BRATISLAVA – Dňa 5. decembra sa online formou uskutočnilo desiate zasadnutie generálneho presbyterstva v tomto kalendárnom roku. Správa zo zasadnutia je v podstatnom bode jednoznačná: generálni presbyteri riešili žiadosť Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Petržalka a prijali uznesenie, ktoré mení prax pri vyplácaní príspevkov z Fondu finančného zabezpečenia (FFZ).
Podľa uznesenia sa má v prípade, že niektorý cirkevný zbor uhradí predpísanú splátku po termíne splatnosti, vyplácať príspevok z FFZ (v zmysle Štatútu FFZ, čl. 4, ods. 1 písm. d)) vo výške 70 % nenárokovateľnej časti mzdy už v nasledujúcom mesiaci po uhradení dlžnej splátky, a nie až od najbližšieho štvrťroka, ako to doteraz v praxi fungovalo.
Hoci je uznesenie formulované všeobecne, jeho dopad je veľmi konkrétny. Po omeškaní sa „odblokovanie“ príspevkov citeľne urýchľuje. A práve to v cirkevnom prostredí vyvolalo pochybnosti. Kritici poukazujú na paradox, že rozhodnutie v praxi pomáha duchovným v zbore, ktorý si nesplnil povinnosť uhradiť splátku načas. Zároveň zaznieva, že pri iných zboroch, ktoré sa dostali do omeškania aj zo závažných objektívnych dôvodov, podobná operatívna úprava neprichádzala a systém zostával neoblomný – zbor mešká, príspevok sa pozastaví a dôsledok nesie farár.
Tu sa rodí podstatná otázka, prečo sa režim dokáže zmeniť rýchlo a pružne práve po žiadosti Petržalky, kým inde sa zborom často odpovie iba tým, že „predpis je predpis“. Ak majú pravidlá viesť k disciplíne a spravodlivému nastaveniu solidarity, nie je jasné, podľa čoho sa v cirkvi určuje, kedy je systém schopný byť ústretový a kedy prísny – najmä keď v realite nejde o abstraktný paragraf, ale o konkrétnych ľudí a ich príjem.
Napätie navyše zvyšujú aj rodinné väzby, ktoré sa v tejto súvislosti otvorene spomínajú. V cirkevných kruhoch sa poukazuje na to, že syn generálneho biskupa má byť ženatý s dcérou farárov pôsobiacich v CZ Bratislava-Petržalka. Aj keby uznesenie bolo vecne obhájiteľné, takáto blízkosť zákonite vyvoláva otázky o konflikte záujmov a najmä o tom, či sa v cirkvi nerozhoduje príliš často podľa známostí, rodinkárstva a lojality k vedeniu. Práve tento dojem – nech by bol akokoľvek nepríjemný – je pre cirkev mimoriadne škodlivý, pretože podkopáva dôveru zvnútra.
V cirkvi, ktorá sa opiera o evanjelium, by pritom nemalo byť, podľa duchovných, normou ani len podozrenie, že rozhoduje blízkosť k moci. Rovnaký meter a spravodlivosť nemajú zostať iba v kázňach; musia byť viditeľné aj v administratívnych rozhodnutiach. Ak sa však medzi ľuďmi udomácni presvedčenie, že „vybavené“ je to, čo má správne kontakty, dôveryhodnosť sa rozpadá – a spolu s ňou aj ochota veriacich niesť spoločné bremená.
Ak má cirkev predísť podozreniam z klientelizmu, nestačí odvolávať sa na znenie štatútu. Potrebné je jasne a verejne vysvetliť, prečo bolo uznesenie prijaté práve teraz, čo bolo obsahom a dôvodom žiadosti a ako sa rovnaký prístup uplatní aj v ďalších prípadoch bez ohľadu na „adresu“ žiadateľa.
Redakcia Lutherusu
Foto: Svetkrestanstva.postoj.sk, Pavol Rábara
