BRATISLAVA – Napriek rastu životných a prevádzkových nákladov a celkovej hospodárskej kríze budú cirkevné zbory od nového roka platiť ešte vyššie sumy do Fondu finančného zabezpečenia. Rozhodla o tom synoda 15. októbra.
Predseda Generálneho hospodárskeho výboru Marián Damankoš predložil na októbrovú synodu spolu s Predsedníctvom ECAV návrh nových Platových tabuliek pre odmeňovanie duchovných na rok 2023. Foto: Redakcia Lutherus
Navýšenie platieb súvisí s rastom minimálnej mzdy na rok 2023, ktorá bude 700 eur. Práve od jej výšky závisí aj zvyšovanie všetkých mzdových nárokov, a to nárokovateľných i nenárokovateľných.
Predseda Generálneho hospodárskeho výboru Marián Damankoš predložil na októbrovú synodu spolu s Predsedníctvom ECAV návrh nových Platových tabuliek pre odmeňovanie duchovných na rok 2023. Alternatívny návrh priamo na synode predkladal za Združenie evanjelických duchovných (ZED) jeho predseda Ján Matis. Synodáli však nemali čas si ho naštudovať, keďže ho predložil až priamo na zasadnutí. V návrhu ZED bola výška príplatku k mzde duchovného z Fondu finančného zabezpečenia vypočítaná pre biskupov v sume 490 eur. Damankoš a predsedníctvo pre nich navrhovali až 609 eur. ZED zároveň navrhoval nedávať tým farárom, ktorých zbory do fondu neprispievajú, príplatok za administrovanie vo výške 35 eur. Predseda Matis návrh ZED menil priamo na synode, a to bez rozhodnutia príslušných grémií Združenia evanjelických duchovných. Napokon súhlasil so 609-eurovým príplatkom pre biskupov, hoci samotný ZED s tým nesúhlasil. Biskupi pritom do Fondu finančného zabezpečenia neodvádzajú žiadne poplatky, len z neho čerpajú k svojim platom, ktoré spolu s vysokým vokátorom a ďalšími hmotnými požitkami siahajú cez 2 000 eur. Ani pri týchto nadštandardných príjmoch nie sú ochotní sa vzdať príspevkov z fondu k platu – práve naopak, priklepnú si ešte viac.
Pokiaľ ide o farárov, pre tých ZED navrhoval zvýšenie 70 eur podľa tabuliek. Damankoš s predsedníctvom im plánovali dopriať len 35 eur. Napokon synoda odhlasovala kompromisný návrh 49 eur. Vzhľadom na to muselo dôjsť aj k úprave rozpočtu.
Nárokovateľná časť mzdy duchovných sa vypláca z peňazí zo štátneho rozpočtu. Aktuálne je na sume platnej minimálnej mzdy. Pracuje sa pritom s predpokladom, že v priebehu dvoch či troch rokov budú všetky platové stupne rovnaké, teda na úrovni minimálnej mzdy, pretože štátny transfer pre cirkvi nebude postačovať na príplatky. Aj navýšenie príspevkov do fondu vychádza zo sumy minimálnej mzdy.
Gemerský seniorát na synode navrhol, aby boli z Fondu finančného zabezpečenia platení iba farári. Niektorí synodáli, ktorých názor prezentovala dozorkyňa Západného dištriktu a administrátorka generálneho dozorcu Renáta Vinczeová, si myslia, že to nie je správne, pretože pre cirkev pracujú aj laici. Vyjadrila sa, že treba myslieť aj na nich. Štatút FFZ bol napokon zmenený tak, aby položka iné výdavky mohla byť používaná aj na iné výdavky ECAV. Vo výsledku sa tak z fondu budú platiť aj iné náklady, ako sú len príspevky k platom duchovných.
Doposiaľ však nie je jasné, na čo cirkev vlastne míňa financie zo štátneho rozpočtu. Pritom prevláda názor, že ak by došlo k zrušeniu dvoch dištriktuálnych biskupských úradov, cirkev by na ich prevádzke ušetrila okolo 200 000 eur. Zároveň by sa jej zvýšili príjmy – z prenájmu majetku dištriktov a tak tiež by nemuseli byť vyplácané z fondu finančné príspevky napríklad biskupom. Len tí totiž ročne odčerpajú z fondu takmer 30 000 eur, pritom doň nevložia ani euro. Tým by sa získali peniaze aj na vyššie platy duchovných. Ďalším podstatným zdrojom príjmu pre cirkev by mohla byť aj Reformata, s. r. o. Tá má v súčasnosti pouzatvárané viaceré nevýhodné zmluvy a silnejú názory, že aj konatelia by z Reformaty oveľa radšej brali, ako dávali.
Samotný rozpočet cirkvi na budúci rok bol napokon schválený s obrovským mínusom: 68 000 eur. Nepočíta pritom so zvýšením financií a rastom inflácie, vďaka ktorej by aj podľa predsedu synody z radov neordinovaných za ZD Romana Žilinčíka do cirkvi malo zo štátneho rozpočtu natiecť viac peňazí. Viacerí synodáli sa preto pýtali, či cirkev mieni hospodáriť tak, že aj po navýšení štátneho transferu skončí v takmer sedemdesiattisícovom mínuse, aby naplnila rozpočet tak, ako to bolo v minulom roku.
Redakcia Lutherus
Foto: Redakcia Lutherus
