ŽILINA – Jesenné zasadnutie Synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku 22. novembra sa vo významnej časti rokovania venovalo plneniu uznesení z predchádzajúcich rokov. Práve tento bod otvoril diskusiu o dlhodobo nevyriešených otázkach, ktoré sa do programu synod prenášali už niekoľko
rokov, no bez reálnej možnosti ich vykonania.
Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová v správe o plnení uznesení konštatovala, že viaceré staršie uznesenia synody zostávajú formálne otvorené, hoci ich naplnenie sa v súčasných právnych a personálnych podmienkach javí ako nemožné. Preto bol predložený návrh na ich čiastočné alebo úplné zrušenie a zároveň na prijatie nových uznesení, ktoré by situáciu pomenovali aspoň v rovine hodnotovej a morálnej.
Prípad Jána Gaspera
Najväčšiu pozornosť vyvolala kauza bývalého riaditeľa Evanjelickej diakonie Jána Gaspera. Synoda jeho pôsobenie označila za morálne neakceptovateľné a nezlučiteľné s princípmi hospodárnosti, zodpovednosti a dôvery. V diskusii zazneli konkrétne výhrady ako uprednostňovanie súkromných záujmov, neštandardné nakladanie s cirkevným majetkom, ako aj kroky, ktoré síce formálne neporušili zmluvy, no vážne poškodili dôveryhodnosť cirkvi.
Zároveň však zaznelo, že právne kroky podniknuté nebudú. Dôvodom má byť časový odstup a údajná absencia právne relevantných podkladov. Staršie uznesenie, ktoré ukladalo preveriť personálnu zodpovednosť, synoda zrušila ako nevykonateľné.
„V praxi to vyzerá tak, že vážne pochybenia sa pomenujú, ale dotknutý človek môže pokojne odísť bez následkov. To nie je spravodlivosť, to je alibi tejto cirkvi, aby previnenia ‚svojich ľudí‘ zamietla pod koberec,“ povedal pre Lutherus jeden z farárov Východného dištriktu, ktorý nechcel byť menovaný. Iný laik dodáva: „Ak toto nie je signál, že sa oplatí čakať, kým všetko vyprší, tak už neviem, čo je.“
Uznesenie proti trom kritikom zrušené
Synoda sa vrátila aj k uzneseniu z roku 2020, ktoré sa týkalo Jaroslava Mervarta, Miroslava Klímu a Imricha Lukáča. Toto uznesenie v minulosti hovorilo o „rozbíjaní jednoty cirkvi“ a žiadalo preskúmanie ich aktivít generálnym právnym žalobcom.
Aj tu však synoda rozhodla o zrušení častí uznesenia s odôvodnením, že ďalšie riešenie už nie je možné. Funkcia generálneho právneho žalobcu je dlhodobo neobsadená a uznesenie sa tak stalo fakticky nevykonateľným.
Z diskusie však jasne vyplynulo, že títo traja neboli riešení za trestné ani majetkové konanie, ale za verejnú kritiku vedenia cirkvi, spochybňovanie regulárnosti niektorých rozhodnutí a poukazovanie na to, že nepohodlným kandidátom nebolo demokraticky umožnené uchádzať sa o cirkevné funkcie. „Nazvať kritiku rozbíjaním jednoty je pohodlné. Nemusíte sa s ňou vyrovnať, stačí ju umlčať,“ hovorí nemenovaný duchovný.
Jednota cirkvi – selektívne chápaný pojem
Niektorí synodáli, o prešľapoch ktorých informuje aj redakcia Lutherus, opakovane zdôrazňovali potrebu zachovania jednoty cirkvi a nastolenie trestov pre oponentov. Práve tu však zaznievajú z evanjelickej verejnosti najostrejšie otázky. Viacerí pozorovatelia synody neoficiálne upozorňujú, že jednotu dnes nenarúšajú tí, ktorí kladú otázky, ale spôsob, akým je cirkev riadená. „Máme synodu, kde sa takmer nikto neodváži ozvať. Všetko je schválené jednomyseľne, bez konfliktu. To nie je jednota, to je strach,“ povedal jeden z laikov.
Iný farár dodáva: „Jednota cirkvi sa u nás chápe ako mlčanie. Kto hovorí nahlas, je problém. Kto mlčí, je lojálny.“
Podľa viacerých hlasov z prostredia cirkvi jednotu cirkvi dnes nenarúša len kritika „zdola“, ale aj spôsob, akým vedenie reaguje na verejné pomenovanie problémov. Osobitné napätie vyvolávajú súdne spory vedené voči vlastným členom cirkvi, a to najmä voči tým, ktorí sa zároveň venujú novinárskej práci v týždenníku Lutherus a informujú o vnútrocirkevných kauzách. Viacerí to vnímajú ako signál, že namiesto otvorenej diskusie nastupuje represívny spôsob riešenia nepohodlných tém, ktorý má odrádzať ďalších od verejného pomenúvania problémov. „Keď sa za informovanie platí súdom, ťažko hovoriť o jednote,“ hovorí jeden z nemenovaných laikov.
Uznesenia zrušené, ale otázky ostávajú
Jesenná synoda uzavrela viaceré staré kauzy – formálne. Zrušené uznesenia však nevyriešili to podstatné – pocit dvojitého metra, nerovnosti a atmosféru, v ktorej sa kritika považuje za ohrozenie, nie za službu cirkvi. „Ak sa jednota buduje potláčaním hlasov, nie je to jednota, ale ticho pred búrkou,“ myslia si veriaci.
Ak má cirkev zostať živým spoločenstvom viery a nie uzavretým systémom moci, bude sa musieť k týmto otázkam vrátiť. Inak zostane po synodách len pocit, že uznesenia sa rušia, ale rany zostávajú.
Podľa bývalého člena generálneho presbyterstva jednota cirkvi neznamená mať jeden názor, a už vôbec nie názor, ktorý je vopred určený vedením. „Jednota nie je uniformita ani poslušné prikyvovanie. Je to schopnosť zostať v spoločenstve aj vtedy, keď sa nezhodneme, keď sa pýtame, keď upozorňujeme na problémy. Ak sa iný názor okamžite chápe ako ohrozenie, ak sa kritika vníma nie ako súčasť zodpovednosti, ale ako nepriateľský čin, potom nejde o jednotu, ale o uzavretosť,“ konštatuje. V takejto atmosfére podľa neho už nejde o to, či má niekto pravdu, ale o to, či má vôbec právo hovoriť. A ak sú ľudia s iným pohľadom automaticky označovaní za tých, ktorí „rozbíjajú cirkev“, potom sa pojem jednoty mení na nálepku, nie na hodnotu, ale na nástroj, ktorým sa umlčiava. „Cirkev však nie je silná tým, že všetci hovoria to isté, ale tým, že dokáže niesť rozdielnosť bez toho, aby z nej robila nepriateľstvo,“ dodáva bývalý člen generálneho presbyterstva.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
