BRATISLAVA – Niektorí poslanci chcú, aby bol štát vo financovaní cirkví štedrejší. Kritici upozorňujú, že Slovensko sa tým čoraz viac vzďaľuje od sekulárnej podoby štátu, ktorá vyplýva z Ústavy SR. Počas tohto roka dostanú registrované cirkvi na Slovensku od štátu o päť miliónov eur viac ako vlani.
V roku 2024 sa finančný príspevok môže ešte zvýšiť. Do parlamentu sa totiž v uplynulých dňoch dostal návrh novely zákona 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Novelu predložili poslanci OĽANO Anna Andrejuvová, Jozef Lukáč a Richard Vašečka.
Navrhujú, aby sa v najbližších rokoch finančné príspevky štátu pre cirkvi navýšili. Chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov, ktoré dnes, podľa ich slov, patria k najnižším v ekonomike. Upozorňujú na „pretrvávajúcu disproporciu medzi indexáciou transferu cirkvám a rastom minimálnej mzdy“. Tvrdia, že neúmerným spôsobom vytvára tlak na financovanie platov duchovných v rámci všetkých cirkví, čo ich môže postupne posunúť na hranicu sociálnej chudoby.
Navrhované zmeny
Ak by novela v parlamente prešla, zmenil by sa spôsob výpočtu príspevku štátu na financovanie platov duchovných. A to tak, že by sa navyšovanie neodvodzovalo od valorizácie miezd štátnych zamestnancov, ale od rastu priemernej mzdy v hospodárstve.
V rámci ďalšej zmeny poslanci navrhujú zabezpečiť, aby rast transferu každej cirkvi nebol pod úrovňou rastu minimálnej mzdy. Vidia to ako riešenie najmä pre menšie cirkvi. „Viac ako 96 percent príspevku štátu je použitých na mzdové náklady, súčasný stav neumožňuje valorizovať platy ani vo výške rastu minimálnej mzdy. Je to o to naliehavejšie, že mzdy zamestnancov, najmä duchovných, sú na úrovni minimálnej mzdy, aj s praxou nad dvadsať rokov,“ uvádzajú poslanci v rámci navrhovaných zmien.
Aktuálny stav financovania
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. Ako pre TREND potvrdilo Ministerstvo kultúry SR, v roku 2023 zo štátneho rozpočtu pre cirkvi vyčlenili 57,6 milióna eur.
Po zapracovaní zmien v novele, ktoré navrhujú poslanci, by to pre rozpočet verejnej správy znamenalo v roku 2024 zvýšenie o viac ako štyri milióny eur, v roku 2025 o takmer desať miliónov eur a v roku 2026 by to bolo navýšenie o takmer 15 miliónov eur.
Súčasný model financovania cirkví priamymi platbami zo štátneho rozpočtu však čoraz viac podlieha kritike Slovákov. Podľa januárového prieskumu agentúry NMS Market Research ho podporuje len 19 percent ľudí. Model financovania špeciálnou cirkevnou daňou by, naopak, privítalo 18 percent Slovákov. Ďalších 20 percent obyvateľov by preferovalo model, keď by sa cirkvám mohli poukazovať dve percentá dane z príjmu, tak ako je to pri neziskových organizáciách. Financovanie cirkví asignáciou z dane by si zase našlo podporu u 15 percent ľudí. A 19 percent nechcelo alebo nevedelo odpovedať.
Hoci bola odluka cirkví od štátu jednou zo základných požiadaviek novembra ’89, na Slovensku sa stále nedarí dosiahnuť to, že by štát a cirkvi síce žili v symbióze, no každý by išiel svojou cestou. Podľa spomínaného prieskumu by si to však vedelo predstaviť stále viac obyvateľov a odluku cirkví od štátu by celkovo podporilo 61 percent Slovákov. Najviac by s ňou súhlasili muži a starší ľudia vo veku nad 65 rokov. Naopak, rozhodne by ju nepodporilo 11 percent a skôr by ju nepodporilo 15 percent opýtaných. K odluke cirkví sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť 13 percent opýtaných.
Na Slovensku teda čoraz menej obyvateľov súhlasí s priamou podporou cirkví zo štátneho rozpočtu. Sčítanie obyvateľov z roku 2021 zase poukazuje aj na pokles počtu veriacich v registrovaných cirkvách. Je to teda podľa rezortu kultúry priestor na posunutie diskusie o odluke alebo na výrazné zmeny v podpore financovania cirkví zo strany štátu?
V súčasnosti platný systém považuje ministerstvo kultúry za výsledok dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Zákon z roku 2019 podľa neho zahŕňa aj mechanizmus zvýšenia alebo zníženia príspevku v nadväznosti na výsledky sčítania obyvateľov. „Diskusii v tejto oblasti sa nebránime a dlhodobo vedieme otvorený a vecný dialóg aj so zástupcami cirkví a náboženských spoločností a ostatnými relevantnými subjektmi,“ uviedol rezort pre TREND.
Podľa združenia Ethos, ktoré sa venuje posilňovaniu sekulárnej spoločnosti, majú registrované cirkvi na Slovensku už teraz nadštandardné postavenie pri čerpaní peňazí daňových poplatníkov.
„Namiesto čoraz väčšej závislosti od štátnych príspevkov by mali cirkevní predstavitelia začať viesť svojich členov k finančnej zodpovednosti za činnosť vlastnej cirkvi, efektívne využívať reštituované majetky a redukovať svoje prevádzky úmerne poklesu veriacich,“ uvádza združenie, ktoré žiada poslancov NR SR, aby spomínaný návrh novely nepodporili.
Navrhovanú novelu zákona o podpore činností cirkví by mali ešte prerokovať parlamentné výbory pre financie a rozpočet, pre kultúru a médiá či ústavnoprávny výbor. Ak by novela v parlamente prešla, účinná by bola od januára 2024.
Veronika Vaňková (Zdroj: Trend)
Foto: sekularisti.sk
