Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku prechádza mimoriadne citlivým obdobím. Nedávno prijaté zmeny v cirkevných zákonoch vyvolali medzi členmi zborov, farármi aj právnikmi vlnu otázok, pochybností a obáv. Zdanlivo technické úpravy okolo platenia príspevkov sa totiž dotýkajú samotného srdca našej cirkvi – zborov a ich duchovných.
Prvýkrát v dejinách ECAV môže byť zborový farár zbavený vokátora nie za osobné previnenie, ale kvôli tomu, že jeho zbor – často z objektívnych dôvodov – nedokáže včas uhradiť cirkevné odvody. Duchovná služba je tak podmienená platbou. A to je čosi, čo reformácia pred 500 rokmi kategoricky odmietla.
Ako máme vysvetliť veriacim, že ich farár môže odísť, lebo ich zbor nemal dosť financií? Ako máme obhájiť, že zbor, ktorý inak žije, slúži a napĺňa misijné poslanie, stráca svoju samostatnosť kvôli jednej nesplnenej tabuľke?
Táto príloha chce otvoriť priestor pre diskusiu. Prehĺbiť povedomie o tom, čo sa v cirkvi deje. A zároveň ukázať, že je čas zastať sa zborov – nie zo vzdoru, ale z lásky k cirkvi, ktorá má slúžiť evanjeliu, nie zákonnému formalizmu.
ECAV potrebuje návrat k podstate. K jednoduchosti Kristovej zvesti. A hlavne – potrebuje byť cirkvou ľudí, nie paragrafov.
Nové znenie cirkevných zákonov, schválené generálnou cirkvou, podľa právnej analýzy JUDr. Juraja Čecha vážne zasahuje do základov fungovania cirkevných zborov. Viaceré ustanovenia môžu viesť až k strate samostatnosti zborov či k odvolaniu zborových farárov – a to nie na základe osobného pochybenia, ale kvôli kolektívnym rozhodnutiam o (ne)platení cirkevných príspevkov.
Jadro problému
Cirkevné zbory sú srdcom evanjelickej cirkvi. Práve na ich pôde sa žije viera, uskutočňuje sa misia, slúžia sviatosti, vyučuje sa evanjelium. Nové zákonné úpravy však zavádzajú mechanizmus, ktorý môže zásadne ohroziť ich stabilitu – ak si zbor počas 12 mesiacov nesplní úplne a načas povinnosť prispievať do Fondu finančného zabezpečenia (FFZ), stráca zborový farár vokátor, a tým aj svoj úrad. Zbor sa zároveň ocitá v stave, keď si nemôže voliť nového farára a musí byť administrovaný zvonka.
Obava zo zneužitia moci
Tento právny krok vzbudzuje vážne pochybnosti o súlade so základnými princípmi cirkevného zriadenia. Právna analýza upozorňuje na kolíziu kompetencií medzi predsedníctvom zboru a zborovým konventom, ktorý je podľa Ústavy ECAV najvyšším orgánom zodpovedným za rozpočet a hospodárenie. Farár ani dozorca tak nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie o (ne)platení príspevkov, no sankcie sa dotknú najmä farára.
Historická paralela a odkaz reformácie
„To sa chceme vrátiť späť?” pýta sa autor dôvodovej správy, pripomínajúc časy, keď si ľudia mohli kúpiť odpustky za peniaze a reformácia sa postavila proti spoplatneniu duchovných služieb. Obava, že duchovná služba sa opäť podriaďuje platbám, nie je iba symbolická – dotýka sa samotnej podstaty evanjelia o bezplatnej milosti.
Právna neistota
Zrušenie farárskeho vokátora za kolektívne rozhodnutie zboru nemá oporu ani v cirkevných, ani civilných právnych normách. Novela zavádza nejasný princíp objektívnej zodpovednosti bez definovaných pravidiel. To môže viesť k svojvôli pri interpretácii a k hlbokej nedôvere medzi cirkevnou vrchnosťou a základnými zložkami cirkvi – zbormi.
Základná otázka znie: Chce ECAV riešiť finančné problémy silou zákonov, alebo cestou dôvery, transparentnosti a bratskej pomoci? Kým generálna cirkev nepredloží zrozumiteľný plán pre budúcnosť a nezverejní spôsob nakladania s prostriedkami z FFZ a štátneho transferu, bude dôvera zborov klesať. A bez nej – ako právna analýza varuje – hrozí nielen právny chaos, ale aj duchovný úpadok.
Zbor bez práva voľby
Synoda ECAV na Slovensku schválila zmenu cirkevného zákona č. 11/1994, podľa ktorej cirkevné zbory, ktoré si dlhodobo neplnia svoje finančné povinnosti voči Fondu finančného zabezpečenia, strácajú právo voliť si farára. Zborový farár v takomto prípade automaticky stráca volebný mandát a stáva sa námestným farárom. Novú voľbu môže zbor uskutočniť až po splnení všetkých záväzkov a uplynutí ročnej lehoty.
Nový zákon bol na Synode prijatý napriek silnej opozícii a kritike. Mnohí považujú prijatú normu za neprimeraný zásah do zborovej autonómie a za nepriamy trest pre farárov, ktorí často nie sú príčinou zlej finančnej situácie svojich zborov.
Prinášame stanovisko JUDr. Juraja Čecha, ktorý sa ako odborník na cirkevné právo jasne postavil proti prijatej legislatívnej zmene. Jeho analýzu ponúkame v plnom znení.
Redakcia Lutherusu
Stanovisko právnika k zmene cirkevného zákona
I. Všeobecné kresťanské dôvody
- Cirkevné zbory sú základnou samostatnou cirkevnou organizačnou jednotkou (COJ) s právnou subjektivitou, ktoré už vyše 500 rokov zabezpečujú existenciu a rozvoj evanjelickej viery a zachovávanie Augsburského vierovyznania na území Slovenska.
- Bez cirkevných zborov (CZ) by evanjelická cirkev neexistovala ani v minulosti, ani v súčasnosti a nebude bez nich existovať ani v budúcnosti.
- Existencia CZ – veľkých či malých – v ECAV je najväčší Boží dar vytvárania kresťanského spoločenstva v záujme obhajoby a šírenia evanjelia Ježiša Krista, ale aj v záujme nachádzania osobnej spásy každého veriaceho člena našej evanjelickej cirkvi.
- Platenie príspevkov CZ do vyšších COJ a do Fondu finančného zabezpečenia ECAV (FFZ) je určite potrebné a nevyhnutné, ale nemožno ho priorizovať takým spôsobom, že až keď členovia cirkevného zboru najskôr odvedú cirkevný príspevok cirkevnej vrchnosti, až potom môžu hľadať kráľovstvo nebeské a spásu svojich duší. To je síce nadnesená hyperbola, ale mnohí členovia CZ to tak vnímajú. Takéto praktiky už v histórii cirkvi boli – a práve Lutherova reformácia pred 500 rokmi sa postavila na odpor proti takejto cirkevnej politike a zatriasla kresťanským svetom. To sa chceme vrátiť späť?
II. Legislatívno-právne nedostatky a pochybenia k novoprijatému § 8 ods. 1 písm. g) cirkevného zákona č. 2/2024 o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a charakteristike niektorých funkcií, ako aj na tento uvedený nový právny inštitút nadväzujúce právne úpravy uvedené v § 8 ods. 6 – 8 cit. zákona
Doterajšie dôvody uprázdnenia miesta zborového farára v CZ boli rozšírené § 8 odst.1, písm. g) v znení: „Ak si cirkevný zbor, v ktorom bol zborový farár zvolený, čo i len čiastočne nesplní povinnosť v zmysle CÚZ číslo 2/2020 v znení neskorších predpisov, a to po dobu dvanástich po sebe idúcich mesiacov“. V § 8 citovaného zákona sa dopĺňajú nové odst. 6 – 8, podľa ktorých sa zo zborového farára stáva námestný farár, ale podľa § 8. ods. 2 cit. zákona č. 2/2024 sa zborovému farárovi zároveň zaniká i platnosť vokátora.
Ďalšími dopadmi podľa § 8 cit. zákona v novoschválených ods. 6 – 8 sú skutočnosti, že v takomto cirkevnom zbore sa neuskutočňujú voľby zborového farára najmenej 12 po sebe idúcich mesiacov od uprázdnenia miesta zborového farára, no zároveň cirkevný zbor je oprávnený voliť zborového farára až po vysporiadaní všetkých záväzkov za predchádzajúcich 12 po sebe idúcich mesiacov a uplynutí uvedených 12 mesiacov od uprázdnenia miesta zborového farára.
Uvedenými novelizáciami teda generálna cirkev protiústavne ruší výkon zákonného volebného mandátu pre zvoleného zborového farára, ruší mu vokátor, vymedzuje mu v CZ postavenie námestného farára bez vokátora, brachiálne trestá CZ aj vtedy, keby tento spĺňal všetkých 10 parametrov, ktoré boli novoupravené cirkevným zákonom č. 1/2024 o cirkevných organizačných jednotkách a cirkevných zboroch ECAV na Slovensku, požadovaných na to, aby CZ mohol byť samostatnou COJ. Takže týmto ustanovením v prípade, že cirkevnému zboru, ktorý si plní riadne v plnej výške a načas príspevky voči vyšším COJ, ale nesplní si v plnej výške a načas príspevok do FFZ, podľa zákona č. 2/2020 hrozí od generálnej cirkvi, že sa mu zo zákona odníme riadne zvolený zborový farár.
Cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení ECAV v § 2 ods. 1 uvádza, že do Fondu finančného zabezpečenia ECAV (FFZ) je povinná prispievať v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona „každá základná organizačná jednotka, ktorou je v zmysle článku 16 ods. 1 Ústavy ECAV cirkevný zbor“.
Upozorňujeme, že podľa § 6 zákona č. 2/2020 sa môžu finančné prostriedky uhrádzané cirkevnými zbormi použiť iba na:
- platy duchovných,
- ostatné osobné a sociálne náklady duchovných,
- výdavky na celocirkevné výdavky a služby ECAV v súlade s rozpočtom schváleným synodou.
Realita v ECAV je však taká, že na synode sa dnes nezverejňujú informácie, na čo všetko sa FFZ používa okrem platov farárov. Na synode sa taktiež nezverejňujú informácie o použití zvyšných finančných prostriedkov zo štátneho transferu pre ECAV a ani informácie o príjmoch z nájmov nehnuteľností v Bratislave.
Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ CZ nebudú mať úplné informácie o použití ich príspevkov v rámci celej ECAV aj s kontrolnou správou od Generálneho hospodárskeho výboru (GHV), tak cirkevné zbory majú morálne právo pozastaviť ich platenie, pokiaľ si generálna cirkev nesplní túto povinnosť voči CZ.
Doba „imperatívnych príkazov“ pre CZ v ECAV, majúca charakter „CZ, plaťte a viac sa nestarajte, ako sa s vašimi príspevkami zaobchádza“, je však pre budúcnosť ECAV neakceptovateľná.
Významnou právnou kolíziou novej legislatívy je skutočnosť, že v cirkevnomo ústavnom zákone č. 2/2020 je v ustanovení § 8 ods. 5 takéto znenie: „Neplnenie povinnosti v súlade s týmto zákonom rieši Generálne presbyterstvo“, čo sa plne vzťahuje aj na platenie cirkevných príspevkov do FFZ. Avšak podľa § 8 ods. 1 písm. g) novely cirkevného zákona č. 2/2024 sa pri neplnení (čo i len čiastočnom alebo časovo oneskorenom) cirkevného príspevku do FFZ zo strany CZ – bez toho, aby túto situáciu riešilo Generálne presbyterstvo ECAV, ako je to uvedené v predchádzajúcej vete, následne zo zákona ihneď prichádza „trest“ pre cirkevný zbor v podobe odňatia zborového farára.
Zároveň si predstavitelia ústredných orgánov musia uvedomiť, že o zaplatení alebo nezaplatení, resp. o zaplatení, ale nie v plnej výške cirkevných príspevkov, rozhoduje výlučne a v konečnom dôsledku iba konvent CZ, pretože podľa čl. 17 ods. 1
Ústavy ECAV je najvyšším orgánom CZ zborový konvent. Podľa čl. 17 ods. 2 písm. b) Ústavy ECAV tento rozhoduje o všetkých organizačných a hospodárskych záležitostiach CZ, schvaľuje jeho rozpočet a účtovnú závierku, teda rozhoduje aj o príslušných cirkevných príspevkoch.
Cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení ECAV na Slovensku v § 8 však uvádza, že „za plnenie tohto ústavného zákona (teda aj o plnení platenia príspevkov do FFZ) zodpovedá predsedníctvo CZ“.
Takže ide o kolíziu dvoch cirkevných ústavných zákonov, lebo každý inak definuje povinný orgán CZ zodpovedajúci za platenie príspevkov. Pritom treba mať na pamäti, že žiadny cirkevný ústavný zákon neobmedzil konventu CZ kompetenciu schvaľovať alebo neschvaľovať cirkevné príspevky. Ak konvent CZ zobral na seba zodpovednosť v zmysle cit. článku 17 ods. 2 písm. b) Ústavy ECAV a vie si pred členmi CZ túto skutočnosť zdôvodniť, nemôže byť za takéto rozhodnutie konventu ako najvyššieho orgánu COJ zodpovedné predsedníctvo CZ.
Podľa čl. 41 ods. 5 Ústavy ECAV je zborový farár duchovným pastierom a jeho hlavná činnosť a poslanie je zamerané na vykonávanie vnútromisijnej, pastorálnej a výchovnej činnosti a administrovanie CZ, avšak nemá osobnú povinnosť a osobnú zodpovednosť za neplatenie príspevku vyšším COJ a do FFZ ECAV a v takomto prípade jeho konanie nie je ani jeho disciplinárnym previnením.
Ani ustanovenie, že podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy ECAV „Zborový farár spolu s dozorcom zodpovedajú za činnosť v CZ“ nenapĺňa pre neho zaväzujúcu kompetenciu, pretože činnosťou CZ treba rozumieť najmä to, aby CZ bol živým cirkevným spoločenstvom šíriacim evanjelium Ježiša Krista. Táto povinná činnosť predsedníctva CZ nemôže nahradiť konkrétnu kompetenciu konventu CZ, ktorý je priamo z Ústavy ECAV zodpovedný za schvaľovanie rozpočtu CZ, a teda aj za schvaľovanie – neschvaľovanie cirkevných príspevkov.
Pokiaľ ide o druhého člena predsedníctva CZ, a to zborového dozorcu, ten podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy ECAV má nasledujúce kompetencie:
- dbá o duchovný rast CZ,
- zabezpečuje ochranu a zveľaďovanie majetku CZ,
- dozerá na hospodársku činnosť v CZ,
- dbá o dodržiavanie CPP.
Z uvedeného vyplýva, že podľa tohto znenia Ústavy ECAV má cirkevný dozorca, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom CZ a o jeho hospodársku činnosť, väčšiu zodpovednosť ako zborový farár. Avšak ani zborový dozorca nemôže konventu CZ zabrániť, aby súhlasil s neplatením cirkevných príspevkov, resp. nie včas či iba čiastočne, pretože môže mať na to objektívny dôvod. Avšak z členov predsedníctva je osobne viac postihnutý zborový farár ako zborový dozorca, aj keď tento pri hospodárení CZ má väčšiu kompetenciu, hoci ani on svojím postojom či názorom nemôže nahrádzať rozhodnutie konventu CZ.
Naša generálna cirkev teda prijala takú právnu úpravu, že za jedno konanie konventu CZ sa ukladajú dva tresty, a to cirkevnému zboru, ktorý stráca svojho zákonne zvoleného farára, ale aj farárovi, ktorému „ruší“ zákonný akt jeho voľby konventom CZ, a to len preto, že „nemá CZ pod kontrolou a že si v CZ neurobil poriadok“ podľa predstáv generálnej cirkvi. Takže generálna cirkev nie slovom Božím chce riešiť situáciu s „neplatičmi“, ale vyvolávaním strachu v radoch členov CZ, že im kvôli nezaplateným príspevkom nebudú prisluhované ani len sviatosti, pretože aj zákonom uvádzané riešenia s námestným farárom, ktorý nemôže mať vokátor, či administrovanie iným zborovým farárom môžu skolabovať, im naháňajú strach a vytvárajú tlak, aby sa príspevky odvádzali „buď dobrovoľne, alebo brutálnou silou zákona“. Zároveň sa vytvára strach a tlak aj na farára, lebo za konanie CZ, za ktoré zo zákona pri nezaplatení CP nie je osobne zodpovedný, bude mimoriadne poškodený zrušením volebného mandátu CZ a stratou vokátora.
Tu sa v plnej nahote ukazujú výsledky totálnej až totalitnej finančnej závislosti našich farárov od generálnej vrchnosti. Takto sa najlepšie vynucuje poslušnosť farárov a ich jednota a podpora vedeniu cirkvi. Laickí členovia cirkvi a mnohokrát ani samotní farári o týchto nových právnych úpravách veľa nevedia, lebo ich v čase takýchto legislatívnych úprav nikto neinformuje, a po ich prijatí Synodou ECAV, keď sa s tým už nedá nič robiť, tak sa zo strany vyšších cirkevných orgánov od farárov očakáva, že to členom CZ dostatočne dobre vysvetlia, a to aj vtedy, keď samotní farári majú pocit, že nie všetko je v poriadku, ale boja sa spätnej reakcie od svojich nadriadených. Nuž takto v 21. storočí v ECAV na Slovensku prebieha proces „christianizácie“ v našich CZ a šírenie evanjelia.
Zborový farár, ktorý za rozhodnutie konventu CZ bude zbavený svojej „voľby“ za zborového farára a postihnutý stratou vokátora, má však ako každý člen ECAV ústavné právo podľa čl. 7 ods. 1 písm. g) Ústavy ECAV domáhať sa ochrany svojich práv pred cirkevnými orgánmi a cirkevnými súdmi. Nepoznám dôvod, aby niekto, kto osobne neporušil žiadny cirkevný zákon, nedopustil sa žiadneho disciplinárneho previnenia a ani iného neetického konania, takýto súdny spor mohol prehrať. Keďže však túto situáciu novelizované zákony neriešia, vystavujú zborových farárov stavu legislatívnej núdze a neexistujúceho právneho riešenia, ktoré sa nazýva „nevyhnutnosť predvídateľnosti práva“. Ak je civilný alebo cirkevný zákon pre subjekt, ktorého sa dotýka, právne nepredvídateľný, tak takýto zákon nemá v našom civilnom ani cirkevnom právnom poriadku čo robiť.
Neakceptovateľnosť novelizovaného § 8 písm. g) cirkevného zákona č. 2/2024 o cirkevných predstaviteľoch, ich vokátore a o charakteristike nových funkcií vyplýva aj z toho, že všetky doterajšie dôvody na „uprázdnenie miesta zborového farára“ boli naplnené buď určitou akceptovateľnou právnou skutočnosťou osobného charakteru na strane farára, ako je
- odchod do dôchodku,
- zrieknutie sa funkcie,
- smrťou zborového farára,
- dovŕšením 65. roku veku,
alebo disciplinárnym previnením farára a následným disciplinárnym opatrením v zmysle zákona o disciplinárnych previneniach, a to odvolaním z funkcie.
Pokiaľ ide o prípad právnej konzekvencie za konanie, ktoré je upravené v § 5 písm. o) v cirkevnom zákone č. 3/2004 o disciplinárnych previneniach v znení neskorších predpisov, ako je „neplatenie cirkevného príspevku“, tak jeho formulácia je zadefinovaná ako neplatenie cirkevného príspevku konkrétnym členom cirkvi. Táto skutková podstata sa však nemôže týkať neplatenia, resp. čiastočného neplatenia cirkevného príspevku do vyšších COJ a FFZ, lebo tam ide o kolektívne rozhodovanie orgánu CZ. Náš cirkevný zákon č. 3/20004 o disciplinárnych previneniach môže teda stíhať iba individuálne porušenie zákona fyzickou osobou, ale nikdy nie porušenie kolektívnym orgánom CZ ako právnickej osoby, lebo naše CPP nepoznajú disciplinárne previnenie právnickej osoby.
Podľa zákona o disciplinárnych previneniach máme dve skutkové podstaty, ku ktorým sa možno vyjadriť v súvislosti s neplatením cirkevného príspevku. Podľa § 5 písm. d) zákona o disciplinárnych previneniach sa dopustí disciplinárneho previnenia ten „kto porušuje povinnosti uložené v CPP“. Takéhoto konania sa však zborový farár nedopúšťa, pretože kompetentným orgánom, ktorý z Ústavy ECAV rozhoduje o zaplatení či nezaplatení cirkevného príspevku, je konvent CZ. Ak by mal byť za to disciplinárne stíhaný zborový farár, muselo by sa proti nemu začať disciplinárne konanie, avšak v našom zákone o disciplinárnych previneniach nemáme skutkovú podstatu, že zborový farár zodpovedá za nezaplatenie cirkevného príspevku za CZ.
Ak v civilnom trestnom a priestupkovom práve platí zásada „nullum crimen sine lege“, t. j. žiadny trest bez zákona, tak to musí dvojnásobne platiť v našom cirkevnom práve. Náš zákon o disciplinárnych previneniach v § 2 uvádza, že „disciplinárne previnenie musí byť vyslovene označené“.
Ďalším mimoriadne závažným nedostatkom uvedenej právnej úpravy je skutočnosť, že sa zasahuje do volebnej kompetencie zborového konventu, ktorý podľa § 17 ods. 2, písm. d) Ústavy ECAV ako jediný má „právo voliť a odvolávať zborových predstaviteľov a funkcionárov, delegátov na seniorálny konvent a zamestnancov cirkevného zboru, pokiaľ sa zborový farár nedopustí závažného a preukázaného disciplinárneho konania, za ktoré mu bolo disciplinárnym orgánom opakovane uložené opatrenia odvolanie z funkcie“.
Voľba cirkevných predstaviteľov – a práve voľba zborového farára členmi CZ – je veľkým výdobytkom evanjelickej cirkvi. Ak generálna cirkev takýmto brachiálnym spôsobom zasahuje do výkonu volebného aktu CZ a samotnému zborovému farárovi chce „zrušiť jeho zákonný volebný mandát“ zo zákona bez ohľadu na to, či nesie, alebo nenesie právnu zodpovednosť, teda bez jeho osobného zavinenia, ide o bezprecedentný protiprávny počin, ktorý je právnou a morálnou hanbou evanjelickej cirkvi. Ani v našej sekulárnej spoločnosti nič podobné neexistuje.
Generálna cirkev niekedy zabúda, že nielen v disciplinárnom konaní, ale aj pri prijímaní všetkých CPP, pri ukladaní zákonných povinností akémukoľvek subjektu cirkevného práva musí platiť, že „uplatňovanie cirkevného zákona musí byť v súlade s Písmom svätým, vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh ECAV a s dobrými mravmi“. To je totiž základ už spomínaného Božieho prirodzeného práva, ktoré v evanjelickej cirkvi má takú vysokú prioritu nevyhnutnej akceptovateľnosti pri tvorbe CPP, pri ukladaní povinností a ich vymáhaní, ktorá v evanjelickej cirkvi nemôže byť nahradená žiadnou inou, často utilitaristickou užitočnou hodnotou pre určitý cirkevný subjekt, v ktorej však často absentujú morálne hodnoty evanjelia. A to sa v evanjelickej cirkvi deje pri tvorbe a prijímaní CPP príliš často.
Nie je teda možné, aby generálna cirkev v snahe vynucovať si plnenie cirkevných príspevkov od CZ potrestala aj zborového farára tým, že mu zruší právoplatný volebný mandát konventu CZ, zbaví ho vokátora, urobí z neho námestného farára bez vokátora – a domnievala sa že to pomôže rozvoju ECAV. Ako už bolo uvedené, ak by zborový farár chcel riešiť svoju situáciu na cirkevnom súde, musel by byť úspešný. Ale úspešný by bol aj na prípadnom civilnom súde, lebo by bol bezdôvodne finančne poškodený a mohol by si svoju majetkovú ujmu vymáhať voči generálnej cirkvi, ktorá tento právny stav spôsobila. To sa naozaj cirkevná vrchnosť domnieva, že nemôže nastať situácia, že takýto farár možno odíde z CZ a odíde z funkcie farára? Zrejme máme v cirkvi toľko farárov a toľko CZ, že ich stav potrebujeme zredukovať…
Nemožno opomenúť ani to, že ďalším vážnym nedostatkom uvedenej právnej úpravy je zavedenie nového právneho inštitútu „objektívnej zodpovednosti“ pre kolektívny cirkevný orgán COJ – v tomto prípade pre CZ – bez toho, aby tento nový inštitút mal požadovanú ústavnú alebo aspoň zákonnú úpravu a presné vymedzenie a zmocnenie, kedy je možné v CPP tento inštitút legitímne použiť. Uvedený inštitút v našej evanjelickej cirkvi teda nemáme právne upravený, keďže tento rieši následky už iba objektívneho porušovania povinnosti určitého kolektívneho orgánu, bez ohľadu na konkrétnu formu zavinenia jeho členov, ku ktorému došlo buď z nedbanlivosti, alebo úmyselne, alebo z nemožnosti reálneho plnenia. Pri objektívnej zodpovednosti teda vzniká protiprávny stav už iba na základe jeho objektívneho vzniku – v tomto prípade nezaplatenie príspevkov do FFZ – a neskúmajú sa dôvody, prečo a za akých okolností k tejto situácii došlo, a neskúma sa ani individuálne zavinenie člena alebo členov kolektívnych orgánov.
Jeho použitie musí byť právne upravené tak, aby bol použiteľný nielen voči orgánom CZ, ale aj voči všetkým kolektívnym orgánom seniorátov, dištriktov a aj voči ústredným orgánom cirkvi. Ak by sa tento právny inštitút mal používať iba voči CZ a bez nevyhnutnej ústavnej alebo zákonnej východiskovej úpravy, išlo by zo strany cirkevnej vrchnosti o také ohýbanie práva a o také negovanie a znevažovanie CZ, že jeho členovia, ako aj presbyterstvá a konventy CZ by sa mohli postaviť na kultivovaný odpor.
III. Legislatívno-právne nedostatky a pochybenia cirkevného zákona č. 1/2024 o cirkevných organizačných jednotkách a cirkevných zboroch s osobitným prihliadnutím na § 6 ods. 2 písm. f) a naň nadväzujúce ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a, b, c) a ods. č. 4, ako aj § 12 citovaného zákona, ktorý rieši transformáciu cirkevných zborov
Novoupravená definícia cirkevného zboru znie:
- Cirkevný zbor je v zmysle Ústavy ECAV základnou organizačnou jednotkou ECAV.
- Cirkevný zbor (ďalej CZ) môže byť samostatnou COJ, ak spĺňa nasledovné parametre:
- služby Božie sa na území CZ konajú pravidelne, každú nedeľu a okrem toho sa pravidelne (počas týždňa) konajú v prostredí CZ aspoň tri aktivity komunitného charakteru – stredtýždňové alebo večerné služby Božie, biblická hodina, výučba konfirmandov, stretnutia dorastu a mládeže, detská besiedka, spoločenstvá mužov a žien, modlitebné spoločenstvo, spevokol a podobne)
- má funkčné zborové presbyterstvo s minimálne siedmimi členmi, ktoré sa stretáva minimálne 2× ročne v uznášaniaschopnom počte, má riadne zvoleného zborového dozorcu, zástupcu zborového dozorcu, kurátora, pokladníka, aspoň troch členov revíznej komisie alebo hospodárskeho výboru a delegátov na seniorátny konvent
- primerane sa stará o svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok, jeho údržbu a administratívno-účtovné spravovanie
- dokáže zo svojich vlastných zdrojov (cirkevný príspevok, milodary, ofery a výnos z majetku) zabezpečiť duchovnú službu, administratívnu správu cirkevného zboru, prevádzku bohoslužobných priestorov a bývanie pre duchovného
- dokáže poskytnúť duchovnému štandardný vokátor – služobný byt, úhrada režijných nákladov na bývanie, podľa dohody refundácia telefónu a cestovného, ofera z výročných sviatkov, štóla/milodary od členov cirkevného zboru
- pravidelne uhrádza všetky predpísané príspevky vyšším COJ
- vo svojej evidencii (kartotéke) má minimálne 150 členov alebo v prípade menšieho evidovaného počtu členov, ak sa pri ostatnom sčítaní obyvateľstva prihlásilo na jeho územní k ECAV viac ako 200 ľudí
- nedeľných služieb Božích (okrem výročných sviatkov) sa v priemere za kalendárny rok zúčastňuje viac ako 5 % evidovaných členov CZ3
- nie je nepretržite administrovaný dlhšie ako 5 rokov
- nie je bez riadne zvoleného zborového dozorcu alebo zborového kurátora dlhšie ako tri roky
- Ak CZ počas troch po sebe nasledujúcich rokov nespĺňa
-
- dva z parametrov uvedených v ods. 2 písm. a) – f) alebo
- jeden parameter uvedený v ods. 2 písm. a) – f) a súčasne dva parametre uvedené v ods. 2 písm. g) – j) alebo
- štyri parametre uvedené v ods. 2 písm. g) – j),je predsedníctvo príslušného CZ povinné začať proces transformácie CZ ako samostatnej COJ. Postup je upravený v § 12 tohto zákona.
- V prípade, ak CZ spĺňa podmienky na začatie procesu transformácie podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom predsedníctvo CZ nezačne proces transformácie podľa § 12 ods. 4 zákona, predsedníctvo seniorátu je oprávnené podať žiadosť o transformáciu CZ na seniorálne presbyterstvo aj bez jeho súčinnosti, pričom povinnosti uvedené v § 12 ods. 4 zákona sa na neho vzťahujú primerane.
K zrušeniu a transformácii cirkevného zboru by mohlo prísť na základe uvedeného zákona aj vtedy, ak by si príslušný cirkevný zbor splnil finančný príspevok do FFZ pre generálnu cirkev, ale ak by si nesplnil príspevky do vyššej COJ a zároveň ak by si nesplnil ešte jeden parameter uvedený v § 6 ods. 2 písm. a) až f) citovaného zákona, stratil by CZ samostatnosť a právnu subjektivitu a musel by sa podrobiť podľa § 12 cit. zákona transformácii do iných cirkevných zborov.
Ak cirkevný zbor síce zaplatí príspevky vyšším COJ, stratí svoju samostatnosť a právnu subjektivitu vtedy, ak nesplní štyri iné parametre stanovené zákonom. Ak však CZ nezaplatí príspevky vyšším COJ, tak stačí, aby nesplnil už iba jeden parameter, a už sa naplnia dôvody na stratu samostatnosti CZ. To je evidentné a ukazuje, ako cirkevná vrchnosť priorizuje platenie cirkevných príspevkov oproti iným aktivitám, úlohám a stanoveným prioritám CZ. Nie je pritom zložité prejudikovať, ktorý z parametrov sa bude v činnosti CZ najviac prehodnocovať, aby sa potrebný parameter získal. Takým zrejme často môže byť preskúmanie povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. c) citovaného zákona: „CZ sa primerane stará o svoje potreby a hnuteľný majetok, jeho údržbu a administratívno-účtovné spracovanie.“ Takže keď CZ vynaloží určitý nevyhnutne potrebný obnos financií na ochranu, stabilizáciu, rekonštrukciu a rozvoj svojho nehnuteľného či hnuteľného majetku, ale vyššie cirkevné orgány to pri kontrole vyhodnotia, že ochrana majetku bola i napriek maximálnemu úsilie CZ aj tak nedostatočná a neostali mu finančné prostriedky na úplné a včasné uhradenie príspevkov do vyšších COJ, tak takému CZ sa bez milosti a predchádzajúcich zistení, prečo sa tak stalo, zoberie jeho samostatnosť a právna subjektivita.
Zároveň upozorňujeme generálnu cirkev na to, že pokiaľ v zmysle prijatých novelizácií a desiatich parametrov podmieňujúcich samostatnosť CZ, ak by príslušný CZ preukázateľne splnil deväť parametrov a vie si ich obhájiť, ale nesplnil by jediný parameter, a to, že by nezasielal v plnom rozsahu alebo včas príspevky vyšším COJ, tak takémuto CZ nie je možné zobrať samostatnosť a právnu subjektivitu. To sú tie právne lapsusy pri stanovovaní parametrov pre akceptáciu samostatnosti CZ, ktorým sa pri lepšej právnej úprave mohla vyhnúť.
Pritom je mimoriadne zaujímavé, že parametre pre činnosť podobného charakteru sú stanovené iba pre CZ, nie pre vyššie COJ. Mnohí členovia CZ vidia opodstatnenie činnosti seniorátov a generálnej cirkvi, ale už oveľa menej dištriktov, pretože naša stále menej početná ECAV má veľmi zložité štvorstupňové riadenie, aké dnes nemá ani najväčšia kresťanská cirkev – rímskokatolícka. Členovia cirkvi by radi vedeli, pričom to nie je potrebné ani upravovať zákonom, aké úlohy a parametre svojej činnosti si na najbližších 5 – 10 rokov stanovuje generálna cirkev, ako chce oživiť ECAV na Slovensku a urobiť ju príťažlivejšou. Ak generálna cirkev nemá takýto schválený program, ktorý by všetci členovia cirkvi poznali, tak prečo sa parametre opodstatnenosti vyžadujú zásadne iba od tých najdôležitejších COJ, a tými sú CZ?
Treba si zároveň povšimnúť aj ďalšie parametre, napríklad písm. h) uvedeného § 6 citovaného zákona, ktorý požaduje, aby sa na bohoslužbách v priemere (bez výročných sviatkov) zúčastňovalo viac ako
5 % evidovaných členov cirkevného zboru. Upozorňujeme, že pokiaľ by v minulých obdobiach malo šíriť evanjelium iba 5 % členov CZ, tak by ECAV už dnes možno ani neexistovala.
Svedčí to iba o „nízkej ambícií“ cirkevnej vrchnosti a synodálov šíriť slovo Božie. Takéto umelé parametre sú svedectvom toho, že v budúcnosti budeme zrejme v ECAV spokojní, aj keď nám na služby Božie príde 1 – 2 % registrovaných členov CZ. Týmto spôsobom vytvárame aj situáciu, pre ktorú sa na voľbách najvyšších cirkevných predstaviteľov ECAV zúčastňuje len okolo 10 % členov cirkvi, čo dáva zvoleniu týchto cirkevných predstaviteľov síce legálny, ale zároveň veľmi spochybniteľný mandát na ich výkon najvyšších cirkevných funkcií. Len pre informáciu uvádzame, že na voľbách prezidenta Slovenskej republiky sa zúčastňuje okolo 65 % občanov našej spoločnosti. Tak si to porovnajme a nezabúdajme, že my sme členovia kresťanskej cirkvi, ktorej Hlavou je Ježiš Kristus, ktorý nás svojou smrťou vyslobodil pre našu spásu.
Všeobecné výhrady k nakladaniu s finančnými prostriedkami voči vyšším COJ a orgánom generálnej cirkvi
Na záver je potrebné upozorniť aj na spôsob nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú príjmom pre vyššie COJ, ale najmä pre tvorbu FFZ, a na používanie finančného transferu od štátu pre ECAV. Keďže v našej cirkvi až príliš často poukazujeme na rôzne porušenia pri nakladaní s jej majetkom, riešime rôzne kauzy tohto druhu, keď sme svedkami neustáleho zvyšovania koncentrácie cirkevnej moci a znižovanie postavenia cirkevných zborov, tak musíme konštatovať, že naša ECAV za posledných 30 rokov v čase náboženskej slobody stratila viac členov ako za štyridsať rokov socializmu, t. j. v čase výrazne obmedzenej a kontrolovanej náboženskej slobody.
K takémuto stavu prispievajú aj niektoré naše cirkevné zákony, ktoré sú predmetom kritiky členmi cirkvi, ale nikto ich nepočúva a generálna cirkev na ich názor nie je zvedavá. Táto situácia potom vyúsťuje do takej reality, že pri poslednom sčítaní obyvateľov v v roku 2021 sa k evanjelickej cirkvi hlásilo okolo 280 000 občanov našej spoločnosti, čo bol ďalší pokles oproti predchádzajúcemu sčítaniu. Navyše k 31. 12. 2023 podľa aktualizácie počtu členov zaevidovaných v CZ ECAV má naša cirkev iba 194 225 členov pri počte 318 cirkevných zborov. Naša ECAV má teda 80 000 členov, ktorí nemajú záujem o svoju registráciu, o spoločný celozborový a celocirkevný život a, samozrejme, ani o platenie cirkevných príspevkov.
To nikto v našej generálnej cirkvi nechce riešiť? Cirkev dostáva finančné príspevky od štátu na 280 000 členov, ale príspevky od CZ sa požadujú plniť iba od 194 225 registrovaných členov. To nikomu nechýbajú desiatky tisíc našich členov aktívne zapájaných do cirkevného života? To nám stačí, keď na nich máme príspevky od štátu, ale sme ľahostajní, či sú aj svetlom a soľou našej cirkvi, alebo sú absolútne ľahostajní k dianiu v cirkvi?
Takto chceme šíriť evanjelium Ježiša Krista, keď nestojíme o vlastných členov? Mnohí sa potom divia, že rozmáhajúce sa letničné a charizmatické hnutia na Slovensku naberajú na intenzite. Odkiaľ berú členov? Na túto otázku si musí odpovedať generálna cirkev. Ak si za tohto stavu ešte navyše budeme rušiť farárov v cirkevných zboroch za neodvádzanie cirkevných príspevkov do FFZ, budeme si ničiť malé alebo finančne preťažené CZ, tak sme na najlepšej ceste k prepadu záujmu o ECAV, ku ktorému už dnes nemáme ďaleko. Ak týmto malým alebo finančne preťaženým CZ nepomôžu veľké a bohaté CZ (najmä v Bratislave), tak všetky kázne o „milovaní blížnych svojich“ a o bratskej pomoci slabším v ECAV sa stanú iba prázdnou teologickou floskulou, a nie živým učením Ježiša Krista.
Zdá sa, akoby sa naša ECAV začala až nepatrične prispôsobovať sekulárnej spoločnosti a preberať jej praktiky, kde sú mnohé veci postavené až zarážajúco konfrontačne a nezmyselne v záujme presadenia politickej moci. Avšak naša ECAV je postavená na úplne iných základoch a má slúžiť na úplne iný účel. Tu žiadna cirkevná moc nemá opodstatnenie, pretože úlohou všetkých COJ a generálnej cirkvi je služba Bohu a šírenie evanjelia Ježiša Krista. Pokiaľ v Ústave ECAV z roku 1921 bolo v § 15 uvedené, že „vyššia cirkevná vrchnosť je povinná bdieť nad nedotknuteľnosťou práva a činnosti nižšej cirkevnej vrchnosti“, tak v súčasnej ECAV po sto rokoch je to úplne naopak, pretože ústredné orgány cirkvi sú kvôli neodvedeným príspevkom rozhodnuté zničiť to najcennejšie, čo v spoločenstve cirkvi máme, a to sú živé cirkevné zbory.
Aby to tak nebolo, naša ECAV potrebuje nebojácnych a Ježišovi Kristovi oddaných farárov, ktorí dokážu upozorňovať aj na nedostatky v činnosti generálnej cirkvi. Zároveň potrebujeme aj takých oddaných zborových dozorcov a presbyterov, pre ktorých je živá cirkev väčšou hodnotou ako rôzne vyššie cirkevné funkcie, ktoré mnohokrát deformujú osobnými záujmami ciele evanjelia, pre napĺňanie ktorých naša ECAV vznikla.
Vypracoval JUDr. Juraj Čech, PhD.
