Vážená redakcia týždenníka LUTHERUS, na úvod by som sa vám chcel poďakovať za vašu obetavú prácu,
za vašu vytrvalosť a horlivosť hľadať pravdu a želám vám aj v ďalších časoch veľa síl, odhodlania bojovať
a nech vás Pán Boh sprevádza a je vám na pomoci.
Dlho som rozmýšľal, či mám napísať svoj názor na vedenie evanjelickej cirkvi a. v. do nášho týždenníka
LUTHERUS, ale nakoniec som sa rozhodol napísať.
Začal by som konventom Gemerského seniorátu, ktorý sa konal 27. 6. 2020. V týždenníku LUTHERUS som
sa dočítal, že cirkevníčka, ktorá sa tohto konventu zúčastnila, skonštatovala, že to bola typická schôdza
politickej strany. Bolo rizikom prihlásiť sa o slovo a mať iný názor a kritizovať vedenie seniorátu, pretože
„neposlušných“, ale pritom pravdu hovoriacich, treba včas zastaviť a potrestať. „Len skús dačo spraviť, však
počkaj a uvidíš,“ to sú slová brata seniora. Chcem pripomenúť bratovi seniorovi, či už zabudol, ako sa o ňom
rozprávalo, že chodí hrať s kapelou na diskotéky v sobotu a vracia sa domov v neskorých hodinách
v „unavenom stave“ napriek tomu, že v nedeľu ho čakali služby Božie. Potvrdili to dobšinské cirkevníčky pri
náhodnom rozhovore na rekreačnom pobyte v Liptovskom Jáne. Preto by som na jeho mieste zvažoval takéto
útoky a mal na mysli biblický výrok: „Prečo bratovi vidíš v oku smietku a vo vlastnom oku nebadáš brvno?“
Ďalej by som chcel reagovať na biskupského tajomníka Marka Cingeľa, ktorý na konvente Východného
dištriktu 4. 7. 2020 zavádzal a popieral pravdu v súvislosti s kauzou Sigord. Ako môžu mať dôveru k tomuto
biskupskému tajomníkovi obyčajní cirkevníci, ktorí počúvajú jeho kázne, ako máme žiť v pravde a láske, keď
sám pritom porušuje Božie prikázania. Vodu káže, víno pije. Okresné policajné riaditeľstvo v Prešove vyšetrilo
a Okresný súd v Bardejove rozhodol, že medzi obžalovanými je aj Marek Cingeľ, a musia zaplatiť sumu 4
873 € a trovy 292 €. Nepoznám Marka Cingeľa ani ho nehodnotím ako farára kazateľa, ale ako čestný človek
by mal svoj čin oľutovať, ospravedlniť sa a funkciu biskupského tajomníka odmietnuť.
Rád by som sa vyjadril aj k ekonomickej otázke. GBÚ na čele s biskupom Eľkom a generálnym dozorcom
Brozmanom navrhuje, aby zbory zvyšovali cirkevné poplatky a posielali peniaze do seniorátov, dištriktov a na
GBÚ. Ale nikto sa neopýtal, či cirkevníci s tým súhlasia. Áno, niekto môže povedať, že konvent to odsúhlasil,
ale na konvent príde 8 – 10 % cirkevníkov. Pri tomto mi napadla myšlienka, že sa vraciame o 500 rokov
dozadu, keď pápežská rada odsúhlasila predávanie odpustkov, aby naplnila vatikánsku pokladnicu.
Mne ale aj viacerým evanjelikom je ľúto, aká je situácia v našej cirkvi. Pri rozhovoroch s priateľmi sa
stretávam s názorom, že strácame chuť zúčastňovať sa služieb Božích a iných náboženských stretnutí. Je
nás málo a ešte menej nás bude. Bratia farári nám pekne kážu z kazateľníc, ako máme žiť v láske, navzájom
sa počúvať, odpúšťať si, ale akonáhle z kazateľnice zídu, na všetko zabudnú. Ako môže jeden farár, ktorý
prisahal na Bibliu, že bude vyučovať svojich cirkevníkov podľa symbolických kníh ev. a. v. ich z kazateľnice
vyzvať, aby neodoberali a nečítali LUTHERUS? Myslím si, že cirkevníci sú natoľko inteligentní a rozumní, že
sa sami rozhodnú, čo budú čítať.
Na záver len jedno želanie mám, aby bratia farári plnili to, čo každú nedeľu kážu.
Milan Kaňuch
