vypisovať somariny, a tak sýtiť mnohých našich veriacich a zavádzať ich len čisto z mocenských záujmov. Je potrebné v tejto veci konať.“
V ďalšom príspevku na uvedenej synode povedal podľa zápisnice toto:
„biskup S. Sabol upozornil, že tie „obličky v cirkvi“, ktoré odfiltrujú zlé veci z tela, to sú disciplinárne orgány. Je potrebné, aby sa v týchto veciach konalo. Tu nejde o osobu I. Eľka, ktorý možno môže tieto veci zniesť, ale ide o to, že ide o úrad, ktorý dotyčný reprezentuje a prostredníctvom ktorého reprezentuje túto cirkev.“
Eľko na spomínanej synode zareagoval, podľa zápisnice, na Sabola takto:
„je ťažko, aby na toto reagoval človek, ktorého sa to asi najviac týka. Zo zdravotných dôvodov tieto veci radšej ani nečíta, aj keď informácie o tom má. Stále však má o cirkvi takú predstavu, že cirkev má aj obrazne povedané „obličky“, ktoré majú aj obrannú funkciu, a to je synoda. A človeka by potešilo, keby spontánne zasiahla práve synoda. Už tri roky tu máme takýto útvar v cirkvi, ktorý sa vyjadruje takým spôsobom, že nedajbože aby sa o nich niekto takto vyjadril, tak by sme čelili trestným oznámeniam. Majú teda určitý štýl videnia vecí a určitý štýl vyjadrovania, pričom vidíme, čo všetko sa tu deje. Do patovej situácie boli privedené posledné dve voľby a človeka by potešilo, keby synoda na to spontánne zareagovala. Človek ako osoba to znáša, nechce chrániť seba samého, ale to, čo ho ničí, je fakt, že vidí, ako to ničí a rozkladá cirkev. A na toto by mala synoda alebo dištriktuálne konventy či senioráty reagovať.“
Hriechy priznať nie, kritikov treba vylúčiť z cirkvi
Dávam do pozornosti aj pastiersky list terajších biskupov zo 17. januára 2019, v ktorom píšu, že budú postupovať bez akejkoľvek ohľaduplnosti voči tým, ktorým je jednota cirkvi ľahostajná. Rozumej: kritikov upozorňujúcich na hrubé hriechy v cirkvi…
K tomu poviem len toľko: Hriechy priznať nie, ale kritikov treba z cirkvi vylúčiť. A Eľko ešte vyzýva dištrikty a senioráty, aby ich v zakrývaní hriechu podporili. Ej, bratia biskupi naši evanjelickí, neviem, čieho ste vy ducha. Na ktorejsi synode nelegitímny generálny biskup Eľko povedal, že viete čítať duchov. Ej, ej, ej! Pýtam sa, akého ducha čítate? V Biblii čítame niečo iné. Príbeh (L 9, 51 – 56) popíšem v skratke: Pána Ježiša a Jeho učeníkov v jednej samaritánskej dedine neprijali. Čo urobili Jeho horliví učeníci? Pýtali sa Pána Ježiša, či majú žiadať zoslať oheň z neba a zničiť dedinu, ako to kedysi urobil Eliáš. Pán Ježiš ich pokarhal a povedal im: „Neviete, čieho ste ducha; lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.“
Bratia biskupi, máte to vo svojich biskupských hlavách totálne popletené. Veď vy neviete, čo je vaše poslanie. Vy ho vidíte vo vašom vládnutí a vo vašom prospechu. Veď to je blud! My nevoláme po vašom vylúčení z cirkvi, ale „miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2Kor 5, 20) Pastieri, ktorí nehľadajú Hospodina, nebudú mať úspech a ich stádo sa rozpŕchne. Poučte sa!
Bratia biskupi, a ešte malý dodatok k vylučovaniu z cirkvi. Čítajte Tretí list Jánov. Diotrefes tiež vylučoval zo zboru a Ján píše, že keď príde do zboru, pripomenie mu jeho zlé skutky. A pre úplnosť dodávam slová Pána Ježiša z Evanjelia podľa Jána 16, 2: „Vylúčia vás zo synagóg…“ Áno, pre hájenie pravdy aj to treba očakávať.
No to je charakter biskupa
Ešte jeden podstatný dodatok. Nelegitímny generálny biskup Ivan Eľko tiež na spomínanom stretnutí v Michalovciach uviedol, že bolo podané trestné oznámenie na konateľov Reformaty, teda vrátane Štefana Sabola a Dagmary Valovičovej. Nelegálny biskup sa dal počuť už predtým, že nechápe, ako mohol Štefan Sabol zavolať túto kontrolu na Reformatu z daňového úradu. Čo k tomu povedať? Náš nelegálny biskup Eľko sa vlastne priznal, že on by podvody kryl – a tie by pokračovali ďalej. Nuž, pravda je taká, že v Reformate Daniš a jeho sestra odmietli vydať kompletnú dokumentáciu a aj to, čo napokon vydali, vydávali len po častiach, neúplne, a elektronickú formu vôbec dodnes nevydali. Poviem to takto neslušne: po Danišovi a jeho sestre v Reformate zostal taký chliev, že je to ťažko uveriť. A kto to mal zobrať na seba? Bolo treba nájsť pravdu, objasniť skutočnosť! Ak by to Štefan Sabol nebol urobil, po nástupe Eľka a jeho kumpánov by boli všetko popreli a zakryli, alebo by boli obvinili Štefana Sabola. Už som písal o tom, ako chceli výsledky kontroly daňového úradu spochybniť zrejme tou známou falošnou zmluvou a obnovou daňovej kontroly. Daňová kontrola však neodškriepiteľne dokázala totálny neporiadok v Reformate. Spomínanou výčitkou, že Eľko nechápe Štefana Sabola, teda Eľko ukázal, že on by bol tie podvody kryl. No to je charakter biskupa! A ešte úsmevná poznámka. Brat Eľko v Michalovciach uviedol, že spomínanú spornú zmluvu, zrejme falošnú, stále hľadá. Hľadá ju už 2 či 3 roky. Zaželal som mu veľa šťastia a síl v hľadaní, lebo – ako on povedal – akoby hľadal ihlu v kope sena. Bratia Klátik a Delinga tvrdia, že takú zmluvu nepodpísali, zrejme Daniš a Rybnikár tvrdia opak. Originál nikto nevidel, ja som ju neprevzal, nie je vôbec nikde evidovaná v Knihe zmlúv, originál nikto nemá a ani Daniš ju v pravej chvíli nepoužil. Kde asi bola? Brat nelegitímny generálny biskup Eľko sa ju ešte zrejme chystá hľadať napríklad asi medzi kompótmi v špajze či v pivnici pri zemiakoch u Danišovcov.
Väčšina našich farárov nič nevidela, nepočula – tak to aspoň tvrdia. Teraz sa ich to netýka. Raz však bude treba vydať počet. Kde si bol? Čo si urobil pre nápravu cirkvi? Upozornenie na bludy a podvody v cirkvi a volanie po náprave v ECAV bolo potrebné rozšíriť, aby sa nikto raz nemohol vyhovárať, že o tom nevedel. Považoval som to za svoju morálnu povinnosť. Som rád, že o moju publikáciu Smutné svedectvo. Volanie po náprave v ECAV bol a je záujem. Bolo rozpredaných a rozoslaných 1 200 kusov. Prvé vydanie malo 700 výtlačkov, dotlač bola 500 výtlačkov; podporila to aj Slovenská evanjelická jednota (SEJ). Publikácia rozhodne nebola vytlačená pre sklad, je úplne rozpredaná. Verím, že prinesie svoje ovocie.
Ešte jedno dôležité upozornenie. V Prvom liste apoštola Pavla Timoteovi v 3. kapitole čítame, aký má byť biskup. Prečítajte si to, prosím. V 7. verši je uvedené, že biskup má mať dobré svedectvo aj od tých, čo sú mimo cirkvi, aby sa nedostal do rečí a neprepadol osídlu diabla. Nuž, ako je to u nás? Aké svedectvo dáva svet o nás?
Duchovní, zamyslite sa! Pamätajte na verš: „Pretože pastieri boli hlúpi (zhovädnelí, podľa Roháčka) a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo.“ (Jer 10, 21) Spamätajte sa!
Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: gyusikjung.blogspot.com
