Novinársku neprofesionalitu a zavádzanie predviedla v priamom prenose manželka biskupa Východného dištriktu Emília Mihočová, keď sa snažila znevážiť dlhoročného spolupracovníka slovenských evanjelikov a. v. Martina Michaelisa z Durínskeho spolku v Nemecku.
Klamlivý dojem o dôvode odvolania
Kostol a fara v Dunajskej Lužnej. Foto: dunajskaluzna.sk
V Posle totiž napísala článok, ktorý redakcii Lutherusu zaslali pohoršení čitatelia. Redakcia týždenníka Lutherus sa preto začala o celú záležitosť zaujímať s cieľom zistiť skutočnú pravdu.
Biskupova manželka vo svojom texte píše, že Martina Michaelisa zbavili funkcie v Durínskom spolku – a túto informáciu účelovo a klamlivo spája s Asociáciou slobodných zborov, ktorú Michaelis v minulosti podporil. Z jej článku tak čitateľ môže nadobudnúť dojem, že Michalelis o svoj post prišiel práve kvôli asociácii, ktorej venoval podporu pre prenasledovaných farárov. V skutočnosti za tým stál celkom iný dôvod: počas pandémie Covid-19 sa totiž zúčastnil na stretnutí ľudí, ktorí protestovali proti opatreniam. Mihočová toto stretnutie označuje za extrémistické, čo ale rovnako nie je pravda. Michaelis totiž presadzoval myšlienku, aby aj počas pandémie mohli byť otvorené kostoly a konať sa služby Božie. Slovenskí evanjelickí biskupi pritom v tom čase ticho mlčali v kúte… Nebojovali za možnosť stretávať sa pri Božom slove a sviatostiach, dokonca v čase, keď už štát uvoľnil opatrenia, pristúpili k veci benevolentne: kto chcel, mohol kostol otvoriť, kto nechcel, nemusel. V praxi potom niektorí farári nekonali služby Božie ani počas vianočných sviatkov. Tu sa jasne ukázalo, že biskupom ECAV nezáleží na tom, či sú chrámy Božie otvorené, alebo nie, hlavne aby ľudia odvádzali peniaze. V podstate to bola ich jediná starosť počas pandémie. Aj to je podľa všetkého dôvod, prečo sa na M. Michaelisa pozerajú s opovrhnutím a nechápu, že niekto v cirkvi, reprezentant duchovného stavu, môže byť skutočne veriaci človek, ktorému záleží na zvestovaní Božieho slova.
Mihočová pritom vo svojom neobjektívnom článku, ktorému chýba vyjadrenie druhej strany, nespomína, či mal Michaelis na stretnutí rúško, alebo nie, hoci hovorí, že tam boli aj účastníci bez rúšok. Bolo by zaujímavé tento fakt konfrontovať so synodou našej cirkvi, ktorá sa konala uprostred zúriacej pandémie, v čase, keď platili protipandemické opatrenia, ale synodáli nemali rúška. Dokonca ani Mihočovej manžel, nelegitímne zvolený biskup Východného dištriktu. On sám teda porušoval protipandemické opatrenia. Mihočová teda o Michaelisovi informuje selektívne a zavádzajúco v snahe navodiť dojem, že dôvodom jeho odvolania nebolo len porušovanie protipandemických opatrení, ale aj iné dôvody, a že má ešte niečo – nepomenované – „za ušami“. Keby však skutočné dôvody jeho odvolania poznala, nepochybne by ich vo svojom článku aj uviedla.
Michaelis pritom razantne odmieta dôvody svojho odvolania. Zdá sa tak, že v Nemecku nastáva podobná situácia ako na Slovensku v čase, keď vychádzali bulvárne a nenávisť šíriace Reformačné listy. Aj vtedy u nás – a zjavne aj teraz v Nemecku – bolo cieľom zosadiť duchovného z jeho postu. Na Michaelisovo miesto bol dočasne zvolený Michael Turm.
V celej kauze a jej verzii prezentovanej na Slovensku mútil vodu hlavne predseda ZED a riaditeľ generálneho biskupského úradu Bunčák. Ten sa za evanjelickú cirkev zúčastnil na valnom zhromaždení Durínskeho spolku a viedol tam chodbovú politiku, čo Mihočová potvrdzuje slovami: „… viacero zaujímavých informácií vyplynulo z rozhovoru Jána Bunčáka s členmi Durínskeho farárskeho spolku po skončení oficiálneho programu mimoriadneho valného zhromaždenia.“ (EPST č 10/2022)
Klamlivý dôvod nekrátenia KVP
Mihočová ďalej vysvetľuje, že: „Generálne presbyterstvo pred časom prijalo uznesenie, že farárom ECAV na Slovensku, ktorých zbory vstúpia do Asociácie slobodných zborov, bude skrátený KVP, kvalifikačný príplatok ku mzde. K reálnemu naplneniu tohto uznesenia nikdy nedošlo. Martin Michaelis však výbor Durínskeho farárskeho spolku informoval o krátení miezd duchovných ECAV z dôvodu ich sympatií k ASLOZ ako o skutkovom stave. Výbor sa následne obrátil na ZED s požiadavkou predloženia zoznamu postihnutých farárov a o vyčíslenie sumy, o ktorú im bola krátená mzda. Peniaze chceli poukázať na účet ZED-u, ktorý ich mal následne prerozdeliť prenasledovaným farárom, vysvetlil J. Bunčák. Na základe tohto podnetu ZED výboru Durínskeho spolku adresoval list, v ktorom korigoval informácie a ozrejmil skutkový stav – že žiadnemu farárovi pre podporu ASLOZ mzda krátená nebola. Martin Michaelis však o liste ZED-u ostatných členov výboru neinformoval, dozvedeli sa o ňom až o tri roky neskôr. Zatajením nášho listu vedome svojich kolegov utvrdzoval v tomto omyle,“ uviedol Ján Bunčák vo výročnej správe. „Podával im skreslené a neúplné informácie, prípadne ich neinformoval vôbec.“ (z článku E. Mihočovej)
Práve tu ide o informácie, ktoré Bunčák zjavne nazbieral z chodbových rečí a následne ich premietol do obvinenia voči Michaelisovi vo svojej správe predsedu ZED. Mihočová však zavádza aj konštatovaním, že prenasledovaným farárom nebol krátený kvalitatívny príplatok. Vedenie cirkvi to neurobilo len preto, že dodnes reálne nevie, ktoré cirkevné zbory sú členmi Asociácie slobodných zborov. Netuší teda, ktorým farárom má príplatok strhnúť. Bunčák to však pred Durínskym spolkom neuviedol na pravú mieru.
Klamlivý dojem o zahraničnej pomoci Dunajskej Lužnej
Mihočová ďalej píše, že „Durínsky farársky spolok mal pod vedením M. Michaelisa v minulosti finančne podporovať evanjelické cirkevné zbory na Slovensku nielen prostredníctvom oficiálneho prerozdeľovacieho výboru Trojpartnerstva, ale aj mimo neho. Údajne sa tak vždy dialo v spolupráci s úzkym okruhom ľudí z výboru ZED. Ján Bunčák členov Durínskeho farárskeho spolku informoval, že počas celého funkčného obdobia výbor ZED (nový výbor ZED volilo 2. mája na Valnom zhromaždení v Badíne, pozn. red.) o takomto neštandardnom spôsobe prerozdeľovania financií nevedel. Ak sme sa o takejto podpore dozvedeli, tak iba náhodou a s oneskorením, poznamenal J. Bunčák. V správe predsedu ZED napríklad zaznelo, že nad rámec oficiálneho prerozdeľovacieho systému Durínsky farársky spolok – v čase, keď mu predsedal M. Michaelis – daroval 5 000 eur cirkevnému zboru v Dunajskej Lužnej, kde je v súčasnosti farárom bývalý generálny biskup ECAV Miloš Klátik. K tejto finančnej čiastke prispel aj konvent dôchodcov z Eisenachu a ďalších 1 000 eur
venoval cirkevný radca Paul-Gerfaar Kiehne.“ Mihočová ďalej dodáva, že zbor v Dunajskej Lužnej dostal aj podľa nej veľkorysú pôžičku 15 000 eur, z ktorej malo byť 4 500 odpustených pre pokles ofier v súvise s pandémiou.
Manželka biskupa a zároveň redaktorka periodika ovládaného vedením cirkvi však opäť argumentačne zlyháva. Zrejme si pri tvorbe článku zabudla overiť fakty. V čase, keď Dunajská Lužná spomínanú podporu dostala, totiž v zbore nepôsobil M. Klátik. Bol vtedy stále generálnym biskupom a do zboru prišiel neskôr. Klamstvo teda súčasné vedenie cirkvi produkuje len zo závisti, že M. Klátik mal so zahraničím dobré vzťahy a vedel pre cirkev získať mnoho podpory a benefitov. Súčasný biskup Eľko takéto vzťahy rozhodne nemá a je jasné, že nedokáže zabezpečiť finančné prostriedky na zveľadenie majetku ECAV tak, ako to dokázal jeho predchodca. Preto u neho podľa všetkého závisť prerástla až do pomstychtivosti. Evanjelická verejnosť nezabudla na to, že súčasné vedenie odobralo emeritným biskupom tituly i biskupské kríže a systematicky pracovalo na tom, aby bývalí biskupi Klátik a Krivda nedostali žiadne miesta v cirkevných zboroch. M. Krivda napokon skončil v malom CZ Hrachovo na fare v havarijnom stave.
Vedenie cirkvi na čele s Eľkom zrejme nedokáže pochopiť, že M. Klátik získal peniaze na zveľadenie cirkevného majetku – a aj napríklad po jeho odchode do dôchodku v budúcnosti ostane cirkevnému zboru v Dunajskej Lužnej zrekonštruovaná fara aj ďalšie budovy. Peniaze získal pre zbor. Je paradoxom, že na neho ukazuje práve Mihočová, ktorá peniaze cirkvi skôr míňa na rôzne zahraničné cesty po boku svojho muža, hoci na nich absolútne nie je potrebná a podľa názoru mnohých nedokáže cirkev ani patrične reprezentovať. Okrem toho sa sama znevažuje aj amaterizmom, ktorý predvádza v cirkevných novinách. Veriaci, ktorí sa ozvali Lutherusu, sa zhodujú, že písanie podobných správ by mala prenechať objektívnym profesionálom, ľuďom, ktorí sa dokážu odosobniť – a nie podliehať „objednávke“ vyplývajúcej z faktu, že jej manžel je dištriktuálnym biskupom.
Redakcia Lutherus
Foto: idea.de
