JABLOŇOVCE – 6. nedeľa po Svätej Trojici 24. júla si na slávnostných službách Božích v Jabloňovciach pripomenuli 240. výročie zasadenia tolerančnej lipy, ale aj postavenia zvonice.
Kaplán Ivan Klinko na začiatku bohoslužieb privítal domácich aj hostí a vyjadril potešenie, že sa ako jedna Božia rodina mohli zísť v chráme, aby ďakovali predovšetkým Pánu Bohu za všetko požehnanie, ktoré dostali prostredníctvom svojich predkov a ktoré môžu zažívať aj dnes.
Na službách Božích sa zúčastnil aj bývalý kňaz cirkevného zboru farár Rastislav Hargaš, ktorý tu pôsobil koncom 90-tych rokov, ako aj administrátorka cirkevného zboru farárka Svetlana Dočkalová z CZ Žemberovce. Zvesťou slova Božieho poslúžila seniorka Dunajského seniorátu Mária Popićová, ktorá v kázni reflektovala i udalosti z histórie. Domácich viery povzbudila, že hoci je zbor počtom malý a zdá sa, že už stráca nádej pri myšlienke akéhosi rastu a mohutnosti, aj napriek tomu sa Pán Boh stará o to, aby tu Jeho slovo znelo a Jeho príkaz sa plnil. „Veď práve v tomto historickom cirkevnom zbore, kde naši predkovia bojovali o svoju vieru, sa teraz viera môže rodiť – veď ho urobil misijným centrom pre celý náš seniorát, keď sa na miestnej fare konajú počas celého roka početné tábory, sústredenia, ale každoročne i seniorátny deň. Aj keď máme pocit, že sme sami a stagnujeme, Pán Ježiš je neustále s nami po všetky dni a koná pri nás svoje dielo a s Ním môžeme smelo vykročiť aj do dní budúcich, lebo On je s nami po všetky dni až do konca sveta,“ uviedla seniorka.
„Hoci v posledných rokoch cirkevný zbor v Jabloňovciach takpovediac zápasí o svoju existenciu z dôvodu malého počtu členov, predsa má duchovne krásnych a Krista milujúcich ľudí, ktorí sa všemožne snažia udržať bohoslužobný život v tejto malebnej obci pod Štiavnickými vrchmi. Niet divu, že i táto nedeľa bola pre nás slávnostná, nakoľko sa náš útulný, historický, nazývaný aj husitský chrám zaplnil takmer do posledného miesta,“ skonštatoval kaplán I. Klimko.
Tolerančná lipa, ktorá sa nachádza v kostolnom areáli, bola vysadená ako symbol vďaky za vydanie Tolerančného patentu. Aj pri tej príležitosti v dávnom roku 1782 vtedajší farár Ján Geitz vyslovil prianie, aby vtedy sadená lipa, hoci bola ešte malá, bola pamiatkou tolerančnej slobody a aby časom, keď zmohutnie a bude kvitnúť a včielky budú z nej nosiť med do svojich úľov, aby si aj ľud ten najvzácnejší med slova Božieho odnášal z chrámu. Hovoril to v čase, keď evanjelikom bol tento kostol odňatý a vtedajší utrpením skúšaní Almášania (historické pomenovanie) v časoch protireformácie niekoľkokrát prichádzali násilne o svoj chrám a svoju vieru nemohli verejne deklarovať.
Redakcia Lutherus
