Najbližšie tri nedele budú v cirkevných zboroch ECAV na Slovensku volebné. Každý zbor Západného dištriktu na jeden z termínov: 28. apríla, 5. mája alebo 12. mája zvolá volebný konvent, počas ktorého sa bude rozhodovať o biskupovi ZD ECAV. O post biskupa sa uchádzajú dvaja kandidáti: Sidonia Horňanová a súčasný biskup Ján Hroboň. Tretiu uchádzačku Evu Juríkovú kandidačná porada vylúčila bez udania dôvodu. Redakcia Lutherusu oslovila s otázkami do rozhovoru obidvoch kandidátov na túto funkciu v cirkvi.
Rozhovor
Namiesto hrubosti ponúka lásku a odpúšťanie
SIDONIA HORŇANOVÁ: „Verím, že ma Pán cirkvi môže použiť na obnovenie slušného dialógu v cirkvi.“
Sidonia Horňanová je vzdelaná a múdra žena, na ktorú môžu byť cirkev aj Evajelická bohoslovecká fakulta UK právom hrdí. V rozhovore hovorí, že „dozrel čas, aby naša cirkev mala vo vedení ordinovanú ženu, v ľudských očiach síce slabú a zraniteľnú, a predsa tú, ktorá sa v zápasoch nebude spoliehať na aroganciu, hrubosť a telesnú silu, ale na silu Ducha, ktorou je láska a odpúšťanie“.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post biskupky Západného dištriktu? Bol jednou z vašich motivácií aj fakt, že cirkev je pod súčasným vedením doslova rozštiepená a doposiaľ nebolo badať snahu o jej zjednotenie ani o diskusiu medzi jednotlivými názorovými kruhmi v ECAV?
Kandidovať som sa rozhodla predovšetkým na základe oslovenia niektorých bratov z Bratislavského a ďalšieho seniorátu. Ich oslovenie vnímam ako Božie volanie. Moja kandidatúra je aj prejavom toho, že mi nie je ľahostajné smerovanie cirkvi, v ktorej slúžim na rôznych úrovniach jej správy a v rôznych oblastiach už takmer 28 rokov. Bolí ma rozdelenie cirkvi a neutíchajúce, ba prehlbujúce sa spory medzi duchovnými. Tak ako pred šiestimi rokmi, keď som kandidovala na funkciu generálneho biskupa, aj dnes som presvedčená, že dozrel čas, aby naša cirkev mala vo vedení ordinovanú ženu, v ľudských očiach síce slabú a zraniteľnú, a predsa tú, ktorá sa v zápasoch nebude spoliehať na aroganciu, hrubosť a telesnú silu, ale na silu Ducha, ktorou je láska a odpúšťanie. Posilnená mocou zhora dokážem zapierať seba a niesť ťažký kríž zodpovednosti bez toho, aby som sa odplácala zlým za zlé, brala spravodlivosť do vlastných rúk alebo si vynucovala poslušnosť zákonnými predpismi. Verím, že ako ordinovanú „ženu“, vzdelanú v Božej múdrosti, ktorej prameňom je Písmo sväté, si ma Pán cirkvi môže použiť na obnovenie slušného dialógu v cirkvi a na zmierenie v krvi Kristovho kríža.
Ak budete zvolená, zasadíte sa za transparentné informovanie o všetkom, čo sa v cirkvi deje – keďže doposiaľ sa o transparentnosti v cirkvi za posledné roky nedá vôbec hovoriť? Plánujete to zmeniť a poskytovať verejnosti informácie, na ktoré má právo?
Určite sa budem usilovať o to, aby sa v cirkvi zlepšila komunikácia cirkevných predstaviteľov a grémií vo vzťahu k nižším COJ za účelom transparentnosti a lepšej informovanosti jej členov. Už keď som bola v rokoch 2015 – 2021 vo vedení seniorátu spolu s bratom zástupcom seniorálneho dozorcu, súčasným dištriktuálnym dozorcom Ing. Petrom Synakom, na seniorálnom presbyterstve sme podali návrh, ktorý si osvojil aj seniorálny konvent, aby zápisnice z rokovaní vyšších COJ boli zasielané vedeniu seniorátov v plnom znení, a nielen vo forme uznesení. Žiaľ, synoda tento návrh neschválila. Uznesenia, ktoré prichádzajú na farské úrady, ak vôbec sú zasielané, veľakrát obsahujú iba útržkovité, neúplné informácie, z ktorých sa prakticky nič nedá vyčítať. Pri čítaní správ zo zasadnutí generálneho presbyterstva, ktoré sú zverejňované na webovej stránke cirkvi, mi chýbajú konkrétne, vecné a faktické informácie, takže záverečná veta na konci o tom, že „informácie majú napomôcť otvorenosti a informovanosti v našej cirkvi”, často vyznieva ako klišé. Správy zo zasadnutí dištriktuálneho presbyterstva publikované na webovej stránke ZD sú faktickejšie, ale pokiaľ ide o voľby oboch členov dištriktuálneho predsedníctva, tiež neboli zverejnené úplné informácie. V transparentnom informovaní verejnosti o dianí v cirkvi máme ešte stále rezervy.
Čo by ste po zvolení urobili v novom úrade ako prvé?
Ako prvé by som sa bližšie zoznámila so zamestnancami biskupského úradu; niektorých z nich zo služobných návštev biskupského úradu vo Zvolene už poznám. Porozprávala by som sa s nimi o chode úradu a o našej vzájomnej spolupráci. Následne by som sa pustila do preštudovania administratívnej agendy na úrade, aby som vedela nadviazať na službu svojho predchodcu.
Čo si myslíte o pomerne veľkom odlive farárov – o ich odchodoch zo služby za posledné roky? V čom vidíte príčinu?
Z cirkvi sa vytratila dôvera. V uplynulých rokoch sme sa mohli presvedčiť o tom, že dôvera sa automaticky neobnoví výmenou cirkevných predstaviteľov. Krízu v ECAV vnímam predovšetkým ako krízu duchovných, ktorá bola prenesená na celé spoločenstvo. Preto potrebujeme reformáciu – obnovu duchovenstva, farárov na všetkých úrovniach správy cirkvi. Každý má pritom začať sám od seba. Liek na uzdravenie vzťahov máme – dáva nám ho Pán Ježiš, ktorý sa obetoval za nás. Chýba nám už len odvaha prijať Božie odpustenie, no bez pokory to nedokážeme. Preto si potrebujeme ako jednotlivci priznať sebectvo a pýchu, ak sme svoje osobné záujmy a svoju pravdu uprednostnili pred záujmami celého spoločenstva a pravdou Božou, alebo ak sme svoje osobné krivdy, sklamania a zranenia prenášali na ostatných veriacich namiesto toho, aby sme ich tak ako Kristus statočne niesli vo viere v Božiu lásku a v nádeji na Božiu pomoc.
K frustrácii a rezignácii duchovných v ich aj tak už neľahkej a nedocenenej službe prispieva aj cirkevný ústavný zákon o Fonde finančného zabezpečenia, ktorý farárov stavia do pozície rukojemníkov, keď ich robí priamo zodpovednými za to, aby cirkevné zbory platili peniaze do tohto fondu, a to bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa zbory nachádzajú. Mladí prejavujú len nízky záujem vstúpiť do duchovnej služby. Duchovní zasa využívajú možnosť odchodu do dôchodku, aj keď by ešte mohli poslúžiť. Zaujal ma postoj istého brata farára, ktorý odišiel do dôchodku v dôsledku zaužívanej praxe, ktorá „kazateľov Božieho slova“ mení na „vyberačov daní“.
Ako sa pozeráte na dianie na kandidačných poradách za posledné roky? Prekážajú vám neslobodné metódy, bezdôvodné vyraďovanie protikandidátov a predvýber len tých, ktorí vyhovujú súčasnému vedeniu cirkvi?
Voľby v cirkvi majú byť slobodné a demokratické. Každý má mať právo voliť a tiež byť volený, ak spĺňa kritériá stanovené cirkevnými zákonmi. O tom, ktorý z kandidátov bude zvolený, majú rozhodnúť členovia v cirkevných zboroch, nie kandidačné porady. Vyraďovanie kandidátov bez uvedenia riadneho dôvodu alebo pre malichernosti rozdeľuje cirkev, narúša už aj tak dosť napäté vzťahy, vedie k elitárstvu a totalite. Pán Ježiš nás pritom povolal k slobode.
Mal by sa podľa vás zmeniť volebný zákon? Ak áno, v čom?
Odpoveď na túto vážnu otázku by si vyžadovala oveľa širšiu diskusiu, preto sa obmedzím len na niekoľko postrehov. Pri súčasnom volebnom systéme zaniká hlas menších zborov, ktoré prehlasujú väčšie mestské zbory s väčším počtom konventuálov, hoci pomer účastníkov konventu k celkovému počtu členov v cirkevnom zbore môže byť menší, než je to v cirkevných zboroch na vidieku. Dôsledkom súčasného volebného systému je, že cez zvolených kandidátov na rôznych úrovniach cirkevnej správy sa presadzuje optika väčších mestských zborov a nezohľadňujú sa potreby, život a videnie dedinských cirkevných zborov alebo aj menších mestských zborov, síce ekonomicky slabších, bez príjmov z nájmu, bez zamestnancov, no ktorých členovia sú často aktívnejší a mnohé služby v cirkevnom zbore si vedia zabezpečiť sami a bez nároku na odmenu. ECAV na Slovensku nie je monolitným spoločenstvom, ale, naopak, rôznorodým, v ktorom každý cirkevný zbor má svoje vlastné špecifiká. Zmena volebného zákona by mala tento aspekt rôznorodosti zohľadňovať.
Je podľa vás správne, že členovia generálneho presbyterstva môžu hlasovať na synode? Považujete toto spojenie výkonnej a zákonodarnej moci v cirkvi za problém?
V cirkvi sa má uplatňovať deľba moci, aby nedochádzalo k prekrývaniu úloh a funkcií, najmä výkonnej a zákonodarnej moci, aby sme sa v cirkvi vyhli kumulácii funkcií a koncentrácii moci. Do plnenia úloh v cirkvi treba zapojiť čím viacerých jej členov, aby jedna a tá istá osoba nezastávala viacero funkcií naraz. Som presvedčená, že Pán Boh aj ECAV daroval takých mužov i ženy, ktorí ochotne a nezištne prevezmú zodpovednosť za rôzne oblasti v cirkvi.
Podporili by ste zrušenie dištriktov v rámci reštrukturalizácie cirkvi?
Reštrukturalizácia cirkvi je vážna a podstatná otázka, ktorá si vyžaduje širokú diskusiu, osobitne na zborovej úrovni. Teším sa z toho, že diskusia v tejto otázke aktuálne prebieha na všetkých úrovniach cirkevnej správy. Ide len o to, aby návrhy, ktoré sú vedeniu cirkvi doručené zákonnou cestou, boli zohľadnené. Mám skúsenosť, že návrhy vo forme uznesení k Fondu finančného zabezpečenia, ktoré sme za Bratislavský seniorát po dôkladnej diskusii na zborovej aj seniorálnej úrovni poslali zákonnou cestou, neboli nijako zohľadnené ani sa nimi nikto nezaoberal.
Zrušenie dištriktov je jedna z možností, ako zefektívniť organizačnú štruktúru cirkvi a ušetriť peniaze v cirkvi. Ak sa vyhodnotí, že toto riešenie je skutočne najlepšie, a zatiaľ sa i mne javí ako najlepšie, určite ho podporím. Do volieb kandidujem s tým vedomím, že funkcia dištriktuálneho biskupa sa môže zrušiť.
Aký je váš pohľad na Fond finančného zabezpečenia, do ktorého musia prispievať cirkevné zbory – a to aj tie, ktoré na to nemajú financie? Čo si myslíte o tom, že fond neslúži len na dofinancovanie platov duchovných, ako bolo pôvodne deklarované, ale aj na iné výdavky?
Vytvorenie fondu solidarity na podporu ekonomicky slabších zborov je skvelá myšlienka, ktorú určite podporujem. Ďalšou otázkou je však spôsob napĺňania fondu a využitia jeho prostriedkov. Fond finančného zabezpečenia bol schválený synodou narýchlo a bez dôkladnej diskusie. Keď som bola seniorkou v Bratislavskom senioráte, otázku zriadenia fondu sme poctivo a opakovane prerokovali so zborovými predsedníctvami aj na seniorálnom presbyterstve a závery sme postúpili vedeniu cirkvi zákonnou cestou. Naše návrhy a pripomienky však zostali bez akejkoľvek odpovede. Zmenil sa spôsob výpočtu platieb do fondu, keď sa nepresadil pôvodný návrh – platenie percenta z príjmov, proti čomu sa ohradili mestské zbory, ktoré majú vysoké príjmy z nájmov, a tiež sa viackrát menil účel použitia prostriedkov z fondu. Fond bol od začiatku prezentovaný ako taký, z ktorého pôjdu finančné prostriedky výlučne na platy duchovných. Realita je však iná. Sú aj také cirkevné zbory, ktoré do fondu momentálne nemôžu prispievať. Nie však preto, že by myšlienku solidarity odmietali a chceli by porušovať cirkevný ústavný zákon, ale preto, že ich zákon jednoducho zastihol v čase, keď dlhodobo splácajú pôžičky pre plánované alebo bezodkladné opravy v cirkevnom zbore. Zborový farár, ktorý vykonáva všetky svoje povinnosti v plnom rozsahu, ba aj nad ich rámec, má len minimálnu mzdu bez ohľadu na vzdelanie a odpracované roky, a nedostáva ani nijakú finančnú náhradu od zboru. To je aj môj prípad. To nie je solidarita v cirkvi. To je obeta farára pre cirkev. Z môjho pohľadu treba otázku fondu solidarity nanovo otvoriť a prehodnotiť.
Čo si myslíte o reštrukturalizácii – keď sa hovorí, že reštrukturalizované majú byť cirkevné zbory, nie ECAV?
Základom ECAV na Slovensku sú cirkevné zbory. Treba rešpektovať právnu subjektivitu a autonómnosť cirkevných zborov. Je potrebné zefektívniť organizačnú štruktúru cirkvi, nie zasahovať do vnútorného života cirkevných zborov. Každý cirkevný zbor je jedinečný, a ak je funkčný, nie je potrebné ho transformovať, t. j. rušiť, resp. zlučovať. Alternatívy reštrukturalizácie ECAV, ktoré boli do cirkevných zborov zaslané prostredníctvom GBÚ, vôbec nevychádzajú z reálneho života a potrieb cirkevných zborov. To, akým spôsobom sa bude uskutočňovať reštrukturalizácia cirkvi, že nie zhora, ale zdola, som pochopila už skôr – na synode v Ružomberku, na ktorej po schválení Fondu finančného zabezpečenia jeden z predstaviteľov cirkvi predniesol tento komentár: „Tak, a schválením Fondu finančného zabezpečenia sa začala reštrukturalizácia cirkvi. Zbory, ktoré nemajú peniaze a nebudú si vedieť zaplatiť farára, sa budú musieť spájať.“
Ak by bol znovu predložený zákon o zrušení dištriktuálnych súdov s tým, že všetko by riešil vlastne súd na generálnom biskupskom úrade, podporili by ste to? Podporili by ste aj ďalší aspekt, ako sú disciplinárne konania voči farárom, ktoré mal podľa návrhu riešiť tiež práve tento súd?
Kým je v platnosti doterajšia organizačná štruktúra ECAV na Slovensku, nič by som nemenila. Po reštrukturalizácii bude musieť dôjsť k nevyhnutnej zmene legislatívy, aj pokiaľ ide o cirkevné súdnictvo.
Ako budete z pozície biskupky – v prípade zvolenia – komunikovať s médiami, ale hlavne s veriacimi?
Som otvorená komunikácii s každým, kto rešpektuje slušnosť a novinársku etiku. Vždy som bola a aj naďalej chcem zostať duchovným pastierom všetkých členov cirkvi, ktorý nie je prijímačom osôb a ktorý vypočuje každý jeden hlas.
Zuzana Zimániová, Martina Kováčiková
ŽIVOTOPIS
Doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD.
Osobné údaje
Narodená: 1973 v Martine
Pokrstená: 1973 v Turanoch
Konfirmovaná: 1991 v Turanoch
Ordinovaná: 1996 vo Zvolene
Vzdelanie
1987 – 1990: Gymnázium V. P. Tótha v Martine
1991 – 1996: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, magisterské štúdium
1995: Štúdium na teologickej fakulte Luther Seminary, Minneapolis, USA
1997 – 2002: Doktorandské (PhD.) štúdium na EBF UK v odbore Evanjelická teológia – Stará zmluva a systematická teológia
2005: Rigorózne štúdium (ThDr.), odbor Stará zmluva
2007 – 2008: Habilitačné konanie na docentku – ukončené vymenovaním za docentku v odbore Evanjelická teológia dňa 1. januára 2009
Duchovenská činnosť
1993: zborová prax počas teologického štúdia pri prvej ordinovanej farárke na Slovensku Darine Bancíkovej z poverenia generálneho biskupa P. Uhorskaia
1995: zborová prax počas teologického štúdia v CZ Poplar, Wisconsin, USA
1997 – 1999: kaplánka v CZ Modra-Kráľová
1999 – 2000: námestná farárka v CZ Modra-Kráľová
2000 – doteraz: zborová farárka v CZ Modra-Kráľová, 3. funkčné obdobie
2015 – 2021: seniorka Bratislavského seniorátu ECAV na Slovensku
Pedagogická činnosť
1997 – doteraz: Vyučovanie teologických predmetov na Katedre Starej zmluvy a Praktickej katedre na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK
1997 – doteraz: Vyučovanie evanjelického a. v. náboženstva na základných školách v Modre-Kráľovej, v Modre, v Budmericiach, v Častej, vo Vištuku a v Jablonci
Členstvo v cirkevných grémiách, odborných komisiách a občianskych organizáciách
1997 – doteraz: členka Modlitebného spoločenstva ECAV na Slovensku
1997 – 2007: členka prekladateľskej komisie Ekumenického prekladu Písma svätého Starej zmluvy z hebrejčiny do slovenčiny vedúca prekladateľskej skupiny pre revíziu ekumenického prekladu Starej zmluvy
2002 – 2014: seniorálna presbyterka a súčasne zapisovateľka
2006 – 2018: členka Generálneho súdu ECAV
2005 – 2022: členka celoslovenskej komisie Biblickej olympiády z evanjelického a. v. náboženstva
2008 – 2021: členka výboru pre Biblickú olympiádu evanjelického a. v. náboženstva (zaregistrovanej na MŠ SR) a členka celoslovenskej odbornej komisie
2015 – 2021: členka Rady školy Evanjelického lýcea a Evanjelickej základnej školy v Bratislave
2008 – doteraz: členka Vedeckej rady EBF UK
2013 – doteraz: členka Vieroučného výboru ECAV – 2. funkčné obdobie
2019 – doteraz: členka Bohoslužobného výboru ECAV
2016 – 2018: členka redakčnej rady Služba slova – homiletický časopis ECAV
2019 – doteraz: členka Lutheran European Commission Church and Judaism (LECCJ) za ECAV na Slovensku
2009 – doteraz: predsedníčka OZ „Poľné ľalie“ v Modre-Kráľovej
2015 – 2021: členka VMV BAS, členka Školského výboru BAS, členka Výboru pre diakoniu BAS
2021 – doteraz: predsedníčka Výboru pre zborovú diakoniu BAS ECAV
Doplnkové jazykové a teologické vzdelanie
2007 – 2011: Štúdium modernej hebrejčiny (ivrit) na Štátnej jazykovej škole v Bratislave
2008: Štúdium modernej hebrejčiny na Univerzite v Haife v Izraeli
2014: Všeobecná štátna jazyková skúška z anglického jazyka (C1)
2015: Špeciálna štátna jazyková skúška z prekladateľského odboru z anglického jazyka (C2)
2015 – 2018: Štúdium nemeckého jazyka na Štátnej jazykovej škole v Bratislave
Publikačná a prednášková činnosť
Počas celej duchovenskej služby pravidelne na pozvanie prednášam členom cirkvi v cirkevných zboroch a tiež evanjelickým duchovným na pastorálnych konferenciách kňazov na seniorálnej i dištriktuálnej úrovni, na kázňových prípravkách pre kňazov a na teologických konferenciách ECAV na Slovensku. Pravidelne som publikovala aj v evanjelickej tlači – v Evanjelickom posle spod Tatier, v Cirkevných listoch, v Tranovskom kalendári a v Službe slova.
Som autorkou 8 monografií, 2 teologických učebníc, štyroch zborníkov vrátane postily kázní evanjelických duchovných pri príležitosti 500. výročia reformácie, desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov publikovaných doma aj v zahraničí.
Ocenenia
2023 – Pamätný list predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za projekt „Zelený les“ – pietne miesto obetiam holokaustu v Modre-Kráľovej, ktoré pod mojím vedením vybudovali dobrovoľníci – členovia CZ Modra-Kráľová a v jednej osobe členovia OZ „Poľné ľalie“, na ktorom netradičnými formami plníme misijné poslanie.
Osobné stanovisko kandidátky doc. ThDr. S. Horňanovej, PhD.
V cirkvi sa nesmú uprednostňovať ekonomické ciele na úkor misijného poslania
Biskup je podľa príkladu Pána Ježiša prvým duchovným pastierom, ktorého prvenstvo je v obetavej, nezištnej službe pre iných. S Božou pomocou chcem vykonávať všetky povinnosti dištriktuálneho biskupa v zmysle ústavného zákona ECAV:
Predovšetkým vykonávať kazateľskú a pastoračnú službu: Verne a čistotne zvestovať evanjelium a chrániť vieroučnú čistotu a jednotu cirkvi. Pastorálnymi rozhovormi a návštevami v dištrikte podporovať duchovných v ich neľahkej službe, chrániť ich pred rezignáciou a vyhorením. Osobitnú pozornosť venovať ordinovaným ženám a duchovným na dôchodku.
Prispieť do diskusie o financovaní a reštrukturalizácii cirkvi založenej na princípoch samosprávy a rovnosti všetkých jej členov vo vedomí, že byť slabým a malým nie je nevýhodou. Usilovať sa o solidaritu vo vedomí, že je aj tá najmenšia časť dôležitá; ak trpí, trpí s ňou celé telo (1K 12, 12nn).
Cirkev žije misiou, preto budem podporovať misijné a evanjelizačné snahy v dištrikte. V cirkvi sa nesmú uprednostňovať ekonomické ciele na úkor misijného poslania. Ako Boh dokázal svoju moc v Kristovom kríži, aj dnes ju dokazuje nie uprostred hmotnej zabezpečenosti, ale v ľudskej slabosti a v zápasoch o prežitie – vtedy sa z Božej moci v ľudských srdciach rodí to najcennejšie: úprimná a srdečná viera v Boha ako to najväčšie bohatstvo cirkevných zborov.
Pri zabezpečovaní cirkevnej disciplíny chcem pred zákonníckosťou a vynútenou poslušnosťou uplatňovať „vyššiu“ spravodlivosť – Kristov zákon milosrdenstva a lásky (Mt 5, 20), ktorá „tlejúci knôt neuhasí a nalomenú trstinu nedolomí“ (Iz 42, 3).
Cirkev bez diakonie nie je cirkvou, preto chcem rozvíjať spoluprácu so Strediskami Evanjelickej diakonie na území dištriktu aj s ústredím v Bratislave. Budem podporovať evanjelické cirkevné školy na území dištriktu a spolupracovať s Evanjelickou bohosloveckou fakultou UK.
Modliť sa za cirkev – za spolupracovníkov ordinovaných aj neordinovaných – o dar rozlišovať znamenia doby, dobro od zla a tiež o odvahu robiť rozhodnutia nie v ľudskej chytráckosti a podľa svetskej logiky, ale v múdrosti orientovanej na Boha, ktorá je darom Ducha Svätého.
Povzbudzovať členov cirkvi k obetavej nezištnej službe osobným príkladom, a preto si v úrade biskupa nebudem uplatňovať nijaké finančné benefity.
V biskupskom úrade môžem nadviazať na doterajšiu takmer 28-ročnú duchovno-pastiersku službu vo vedení cirkevného zboru v Modre-Kráľovej, a tiež v Bratislavskom senioráte, ktorý som 6 rokov viedla s Ing. Petrom Synakom, súčasným dozorcom Západného dištriktu. Môžem nadviazať na dlhoročné skúsenosti v synodálnych výboroch – vo vieroučnom a v bohoslužobnom výbore. V úrade biskupa môžem v dištrikte prehlbovať vzťahy s ordinovanými – svo-
jimi bývalými študentami, ktorých som ako pedagóg a farárka desaťročia formovala a formujem na teologickej fakulte. V neposlednej rade využijem kontakty, ktoré som získala pri spolupráci so samosprávami, verejnými kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami doma aj v zahraničí, a tiež na ekumenickú spoluprácu s inými cirkvami a ich vedúcimi predstaviteľmi.
Ako „ordinovaná žena“ som s apoštolom Pavlom počas takmer 28-ročnej duchovnej služby nie raz poznala ľudskú slabosť a zraniteľnosť, ale aj Božiu milostivú moc. Oslovená ordinovanými bratmi nielen z Bratislavského seniorátu prijímam kandidatúru vo viere v Božiu milosť a moc pri mne, že Pán cirkvi môže konať aj cezo mňa „slabú“ a pôsobiť pokoj, zmierenie, slušnosť a kultivovaný dialóg bez straníckosti, aby každý jeden hlas bol vypočutý.
