Stav Generálneho biskupského úradu (GBÚ) ECAV na Slovensku mnohí evanjelici považujú za alarmujúci. Podľa ich názoru sa hlavnými znakmi tejto inštitúcie stali neschopnosť, nečinnosť a absencia iniciatívy.
Od Generálneho biskupského úradu pritom mnohí oprávnene očakávajú, že bude stáť na čele duchovného a organizačného života evanjelickej cirkvi. „Od čias socializmu sa nestalo, aby bola cirkev taká pasívna a odtrhnutá od svojich členov. Najmarkantnejším prejavom tohto úpadku je absencia kvalitných materiálov k Vianociam a Veľkej noci, lebo namiesto originálneho obsahu sa iba opakuje to, čo už bolo publikované v minulosti,“ vyjadril jeden z farárov, sklamaný z toho, ako to v súčasnosti na GBÚ vyzerá.
Viacerí oslovení sa zhodli na tom, že na generálnom biskupskom úrade pracuje pomerne veľa zamestnancov, no ich výstupy sú minimálne, takmer neviditeľné. Cirkevníci každoročne prispievajú na činnosť tohto úradu, no namiesto skutočnej duchovnej a organizačnej podpory dostávajú len pravidelné výzvy na zaplatenie do Fondu finančného zabezpečenia. „Akékoľvek snahy o aktívnu misijnú činnosť, rozvoj cirkevných aktivít či podpora cirkevných zborov sú zanedbávané. Úrad sa zaoberá administratívnymi úlohami, ktoré síce musia byť vykonané, no nemôžu byť jedinou činnosťou tejto inštitúcie,“ poukazujú farári.
Jeden z nich pripomenul, že v minulosti – pod vedením Dušana Vagaského – bola situácia na GBÚ iná. Podľa neho sa vtedy robili kvalitné podujatia; cirkevné analýzy, ktoré Vagaský pripravoval, mali významný dopad a vychádzali odborné a duchovne hodnotné materiály. Cirkev mala čo ponúknuť svojim veriacim, reagovala na výzvy doby a nebála sa reflektovať dôležité spoločenské témy. Dnes je však, zdôrazňuje duchovný, situácia opačná: GBÚ pôsobí skôr ako nefunkčný aparát bez vízie a schopnosti zabezpečiť živú cirkev.
Chabá mediálna práca a absencia duchovného obsahu
Ak sa človek pozrie na webové stránky ECAV, okamžite si všimne zarážajúcu skutočnosť – informácie sú nedostatočné, aktualizácie nepravidelné a obsah plytký. „Kde sú analýzy spoločenských a duchovných otázok? Kde sú materiály, ktoré by mohli pomôcť farárom a cirkevným zborom pri práci s veriacimi? Kde je snaha o šírenie evanjelia cez moderné médiá?“ – pýtajú sa farári v aktívnej službe.
Digitálna éra ponúka nespočetné možnosti, no myslia si, že ECAV ich ignoruje. Sociálne siete sú minimálne využívané, neexistuje aktívna mediálna služba, ktorá by sa venovala propagácii posolstva cirkvi. Kým iné cirkvi sa snažia oslovovať verejnosť cez podcasty, videá, články a interaktívne online materiály, ECAV zostáva v pasivite a akoby rezignovala na oslovenie súčasného človeka.
Misia ECAV sa scvrkla len na peniaze
Jedným z najväčších sklamaní je podľa mnohých veriacich fakt, že ECAV sa zdá byť orientovaná výhradne na financie. Na farské úrady pravidelne chodia len výzvy na platby do Fondu finančného zabezpečenia, ale aká je skutočná hodnota, ktorú cirkev svojim členom ponúka? Kde je snaha o podporu kňazov v ich službe? Kde sú materiály, ktoré by im pomohli pri evanjelizácii? Kde sú fondy na podporu misijnej činnosti, na aktivity pre mladých alebo na pomoc rodinám v núdzi? – kladú si otázky veriaci.
ECAV nemá žiadne významné charitatívne zariadenia, ktoré by pomáhali ľuďom v krízových situáciách. Kým katolícka cirkev prevádzkuje širokú sieť charít, domovov pre bezdomovcov, zariadení pre týrané ženy a iné sociálne projekty, ECAV v tomto smere zaostáva. Existuje niekoľko diakonických a sociálnych zariadení, ale ich rozsah a dosah na spoločnosť je minimálny.
Pomoc pre mladých ľudí je takmer nulová. Po pandémii sa mnohí mladí ocitli v stave beznádeje, nárast depresií a samovrážd je alarmujúci. Cirkvi by mali byť práve v takýchto situáciách oporou a prinášať nádej, no ECAV nemá žiadny systematický program pre mladých. Misia cirkvi sa namiesto duchovnej služby zúžila len na snahu o získavanie peňazí od svojich členov.
Chýbajúca vízia a pasivita voči výzvam doby
„ECAV dnes nemá jasný cieľ do budúcnosti. Namiesto toho, aby reagovala na výzvy doby, mlčí. Spoločnosť sa mení, problémy ľudí sa prehlbujú, viera je čoraz viac skúšaná, ale cirkev ostáva v nečinnosti. Kde je reflexia na aktuálne spoločenské otázky? Kde sú iniciatívy, ktoré by pomáhali riešiť krízu rodiny, etické dilemy, vzdelávanie mladých v duchu kresťanských hodnôt?“ – apeluje jeden z oslovených farárov na vedenie cirkvi žiadajúc, aby sa zamysleli nad skutočnými otázkami doby a nehľadeli len na príjmy do cirkevnej kasy.
Podotkol, že v minulosti sa konali kvalitné konferencie, diskusie a podujatia, kde sa riešili teologické i spoločenské témy. Dnes je ticho. Veriaci nemajú od cirkvi žiadnu podporu, ktorú by mohli vnímať ako reálnu pomoc pre ich duchovný život.
Potreba zmeny v ECAV
ECAV sa ocitla v hlbokej kríze, ktorú nemožno ignorovať. Generálny biskupský úrad nefunguje tak, ako by mal – podľa názoru veriacich nemá potrebnú výkonnosť, mediálna práca je v troskách, misia sa scvrkla len na výber peňazí a charitatívna činnosť takmer neexistuje. Ak sa to nezmení, cirkvi hrozí postupné upadnutie do úplnej bezvýznamnosti.
Veriaci si zaslúžia aktívnu, živú a modernú cirkev, ktorá bude reagovať na ich potreby, poskytovať im duchovnú podporu a pracovať na šírení evanjelia nielen v chrámoch, ale aj v spoločnosti. Zatiaľ však ECAV tento cieľ neplní – a to je smutná realita, ktorá by mala byť vážnym mementom pre celé vedenie cirkvi.
Redakcia Lutherusu
Foto: FB ECAV s Vami
