Biskupi sa zrejme zľakli konfrontácie. Nevyužili príležitosť obhájiť vierouku a v očiach ľudí z toho vyšli ako zlí pastieri

BRATISLAVA – Od piatku 23. septembra sa v Malom evanjelickom kostole v bratislavskom cirkevnom zbore Staré Mesto konala trojdňová medzinárodná konferencia s názvom Kráčajme spolu a podtitulom LGBTQ ľudia sú súčasťou nášho života. Vedenie cirkvi nevyužilo príležitosť diskutovať o kontroverzných témach a zaujať jasný vieroučný postoj k problematike inak sexuálne orientovaných ľudí, čím opäť dokázalo, že nedokáže zastávať pozíciu pastierov evanjelického a. v. ľudu.

Na konferencii sa okrem iných zúčastnili zástupcovia veľvyslanectiev Nórska, Španielska, Veľkej Británie, ale aj veľvyslanectva Holandska, ktoré akciu sponzorovalo. Medzi rečníkmi bola napríklad bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Farárka pozvala farárov aj biskupov

Domáca evanjelická farárka Anna Polcková na konferenciu pozvala väčšinu farárov, seniorov aj biskupov ECAV na Slovensku. Zástupca cirkvi dostal ponuku aj na príhovor počas programu. Napokon však žiadny neprišiel, zrejme zo strachu konfrontovať sa s náročnou celospoločenskou témou. Pritom sú to práve biskupi, ktorých povinnosťou je strážiť vieroučnú čistotu cirkvi či vyjadrovať sa k spoločenským otázkam, a tak možno ich neúčasť vnímať ako zbabelosť obhájiť postoj cirkvi a akcentovať piliere z jej učenia, ktoré k tejto otázke majú čo povedať. Ich stanovisko priamo na podujatí bolo žiaduce aj v kontexte toho, že aktéri konferencie, medzi nimi aj akademici z Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK, v prednáškach deklarovali, že homosexuálne správanie nie je hriech. Postoj vrcholných reprezentantov ECAV na Slovensku k tomuto bodu však chýbal.

Biskupi sa napokon na konferencii dočkali len výsmechu. Zaslali totiž písomné stanovisko, ktoré podľa webového portálu Postoj teatrálne a s posmešnými komentármi čítal publicista Michal Havran. Jeho prejav zastavila farárka Polcková, ktorá dočítala zvyšok textu. Napriek tomu Havran opakoval, že text biskupov je hlúpy, a Polcková sa dokonca ospravedlnila všetkým ľuďom, ktorých sa stanovisko biskupov mohlo dotknúť.

Biskupi neprišli, zaslali len stanovisko

V predmetnom stanovisku biskupi Eľko, Hroboň a Mihoč uvádzajú, že ani jeden z nich sa na konferencii nemohol zúčastniť. Konštatujú, že ľudia s homosexuálnou orientáciou sú súčasťou nášho života a našich spoločenstiev. „Máme s nimi osobnú pastorálnu skúsenosť. Všetci sme boli Bohom prijatí v Kristovi. Preto sa učíme prijímať sa navzájom – aj so svojimi nie dobrými charakterovými vlastnosťami, komplikovanou minulosťou, rôznymi názormi na smerovanie cirkvi, na politiku alebo i so svojou sexuálnou orientáciou,“ píšu v stanovisku. Podľa nich sú však v spoločnosti aj ďalšie menšiny (jazykové, národnostné a iné), ktoré nesmú byť opomínané na úkor sexuálnych menšín.

„Sexualita určite nie je najdôležitejším identifikačným znamením a vymedzením človeka. V tomto zmysle nevidíme ako správne prezentovať homosexuálov ako špeciálnu a akoby najcitlivejšiu menšinu, vyžadujúcu si špeciálnejšie zaobchádzanie, práva, legislatívnu ochranu a pozitívnejšiu diskrimináciu ako iné menšiny. V tejto súvislosti dávame do pozornosti fakt, že dosiaľ nikto – asi s výnimkou najperfídnejších diktátorov – necítil oprávnenie prestrieť na oltári vlajku svojej menšiny, iba priaznivci LGBT ideológie. Kladieme si otázku, prečo si práve oni na takýto akt osobujú právo, a to nie len v porovnaní s inými menšinami, ale najmä vzhľadom na úctu k prastarej liturgickej tradícii cirkvi, ktorá bola vždy teologicky objektivistická; jej cieľom bolo vždy symbolom, gestom, farbou poukazovať na Boha a Jeho konanie a nikdy nie vyjadrovať človeka, jeho úmysly a ciele,“ zdôrazňujú biskupi.

V stanovisku odsúdili, ak sa niekto kvôli svojej sexuálnej orientácii stáva predmetom verbálnych či fyzických útokov a znevažovania. „Súčasťou nášho poslania je dvíhať hlas, aby sa tak nedialo,“ pripomenuli, no dodali, že odmietajú aj to, „ak sa taká intímna vec, akou je sexualita a homosexuálna orientácia, prezentuje verejným a vyzývavým spôsobom, miestami ideologickým atakujúc hranicu perverzie. Toto je spôsob, akým táto menšina ostatných doslova núti, aby jej nazerali do spální. Nevyčíta práve ona takéto počínanie konzervatívnemu prostrediu?“ Postavili sa tiež proti tomu, ak sa zo sexuality stáva dôvod na tvorbu nových a bezprecedentných legislatívnych úprav a inštitútov pre oblasť manželstva, výchovy detí, rodovej identity či tzv. rodovo podmieneného násilia.

Zbor biskupov dodal, že v žiadnej biblickej pasáži nenachádzajú podklad na to, aby mohli s čistým svedomím vyhlásiť za manželstvo niečo iné ako celoživotný zväzok jedného muža a jednej ženy a za skutočnú intimitu niečo iné ako sexuálne spojenie muža a ženy žijúcich v manželstve. „Nenachádzame tiež žiadny podklad na to, aby sme praktizovanú homosexualitu mohli s čistým svedomím vyhlásiť za celkom štandardné, Bohom mienené a akceptované správanie pre kresťana, ktoré je v súlade s Božou vôľou a ktoré vyjadruje pôvodný Boží stvoriteľský poriadok a úmysel s ľuďmi.“

Faloš a pokrytectvo u biskupov na Slovensku vidí aj farár z ČR

Stanovisko, na ktorého osobné prezentovanie biskupi zrejme nenašli odvahu, síce háji vieroučné postoje našej cirkvi k otázke hriechu a homosexuality, no viacerí evanjelici – predovšetkým tí, ktorí si pamätajú udalosti spred niekoľkých rokov – v ňom vidia náznak pokrytectva. Tento názor súvisí predovšetkým so známou kauzou kaplána Pavlúsa, ktorý k homosexuálom a potenciálne ich manželstvám zastával pozitívny názor, podobne ako bratislavská farárka Polcková. Keďže jeho postoje boli v rozpore s učením cirkvi, vtedajší biskup Miloš Klátik mu nepredĺžil zmluvu na pôsobenie duchovného v cirkvi. Súčasní biskupi, ktorí sa teraz – síce len písomne – stavajú proti rozmachu homosexuálneho hnutia, v čase Pavlúsovej kauzy využili atmosféru v cirkvi na mocensko-politický boj. Podobne to bolo aj v prípade niekdajšieho pedagóga z fakulty Ondreja Prostredníka, ktorému pre rovnaké postoje nebola udelená kánonická misia. „Dnes síce biskupi v stanovisku tvrdia to isté, čo v Klátikovej ére prezentoval vieroučný výbor, ale nevedia pastorálne pôsobiť ani urobiť nič s tým, čo sa deje v cirkevnom zbore v bratislavskom Starom Meste. Nekonajú, hoci s tým nesúhlasia,“ povedal Lutherusu duchovný, ktorý si presne pamätá dianie v týchto otázkach od čias nepredĺženia zmluvy J. Pavlúsovi.

Vedenie cirkvi jednoducho odmieta komunikovať. Ukazuje sa to nielen vo vzťahu k názorovým oponentom, ale aj ku kontroverzným a problémovým témam. Na priamu diskusiu k otázkam homosexuality pritom biskupov vyzvala A. Polcková a k otázkam majetkových káuz a nelegitímnosti volieb cirkevných predstaviteľov zasa Slovenská evanjelická jednota, no v oboch prípadoch bezvýsledne – na stretnutie neprišli. Terajší funkcionári ECAV pritom už pred rokmi ignorovali aj konferenciu o hluchoslepote v cirkvi a majetkových kauzách, dnes opäť nevyliezli z ulity strachu a nepostavili sa pred fórum diskutujúcich s jasným vyhlásením. Oslovení veriaci sa k tomu vyjadrili tak, že biskupi si neplnia základné poslanie pastierov, čím štiepia cirkev. „Ak nie je pastier dobrý, stádo sa rozpŕchne,“ zamyslel sa jeden z oslovených členov cirkevného zboru na východnom Slovensku. Podľa neho si súčasní biskupi zvykli riešiť veci výhradne mocensky – no keďže zbor v Starom Meste je majetkovo veľmi silný, iba sa prizerajú na to, čo sa v ňom deje – bez toho, aby zakročili. O ich mocenskom správaní svedčí aj to, že rozväzujú pracovné pomery a nútia niektorých farárov – ktorí kritizovali majetkové kauzy –, aby dobrovoľne odišli z ECAV a nemuseli im dať výpovede. Naproti tomu servilní duchovní môžu robiť čokoľvek bez postihu. Ak sú farári na ich strane, môžu byť hoci aj zlodeji, smilníci, opilci, psychicky chorí, no stávajú sa nedotknuteľnými. V kontraste s tým vyzliekli z luteráku farára len preto, že spieval otočený k ľuďom, alebo zničili život inému duchovnému prepieraním jeho súkromného života vo svetských bulvárnych médiách. „Takéto vedenie je nám nanič, keď nevie ani prehovoriť tam, kde treba, ale mstí sa tam, kde netreba. Ostáva nám už len veriť, že sa čoskoro dočkáme zmeny,“ vyjadrili sa viacerí evanjelici a. v.

K listu biskupov zaslal svoje stanovisko aj Mikuláš Vymětal, farár Českobratskej cirkvi evanjelickej pre menšiny v ČR, ktorý sa na konferencii zúčastnil.

„Za kontextuálne veľmi nevydarené pokladám slová: ‚ak sme sa v živote stretli s homosexuálnymi ľuďmi, pozerali sme im priamo do očí a principiálne sme im preukazovali lásku‘. Vzhľadom na to, že napriek pozvaniu nikto z Vás ani z ľudí Vami poverených na konferenciu neprišiel, pôsobila táto veta v spojení s obsahom listu ako výsmech,“ uviedol Vymětal na margo listu a dodal: „Za veľmi nevhodné pokladám úvodné odseky o menšinách. Ako farár pre menšiny sa stretávam so situáciou, že sa niekto pokúša umelo stavať rôznych núdznych proti sebe, ako je to aj vo Vašom liste. Je to však falošný postoj, ktorý slúži len na manipuláciu jedných proti druhým.“

Redakcia Lutherus
Foto: facebook CZ Bratislava Staré Mesto