ŽILINA – Na poslednom zasadnutí Synody ECAV na Slovensku, ktoré sa konalo 14. júna 2025 v Žiline, bola jednou z hlavných tém akútny nedostatok duchovných. Biskupi preto predstavili zámer vytvoriť nový úrad – tzv. laických kazateľov. Tento návrh vzbudil rozporuplné reakcie aj počas samotnej rozpravy.
Správu o činnosti Zboru biskupov predniesol biskup Ján Hroboň. Vymenoval množstvo výziev, ktoré ECAV čelí – od neobsadených zborov až po rozvody duchovných. Ako riešenie znepokojujúceho úbytku farárov predstavil rozpracovaný koncept „laických kazateľov“, ktorý by mal byť spustený cez Edukačno-misijné centrum ECAV a EBF UK.
Ako uviedol biskup Hroboň, cieľom je pripraviť ľudí, ktorí by pôsobili v zboroch, kde už farár nie je – zatiaľ nie je jasné, či by išlo len o výpomoc pri čítaných službách Božích, alebo by títo laici mohli postupne prebrať aj niektoré kľúčové úlohy duchovnej služby.
Situácia je podľa biskupov alarmujúca. V aktuálnom roku ukončili štúdium teológie len dve ženy, zatiaľ čo desiatky farárov odchádzajú do dôchodku či mimo služby. To znamená čistý pokles duchovných – trend, ktorý sa zintenzívnil práve za súčasného vedenia ECAV.
Aj podľa vystúpení viacerých členov synody je dôvodom aj neatraktivita duchovnej služby, nedôstojné odmeňovanie a konfliktná atmosféra v cirkvi. Ako zaznelo: „Nemáme ďalších desať rokov na rozmýšľanie. Problém treba riešiť hneď.“
Jednou z otázok je, či sa počíta s tým, že laickí kazatelia budú svoju službu vykonávať bez nároku na mzdu. To môže evokovať zámer cirkevného vedenia znižovať náklady aj na úkor kvalifikovanej duchovnej starostlivosti.
Generálny biskup Eľko sa odvolával na modely zo zahraničia – napríklad Rakúsko, kde existuje sieť laických kazateľov, ktorí „stoja pri farároch a pomáhajú im“. Zabudol však dodať, že tam duchovní nie sú v pozícii, keď musia obhajovať svoju existenciu pred vlastnou cirkvou. Navyše v Rakúsku sa neprepúšťa, ako to ECAV reálne hrozí.
Rakúska evanjelická cirkev (Evangelische Kirche A.B. und H.B.) je od štátu právne oddelená inak než ECAV. Požíva širokú autonómiu, ale zároveň má úplne iný model financovania, ktorý nie je viazaný na štátne dotácie ako na Slovensku. Financuje sa najmä cez cirkevnú daň, ktorú štát vyberá priamo od členov cirkvi a odvádza ju späť cirkvi. Táto daňová disciplína členov a funkčný systém solidarity zabezpečuje financovanie služby.
Na Slovensku je ECAV závislá od štátnej dotácie a solidarita medzi zbormi je slabá. Fond finančného zabezpečenia funguje len formálne, mnohé zbory doň neprispievajú kvôli nedôvere voči súčasnému vedeniu ECAV na Slovensku, a preto je ekonomická situácia omnoho krehkejšia.
Podľa oslovených farárov v Rakúsku je funkcia laického kazateľa (Lektor, Prädikant) doplňujúca, nie náhradná. Títo laici nevznikli ako náhradné riešenie pre nedostatok duchovných, ale ako dlhodobo budovaný a rešpektovaný laický úrad – s presne vymedzenými právomocami, starostlivo odlíšený od ordinovanej služby.
„Naopak, v ECAV sa dnes pripravuje ‚laický kazateľský úrad‘ v panike, ako núdzová náhrada za chýbajúcich farárov. To nie je prirodzený vývoj cirkvi, ale krízová improvizácia, ktorá má ušetriť mzdy a udržať chod niektorých zborov,“ uvádza jeden z oslovených duchovných.
Eľko tvrdí, že v Rakúsku slúži 225 farárov na približne rovnaký počet členov ako u nás, pričom my máme okolo 320 duchovných. No v Rakúsku nikoho neprepúšťajú, nikoho netlačia do skracovania úväzkov, neodradzujú mladých od štúdia. Laici tam slúžia popri farároch, nie namiesto nich.
Na Slovensku sa za jeho vedenia farárom plánujú skracovať úväzky, zvažuje sa zlučovanie zborov a miesto snahy pritiahnuť nových duchovných ECAV zavádza náhradné úrady bez jasného postavenia a odmeny. „To nie je reforma, to je rozklad zamaskovaný novotou. Rakúsky model nie je prenosný do ECAV bez zmeny celej infraštruktúry cirkvi: financovania, právneho postavenia, vzťahu medzi laikmi a kňazmi, vzdelávania aj mentality veriacich. Zavádzať rakúsku sieť lektorov bez toho, aby sme vytvorili rovnaké podmienky, je ako kopírovať recept na chlieb, keď nemáme múku,“ dodal oslovený farár, ktorý si neželá byť menovaný.
Situácia je o to paradoxnejšia, že súčasné predsedníctvo ECAV čelí žalobám vlastných farárov, ktorí sa domáhajú zákonnej mzdy. Desať podalo predžalobné výzvy, sedem z nich už žaloby na zákonné doplatenie mzdy. Namiesto riešenia tejto krízy chce vedenie ECAV zavádzať nové úrady, o ktorých kompetenciách a postavení zatiaľ nie je jasno.
Ako povedal jeden zo synodálov: „V cirkvi chýba vízia. Miesto toho tu máme chaos – znižujú sa úväzky, zborom chýbajú farári, nikto nechce študovať teológiu a namiesto toho ideme tvoriť laických kazateľov?“
Synoda správu Zboru biskupov bez pripomienok schválila. Podľa niektorých farárov to nie je preto, že by bolo všetko v poriadku, ale preto, že na Synode už neexistuje opozícia. Všetko je dopredu zvolené, pripravené, odhlasované. Atmosféra jednoty, ktorá sa prezentuje navonok, nie je ovocím konsenzu, ale skôr dôsledkom toho, že na zasadnutiach nemá kto a nemá ako nesúhlasiť. Kým za čias biskupa Miloša Klátika zaznievali z pléna aj kritické hlasy a diskutovalo sa, dnes je Synoda miestom, kde vládne ticho a všeobecný súhlas.
No medzi farármi i laikmi narastá pocit, že ECAV sa ocitla na rázcestí. Na jednej strane prebieha reštrukturalizácia a úvahy o „spájaní“ zborov, na druhej strane vznikajú nové úrady, ktoré môžu vytlačiť klasických farárov z ich duchovnej služby.
Ak sa nič nezmení, otázka neznela, či ECAV bude o desať rokov ešte schopná zabezpečiť duchovnú službu, ale kto ju vlastne bude vykonávať – a za akých podmienok.
Redakcia Lutherusu
Ilustračné foto: Archív
