POPRAD-VEĽKÁ – Napätie v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa prehlbuje. Cirkevný zbor v Poprade-Veľkej po komunikácii s vedením cirkvi a osobnom stretnutí s biskupom Východného dištriktu Petrom Mihočom hovorí o vážnom znepokojení. Podľa vyjadrení účastníkov sa diskusia zúžila na jedinú podmienku: Zaplaťte – alebo prídete o farára, až kým sa nepodvolíte.
Farár Cirkevného zboru ECAV Poprad-Veľká dostal oficiálne pozvanie na rokovanie na Biskupskom úrade Východného dištriktu ECAV v Prešove. V liste, ktorý má redakcia k dispozícii, sa hovorí o prerokovaní jeho menovania za námestného farára.
Na stretnutí sa podľa informácií zúčastnili aj zástupcovia cirkevného zboru. Práve tam zazneli slová, ktoré medzi veriacimi vyvolali silnú reakciu.
„Mali sme pocit, že argumenty biskupa Mihoča nezaujímajú. Nebol záujem o diskusiu. Len jasné stanovisko: Buď zaplatíte, alebo o farára prídete,“ uviedol jeden z účastníkov stretnutia.
Cirkevníci z Popradu-Veľkej upozorňujú, že problém presahuje samotnú otázku financií. „Nejde len o fond. Ide o to, že samotná existencia duchovnej služby sa podmieňuje peniazmi. To je v rozpore s tým, čomu nás učí naša cirkev,“ zaznelo z prostredia zboru.
Podľa nich sa tak mení samotná podstata vzťahu medzi zborom a farárom. Zbor si farára slobodne zvolí, no v prípade neplnenia finančných záväzkov môže oňho prísť – bez ohľadu na jeho službu či potreby veriacich.
Zúčastnení veriaci hovoria o pocite bezmocnosti. „Nedá sa diskutovať. Nie je to dialóg. Je to oznámenie rozhodnutia,“ opisujú atmosféru rokovania. Podľa ich slov ide o model, v ktorom rozhodnutie prichádza zhora, zbor stráca reálny vplyv a farár sa stáva predmetom administratívneho rozhodnutia. „Máme pocit, že o našom farárovi sa rozhoduje bez nás a na to nemáme žiadny dosah, jedine, ak si farára kúpime,“ dodávajú.
V reakcii na vývoj situácie zaznievajú aj vážne teologické výhrady. „Toto už nie je len organizačná zmena. To je zásadný odklon od učenia našej cirkvi. Cirkev nemá stáť na nátlaku, ale na dôvere,“ hovoria veriaci. Podľa nich ide o proces, ktorý vedie k centralizácii moci a oslabeniu základného princípu, že cirkev stojí na cirkevných zboroch.
Cirkevný zbor pripravuje vyhlásenie, v ktorom chce vyzvať vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku na prehodnotenie súčasného systému. Veriaci chcú otvoriť poctivú diskusiu o Fonde finančného zabezpečenia, pozastaviť sankčné kroky voči zborom a farárom a hľadať riešenia rešpektujúce duchovnú povahu služby. Zároveň zaznieva i jasný apel: „Cirkev nemôže byť riadená strachom. Ak má zostať cirkvou, musí zostať verná evanjeliu – nie mechanizmom, ktoré ho nahrádzajú.“
Z prostredia cirkevných zborov zaznievajú aj veľmi ostré hodnotenia postupu vedenia dištriktu. Kritika nesmeruje len k systému, ale i k spôsobu jeho uplatňovania v konkrétnych prípadoch.
„Toto už nie je len otázka pravidiel. Je to otázka ľudskosti a elementárnej úcty. Farár, ktorý má pár rokov pred dôchodkom, má byť nútený meniť svoje pôsobisko len kvôli peniazom? To je necitlivé voči nemu aj voči jeho rodine,“ zaznelo z jedného zo susedných cirkevných zborov. Podobne sa vyjadrujú aj ďalší duchovní. „Ak sa služba v cirkvi začne riadiť tým, kto zaplatí a kto nie, potom sme sa dostali veľmi ďaleko od toho, čo sme prijali ako základ. Tu už nejde len o organizáciu, ale o morálny problém,“ uviedol jeden z farárov z regiónu.
V niektorých vyjadreniach zaznieva i historická paralela. „Ťažko si predstaviť, že by reformácia vznikla, keby sa služba evanjelia podmieňovala platbami. Otázka znie, čo by na takýto stav povedal Martin Luther,“ dodávajú veriaci.
Veriacich zároveň upozorňujú, že samotná myšlienka spoločného finančného zabezpečenia služby v cirkvi nie je odmietaná. Problém však vidia v spôsobe, akým je systém uplatňovaný.
„Fond finančného zabezpečenia ako taký nemusí byť problém. Problém je, ako sa k nemu pristupuje. Nie ako k dobrovoľnému prejavu solidarity, ale ako k povinnosti vynucovanej nátlakom,“ uviedol jeden z členov cirkevného zboru. Podľa viacerých vyjadrení ide o model, ktorý veriaci vnímajú ako jednostranný a tvrdý. „Nie je to výzva k zodpovednosti, ale tlak. Farári sú vystavení dôsledkom rozhodnutí, ktoré nemajú plne vo svojich rukách. Označovanie zborov či ľudí za ‚politických neplatičov‘ situáciu ešte viac vyostruje,“ zaznelo z cirkevného prostredia.
Niektorí veriaci používajú aj veľmi silné slová. „Ak sa systém presadzuje spôsobom, ktorý pripomína donucovanie, prestáva to byť o službe a solidarite. A to už nemá nič spoločné s morálkou ani s učením našej cirkvi.“ Samotná podstata služby farára nemôže byť podľa nich chápaná ako podmienená či „zmluvná“ v ekonomickom zmysle.
„Služba farára nie je produkt ani podmienená služba. Je to služba evanjelia. Ak je jej existencia viazaná na finančné plnenie, ide o zásadný odklon od učenia cirkvi, ktorá stojí na slobode milosti – nie na jej podmieňovaní,“ uvádzajú.
Podľa nich sa cirkev dostáva na nebezpečnú cestu, ktorú dejiny kresťanstva už raz poznali. „Cirkev, ktorá začne viazať duchovnú službu na platbu, riskuje, že stratí svoju podstatu. Takýto vývoj už kresťanstvo v minulosti bolestne zažilo,“ dodávajú veriaci. Zároveň upozorňujú na praktické dôsledky súčasného systému. „Zbory nesú finančné bremeno, no zároveň môžu prísť o farára, ktorého si slobodne zvolili. Jeho služba môže byť nahradená rozhodnutím zhora – bez ohľadu na život spoločenstva,“ konštatujú.
Takýto model podľa nich narúša základný princíp evanjelickej cirkvi: to, že služba vzniká zo spoločenstva veriacich, nie z administratívneho rozhodnutia donútiť platenie zboru.
Prípad zboru v Poprade-Veľkej nie je ojedinelý. Podobné napätie zaznieva aj z ďalších cirkevných zborov. Otázka preto nestojí len lokálne, ale celocirkevne. Má byť služba farára podmienená finančným plnením? A kto má mať posledné slovo: zbor – alebo biskupský úrad? Odpoveď na túto otázku bude – podľa duchovných – určovať podobu cirkvi v nasledujúcich rokoch.
Redakcia Lutherusu
Foto: Aktuality
