BECKOV – V Beckove pri Novom Meste nad Váhom otvorili jedinečné zariadenie rodinného typu pre dospelých autistov. Je pravdepodobne jediné svojho druhu na Slovensku a klientov v ňom vedú k čo najväčšej samostatnosti. Za projektom je Občianske združenie Autis, ktoré takto vďaka europrojektu využilo budovu bývalej evanjelickej školy, ktorú upravili za zhruba štvrť milióna eur.
Ľudí s poruchou autistického spektra u nás pribúda a zariadení, kde sa o nich dokážu postarať, je veľmi málo. V Beckove vzniklo prvé komunitné centrum pre dospelých autistov. Jedinečné je najmä tým, že je rodinného typu a klientov vedú k čo najväčšej samostatnosti.
V objekte zatiaľ našlo nový domov 5 dospelých autistov. Šiesty by sa k nim mal pridať v marci. Na nové podmienky si postupne zvyká aj Filip Martoň: „Som tu už 3 týždne a celkom fajn je zatiaľ aj prostredie, aj ľudia. Najprv to bolo stresy, ale potom sme si zvykol. Je to zmena veľká určite.“
Pri svojom ľahšom stupni diagnózy chce byť čo najviac samostatný. Upratať si, vyprať a neskôr aj navariť.
„Možno po čase to bude. Ja som pripravený akože také ľahké, no chleba vo vajci alebo slanina, opražiť to viem, ale inak som ešte takto polievku a takéto veci nevaril, rád by som,“ konštatuje Filip.
Ďalší už potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť. Štyri opatrovateľky sa im snažia vyplniť čas rôznymi aktivitami, medzi nimi aj Zuzana Kapková: „Sa snažili vždycky nejakú úlohu urobiť, aby sme potom niečo s nimi vyrábali, takéto zručné, väčšinou si to doma pripravím, aby to mali nachystané, a potom už len vyrábame.“
Riaditeľka zariadenia Miriam Ondrušková vysvetľuje, že službu poskytujú od pondelka do piatka vrátane noci. V porovnaní s veľkokapacitným zariadením sa snaží o čo najväčšiu slobodu: „Simulujeme všetko, ako keď sa nachádzate vy doma s rodinou. Presne tak by mali oni fungovať. Dospelí, mladí muži, ktorí sú tu, si musia zvyknúť hlavne sami na seba, na nás, na prostredie.“
No jeden z nich by sa podľa nej časom mohol dokonca zamestnať v sociálnom podniku. Lucia Pittnerová sa rozhodla do Beckova voziť syna zo Žiaru nad Hronom: „Potrebujem ako keby aj tú špecializovanú starostlivosť, ktorú sám ako osoba nespravíte. Ja vám poviem, že tie rodiny s tým autistickým dieťaťom žijú v naučenej bezmocnosti, takže mi to za tie dve hodiny cesty stojí.“ Tvrdí, že na Slovensku sa v tejto problematike mení k lepšiemu najmä zo strany štátu veľmi málo. Pritom odpútanie sa od dennodennej opatery rodičov je pre týchto ľudí tiež kľúčové.
„Rodičia si neuvedomujú, že aj keď je to autista, ale má 18, 19 rokov. To sú mladí, dospelí ľudia, ktorí majú svoje potreby presne tak ako my,“ myslí si Miriam Ondrušková, riaditeľka zariadenia. Takéto zariadenia by preto podľa nej mali pribúdať.
Ľudia s autizmom sú totiž po strate rodičov zväčša vo veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb alebo končia na psychiatrii, preto je dôležité naučiť ich postarať sa o seba samých.
R
Foto: Bezpečný prístav
