VYŠNÁ SLANÁ – V rámci 5. dňa Gemerského seniorátu, ktorý sa uskutočnil 20. augusta v obci Vyšná Slaná, boli počas slávnostných služieb Božích vedeniu Gemerského seniorátu odovzdané Zákony ctihodného Gemerského kontubernia, vydané palatínom Jurajom Turzom 16. júla roku Pána 1610.
Ide o zrejme o jeden z najstarších historických dokumentov, ktoré vlastní Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku v origináli. Palatín Juraj Turzo ním reaguje na závery uhorského snemu z jesene 1608 v Bratislave, na ktorom uhorský kráľ Matej II. zverejnil svoj dekrét, potvrdzujúci náboženskú slobodu:
„1. Aby náboženskú prax aj baróni, magnáti, šľachtici, ako aj slobodné mestá a všetky stavy a poriadky na svojich a kráľovských majetkoch, v hraniciach Uhorského kráľovstva, uhorskí vojaci a zemepanské mestá a dediny, každý svoje náboženstvo a vyznanie dobrovoľne a slobodne mohol prijať, hocikde sa slobodne držiavajú. A nikto nikomu v jeho slobodnom užívaní a vyznávaní nemá brániť.
2. Ba dokonca, aby sa zabránilo nejakej nenávisti a nezhodám medzi stavmi a poriadkami, je ustanovené, nech hociktoré náboženstvo pre svoje vyznanie má superiorov alebo superintendantov.“
Hlavným dôvodom pre vydanie zákonov však boli závery Žilinskej synody, ktorá sa konala 28. – 30 marca 1610. Túto osobne otvoril po slovensky Juraj Turzo a vo svojom otváracom prejave hovoril o potrebe zriadenia cirkvi na základe „stanovenia snemu prešporského“, aby každé náboženstvo, a teda aj evanjelické, malo „svojich predstavených, čili superintendentov“.
Synody sa zúčastnili zástupcovia desiatich stolíc Horného Uhorska. Chýbali na nej zástupcovia Šarišskej a Spišskej stolice, tiež Gemersko-Malohontskej, ktorá už svojho supetintendenta mala, a síce na základe záverov Ostrihomského snemu už od roku 1594. Tieto zákony boli vydané 10. júla 1610 v Košiciach
Podľa presbytera CZ Vlachovo Štefana Bendíka je vďaka ochote a úsiliu doc. Mgr. Eriky Juríkovej, PhD., z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave na svete ich doslovný preklad.
Nesporne zaujímavý je však príbeh objavenia sa tohto dokumentu. Našiel ho náhodou na povale rodičovského domu vlachovský občan Dušan Martinko, ktorý pochopil, že asi to nebude len taká obyčajná čarbanica. Odovzdal ho vlachovskej zborovej sestre farárke Martine Gdovinovej. Tá, vediac, že jeden z jej zborových presbyterov, pán Štefan Bendík, práve pracuje na histórii vlachovsko-gočovského cirkevného zboru, posunula tento vzácny dokument jemu.
Možno len hádať, ako sa tento dokument na povalu dostal, a vôbec, ako sa dostal do Vlachova. Ako odpoveď sa črtá možnosť, že jedným zo žiadateľov o vydanie týchto zákonov bol farár Peter Sixtius (Šesták), pôsobiaci v tom čase tri roky v štítnickom cirkevnom zbore. No predtým než sa dostal do Štítnika, pôsobil od roku 1600 sedem rokov vo Vlachove a po troch rokoch pôsobenia v Štítniku sa do Vlachova znovu vrátil, aby tu pôsobil ako farár ďalších päť rokov. A keďže bol blízkym „kolegom“ superintendenta, pôsobiaceho v Jelšave, mohol mať dokument od neho.
„Vďaka Pánu Bohu sa dokument dostal zo zabudnutia na svetlo sveta. V každom ohľade sa jedná o dokument, ktorý je aj po 400 rokoch stále aktuálny a mnohé dnešné aktuálne cirkevnoprávne predpisy sa ním riadia, resp. ho kopírujú. Je jasným svedectvom o tom, že naši predkovia boli múdri a vzdelaní ľudia, ktorí svoju cirkev nielen milovali, ale dali jej aj dnešnú, súčasnú podobu. Bohu vďaka za nich,“ uviedol Štefan Bendík.
Informoval: Š. B.
