„Štefánik bol usilovným študentom, zvedavým dieťaťom a dobrým synom svojich rodičov,“ hovorí historik József Demmel, laureát Ceny Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik, ktorá skúma prvých osemnásť rokov života nášho národného hrdinu. V jeho výskume zohráva dôležité miesto prostredie evanjelickej cirkvi, do ktorej sa Milan Rastislav Štefánik narodil.
Rodiskom mladého Štefánika boli Košariská – dedina takmer výlučne evanjelická, ktorá si v roku 1871 založila vlastný cirkevný zbor. Jeho prvým farárom sa stal práve Milanov otec Pavel Štefánik. Ako pripomína Demmel, cirkevné zbory si svojich farárov demokraticky volili, no ak boli chudobné, trpel tým aj ich duchovný. V Košariskách ešte nestál kostol ani fara, takže mladý farár s rodinou býval v dome učiteľa Martina Kostelného. Neskôr bol odkázaný aj na podporu svojho švagra Ladislava Vannaya z Myjavy.
Evanjelické zázemie ako základ
Rodina Štefánikovcov bola pevne ukotvená v tradícii evanjelickej viery. V ich rodinnej pamäti žili silné príbehy národných martýrov – Viliama a Ľudovíta Šulekovcov, príbuzných z matkinej strany, popravených počas revolučných rokov 1848 – 1849. V rodinnom kruhu sa spájalo vedomie duchovného povolania s hlbokým slovenským národným cítením. Práve táto kombinácia spolupatričnosti a uvedomenia vytvárala hodnotové rámce, z ktorých neskôr vyrastal aj Milanov zápal pre slobodu a službu národu.
Demmel vo svojej knihe zdôrazňuje, že hoci sa z Milana stal generál a politik, v mladosti bol predovšetkým „obyčajným chlapcom z evanjelickej fary“, ktorý trpel nedostatkom, túžil po poznaní a niesol v sebe silnú rodinnú pamäť.
Školy, kde rástla osobnosť
Štefánikovci posielali svoje deti na školy s evanjelickým profilom. Najdôležitejšou bola bratislavské evanjelické lýceum, ale aj šopronské lýceum, kam Milan prestúpil po rokoch v Bratislave. Tam síce vládli napäté slovensko-maďarské vzťahy, ale mladý Milan sa zatiaľ prejavoval najmä ako snaživý žiak. Neskôr študoval v Sarvaši, ďaleko na juhu Uhorska, kde existovalo evanjelické gymnázium so slovenskou knižnicou. Ako pripomína Demmel, Sarvaš bol istý čas bezpečným miestom pre slovenských študentov – až do dôchodku liberálneho riaditeľa Gyulu Benku.
Citlivosť a rané sklamania
Zo študentských čias sa zachovali listy, ktoré ukazujú Milana ako veľmi citlivého mladíka. V Sarvaši sa nešťastne zamiloval do Emílie Chovanovej, dcéry evanjelického farára. Jej odmietnutie ho hlboko ranilo. „V tých listoch vidíme Milana, ktorý nehrá rolu generála, ale je to zraniteľný chlapec so zlomeným srdcom,“ hovorí Demmel. Práve v týchto raných zlyhaniach a bolestiach sa formovala jeho citová výbava, ktorú si niesol celý život. Odmietnutie ho hlboko zasiahlo a podľa Demmela ho poznačilo na roky. Dospievajúci Milan mal síce silný intelekt a túžil stať sa astronómom, no zároveň niesol v srdci nezahojené rany mladého citu.
Astronóm s národným vedomím
Po maturite si Štefánik do školského pamätníka zapísal svoju vysnívanú profesiu – astronómia. Demmel zdôrazňuje, že v tomto období ešte nešlo o politika či generála, ale o mladého muža s túžbou po poznaní a duchovnou oporou v evanjelickej viere. Jeho každodenný život, štúdium i vzťahy sa odohrávali v prostredí, ktoré formovalo jeho osobnosť rovnako ako neskoršie dramatické dejiny.
Demmel pripomína, že Milan bol obyčajný chlapec z evanjelickej fary – bez výnimočných výhod, ale s obrovskou túžbou po poznaní a so svedomím, ktoré formovala viera, rodinné zázemie a vedomie historických súvislostí. „Nebola v ňom žiadna póza, len túžba hľadať svoje miesto vo svete a byť užitočný,“ uzatvára historik.
József Demmel
pôsobí v Historickom ústave SAV a vo Výskumnom centre Józsefa Eötvösa v Budapešti. Jeho kniha Mladý Štefánik – Uhorské roky vyšla v roku 2024 a získala Cenu Dominika Tatarku.
Foto: Wikipedia
