ŽILINA – Júnová synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) priniesla debatu o budúcnosti liturgie. Kým jedni volajú po oživení bohoslužieb a oslovení ľudí mimo cirkvi, iní sa obávajú straty jednoty a identity. Bohoslužobný výbor má pripravených „90 percent“ návrhov, no rozhodujúci krok čaká až na novembrovej synode
Na júnovej synode ECAV predstavil predseda Bohoslužobného výboru (BV) ECAV na Slovensku Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu, správu o činnosti výboru. Diskusia sa dotkla viacerých citlivých tém – od sobášov mimo chrámu až po otázku, ktorá momentálne hýbe cirkvou: aká má byť forma a obsah služieb Božích v dnešnej dobe.
V úvode správy predseda BV, br. Ján Hroboň, stručne spomenul aj tému tzv. emeritných krížov – ocenenia udeľovaného zaslúžilým duchovným. Zápisnica však neuvádza žiadne ďalšie informácie ani prijaté uznesenie. Téma tak ostala len letmo načrtnutá a bez konkrétneho záveru, čo v kontexte oficiálnej synody pôsobí ako ďalšia neuzavretá kapitola. Navyše, ani na oficiálnej stránke ECAV nie sú zverejnené všetky materiály zo synody, hoci to bolo sľúbené. Transparentnosť, o ktorej sa hovorí, tak zostáva len na papieri.
Sobáše mimo chrámu a neuzavreté témy
Jednou z tém, ktorá sa na synode otvorila, bol návrh riešiť plošne sobáše mimo chrámu. Bohoslužobný výbor k tomu pripravil stanovisko, ktoré bolo zaslané cirkevným zborom na pripomienkovanie. Cieľom bolo získať spätnú väzbu z prostredia pastorácie aj od seniorov. Hroboň priznal, že proces sa nepodarilo dokončiť vo všetkých seniorátoch a že ide o „dvojsečnú zbraň“. Na jednej strane sú cenné podnety z terénu, na druhej strane ich vyhodnotenie zaberá veľa času a prekračuje kapacitné možnosti výboru. BV dúfa, že do novembrovej synody už stihne zapracovať pripomienky a predložiť hotové uznesenie.
Druhou, a zrejme kľúčovou témou, bola otázka novej formy služieb Božích. Požiadavka na zmeny narastá, najmä zo strany cirkevných zborov, ktoré chcú osloviť ľudí stojacich mimo tradičných rámcov cirkvi – hľadajúcich, ľudí bez vyznania či dokonca neveriacich. Ide najmä o formu liturgie a jej prispôsobenie tak, aby pôsobila sviežo a komunikovala evanjelium zrozumiteľným jazykom.
Predseda BV otvorene povedal, že súčasná cirkev potrebuje jasný rámec pre experimenty s bohoslužbami, aby zostali vieroučne čisté a liturgicky zrozumiteľné. Téma je podľa neho spracovaná na 90 percent a BV verí, že na novembrovej synode už bude predložená v ucelenej podobe.
Rozdelené názory – obava z chaosu aj túžba po zmene
V rozprave zazneli aj kritické hlasy. Bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol pripomenul, že pred rokom 1995 sa podarilo zjednotiť formu agendy a teraz hrozí, že experimentovanie bez jednotného rámca povedie k chaosu. Podľa neho nemôže každý farár robiť v liturgii „pápeža vo svojom zbore“ a zavádzať vlastné reformy. Varoval pred stratou liturgickej identity a pred tým, že nové formy sa niekedy robia len preto, aby boli iné, nie lepšie.
Hroboň oponoval, že aj súčasná agenda obsahuje formu tzv. mládežníckych služieb Božích, ktoré sú legitímnou alternatívou ku klasickým bohoslužbám a zodpovedajú poriadku čítaných služieb Božích. V praxi sa však v niektorých zboroch objavujú nové piesne, hudobné skupiny a neštandardné momenty bez dostatočného prepojenia na oficiálny spevník či liturgický rámec.
V diskusii zaznel aj zaujímavý citát, ktorý podľa jedného z účastníkov dobre vystihuje súčasnú dilemu: „Tradícia znamená udržiavať oheň, nie opatrovať popol.“ Tento výrok otvoril otázku, či cirkev chápe tradíciu ako živý odkaz, ktorý má byť pretavený do dnešného jazyka, alebo ako nemenný súbor foriem, ktoré treba zachovať za každú cenu.
Niektorí diskutujúci upozornili, že inovácie sa nesmú stať samoúčelnými a že nové formy musia byť nielen vieroučne, ale aj esteticky a liturgicky hodnotné. Ako zaznelo, cirkev má „skvelý obsah“, ale ak ho nevie podať formou, ktorá osloví aj ľudí mimo cirkvi, riskuje, že stratí schopnosť komunikovať evanjelium súčasnému človeku.
Kritický pohľad
Správa BV a následná debata ukázali, že ECAV stojí na rázcestí medzi zachovaním tradičného liturgického dedičstva a potrebou priblížiť sa ľuďom, ktorí už tradičnú bohoslužobnú formu neoslovuje. Na jednej strane je tu oprávnená obava z rozbitia jednoty cirkvi a z oslabenia jej identity. Na druhej strane nemožno ignorovať realitu: mnohé zbory zápasia s úbytkom veriacich a tradičná liturgia pre časť ľudí pôsobí odťažito či nepochopiteľne.
Kritické je aj to, že niektoré témy – napríklad sobáše mimo chrámu – sa vlečú mesiace bez konkrétneho výsledku. Výbor síce argumentuje nedostatkom času a kapacít, no opakované odkladanie môže pôsobiť ako neschopnosť rozhodnúť. Ak má byť novembrová synoda skutočne zlomová, BV bude musieť prísť s konkrétnymi návrhmi, nie len s „90-percentne pripravenými“ materiálmi.
Táto diskusia, podľa oslovených synodálov, odhalila hlbší problém ECAV – obavu urobiť jasný krok. Cirkev akoby sa bála rozhodnúť, či chce byť pevnou strážkyňou tradície, alebo otvorenou misionárskou komunitou. Zatiaľ to vyzerá, že chce byť oboje, ale v praxi to znamená, že často nie je poriadne ani jedno.
„Ak ECAV nebude schopná včas a jednotne reagovať, predbehnú ju sekulárne formy komunitného stretávania, ktoré síce nemajú teológiu, ale dokážu ponúknuť prostredie, hudbu, jazyk a atmosféru, ktorá ľudí osloví. A vtedy už nebude riešiť, či má 90 percent hotového materiálu – pretože ľudia, ktorých chce osloviť, už budú niekde inde,“ uviedol jeden zo synodálov.
Redakcia Lutherusu
Foto: Printscreen Lutherus
