Môžeme sa pýtať, či nie je zbytočné pripomínať naše kauzy a hriechy v ECAV? Upozorňovať, volať po pravde, keď mnohým ľuďom v cirkvi a aj jej vedeniu na tom
nezáleží, akoby som hádzal hrach na stenu?
Otázka je určite na mieste. Ak máte tento názor, potom musím povedať, že naši biskupi a duchovní nás toho mnoho nenaučili a do sŕdc nám veľa biblických právd nevštepili. Kážu donekonečna dlho a bez efektu. Čomu nás naučili a čomu nás učia? Akí príklad nám dávajú? Budem citovať z Biblie: „Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.“ (Ez 3, 17 – 18) Prosím dočítajte si tento text, má svoje pokračovanie.
Teraz malý výklad
Bývalí generálni dozorcovia (Holčík, Delinga, Lukáč) mali podľa cirkevnoprávnych predpisov dozerať na správu cirkevného majetku. Robili to a na zistené neporiadky upozorňovali – na to boli ustanovení. Brat Holčík urobil dokonca súpis cirkevného majetku po reštitúcii. Všetci svorne sme volali po náprave, no cirkevná mafia tomu bránila, dokonca nebola ochotná vydať dokumenty a dovoliť realizovať kontrolu. Mnohé veci vychádzali na svetlo sveta len postupne, pod tlakom, keď už nebolo možné zapierať. Keď nepomáhalo upozornenie medzi štyrmi očami, kričal som otvorene. Vydal som knižky O čo mi išlo a Smutné svedectvo. Posledná vyšla v prvom vydaní v počte 700 kusov, potom bola realizovaná dotlač; predaných je okolo 1 400 kusov. Asi 300 kusov bolo rozposlaných do cirkevných zborov. Vrátili sa len 2 či 3 výtlačky zo zborov, ktoré o ne neprejavili záujem.
Volanie po pokání a náprave teda bolo viackrát realizované. Teraz je na ECAV, ako sa v konečnom dôsledku zachová. Zaznelo to nahlas, povedal by som mohutne a v celej ECAV, aj na televíznej obrazovke.
Zverejnenie malo aj iný dôvod. Znova uvediem biblický text: „Ak poviem bezbožnému: Určite zomrieš!, ale on sa odvráti od svojho hriechu a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, takže bezbožný vráti záloh a nahradí čo ulúpil, ak sa bude spravovať ustanoveniami života, ak nespácha neprávosť, určite bude žiť a nezomrie.“ (Ez 33, 14 – 15) Je tu teda šanca na život s podmienkou odvrátiť sa od neprávosti, uskutočňovať právo a vrátiť ulúpené. Teda dať veci do poriadku, urobiť pokánie so všetkými dôsledkami. Dnes na vás žalujú nielen nami uverejnené dôkazy – aj vaše vlastné materiály museli priznať veľké temné skutky v ECAV!
Cirkev potrebuje pokánie, potrebuje vyznať špinu. Ak my budeme mlčať, uvidíte: kamenie bude kričať. Hrubú neprávosť neudusíte! Mozole našich horlivých predkov ste potupili, znevážili a znehodnotili. Potupili ste ich vieru a dôveru v ECAV! Uvedomujete si to? Uvedomujete si dôsledky? To žeravé uhlie hrozí, že bude zosýpané na vašu hlavu, spamätajte sa.
Vy máte byť odvážni
Do tretice pripájam napomenutie nám všetkým, i tým nerozhodným: „… ak by sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“ (Žid 10, 38 – 39)
Do radov duchovných treba povedať aj nasledovné. Musíte ukázať viac odvahy viery, musíte ukázať, že ozaj veríte v Boha a na veriacich a cirkvi vám záleží. Vy statoční, musíte vedieť prijať aj kandidatúru, aj byť vylúčení z kandidátky… Česť a uznanie patrí tým, ktorí tak urobili. Fakt je ten, že cirkevná mafia všade pretláča len svojich. Pozrite na to rodinkárstvo v ECAV (Mihoč – biskup, Mihočová – šéfredaktorka Evanjelického východu a redaktorka Evanjelického posla, Damankoš – generálny presbyter a riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove, Damankošová – redaktorka Evanjelického posla, atď.). No vy máte byť odvážni a dokázať sa podpísať pod svoj príspevok či výklad napríklad do Lutherusu či ASloZ. Vy si nestojíte za tým, čo píšete? Takú váhu má potom aj vaše slovo, aj vaša služba. Ak nemáte odvahu podpísať sa, tak si to radšej nechajte. Zhadzujete tým seba aj cirkev a ste veľmi zlým príkladom. Ako potom vyznieva vaša kázeň napríklad o Husovi? Prázdne predvádzanie. Divadlo.
Tak vyzerá duchovenstvo ECAV
V ECAV vyšli na svetlo sveta poriadne špinavosti. Vážení duchovní, kde ste boli? Ako ste hľadali pravdu? Zakazujete čítať Lutherus, poniektorí pohrozili, že jeho čitateľov ani nepochovajú. Vypočítavo ste schvaľovali konanie biskupov Eľka, Hroboňa a Mihoča, tlieskali ste im na synodách a schvaľovali ste návrh vylúčiť z cirkvi kritikov neporiadku. Prepáčte, ale ste symbolom zbabelosti. Sami zo seba robíte veľavravných náboženských tárajov, čo za veľa nestoja, pevný, charakterný postoj vám nič nehovorí! Tak vyzerá duchovenstvo ECAV na prelome 20. a 21. storočia! Duchovný stav úplne prepadol. Veľká česť výnimkám! Nemôžte byť dobrým príkladom pre naše deti či vnúčatá, skôr odstrašujúcim.
Prepáčte mi otvorenosť, ale toto je potrebné povedať nahlas a práve vám, duchovným, do vašich radov! Verím, že múdri, tí, čo im ide o pravdu a spravodlivosť, ma pochopia, ostatných ľutujem, lebo robia veľkú chybu svojho života. Pamätajte, pod kazateľnicou nesedávajú barani!
Čo robiť, vážení duchovní bratia? Vzchopiť sa a verne konať. Prekonať strach a bojovať za pravdu. Inak skončíte na okraji spoločnosti. A poviem to takto: o zbabelých náboženských tárajkov so slabou chrbticou, ktorej sa hovorí aj charakter, ľud veľa úprimného záujmu neprejaví a história vás odsúdi.
Všetkým statočným hovorím, vytrvajte! Nie je vás veľa, pamätajte, že dnes bojujete nielen za seba, ale vôbec za celý duchovný stav, aby ste mu zachovali akú-takú tvár. Inak totálne prepadne!
Buďte a buďme svetlom a soľou, táto krajina i naša cirkev to potrebujú! Aj od vás veľmi závisí, v akej krajine či cirkvi budú žiť naše deti či vnúčatá.
Evanjelici, zobuďte sa, rozvrátia vám cirkev! Varoval som vás.
Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: Pinterest