LEOPOLDOV – V predvečer Kajúcej nedele, v sobotu 23. augusta, sa pred múrmi leopoldovskej väznice zhromaždili evanjelici, aby si pripomenuli 350 rokov od tzv. galejníckeho procesu. Pietna spomienka niesla symbolický názov Z vlasti na galeje a konala sa pod záštitou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Zhromaždenie sa nieslo v duchu jednoduchosti – spevy bez hudobných nástrojov, modlitby a čítanie svedectiev. Prítomní si tak pripomenuli evanjelických a reformovaných duchovných i učiteľov, ktorí boli v 17. storočí obeťami prenasledovania. Generálny biskup ECAV Ivan Eľko poukázal na paradox dejín: „Prvými väzňami svedomia v Leopoldove boli evanjelickí kňazi a učitelia, no dnes tu stojí pamätná tabuľa katolíckym obetiam komunizmu.“
Biskup Ján Hroboň pripomenul poslednú skupinu 94 duchovných, ktorí odmietli vzdať sa viery a namiesto smrti ich čakal rozsudok – galejí. O hrozných podmienkach väznenia v Leopoldove zanechal svedectvo Tobiáš Masník – preplnené cely, okovy, hlad, choroby a strašný zápach, ktorý nezniesli ani vojaci. Masník však na ceste do Neapola našiel list z Biblie (kniha Ezdrášova), ktorý mu dal silu prežiť.
Historička Eva Kowalská vysvetlila, že prešporské procesy v rokoch 1672 – 1674 boli dôsledkom obvinení z vlastizrady a odmietania katolíckej viery. Mnohí skončili v temniciach, iní na ceste do vyhnanstva. Biskup Peter Mihoč zdôraznil, že galejníci ostávajú „oblakom svedkov“ a ich príklad vyzýva aj dnešného človeka, aby sa pýtal: Čo som ochotný obetovať za Krista?
Na záver stretnutia zaznela hymna Hrad prepevný a Áronovské požehnanie. Generálna dozorkyňa ECAV Renáta Vinczeová pripomenula, že sloboda viery sa nikdy nemôže považovať za samozrejmosť: „Ak stojíme pevne na Kristovi, nič nás nezlomí.“
R
Foto: ecav.sk
