Korona obrala zbory aj ľudí o príjmy. Biskupský úrad však nemilosrdne trvá na tvrdom výbere „daní“

BRATISLAVA – Nátlak a zastrašovanie cirkevných zborov, ktoré z rôznych dôvodov nezaplatili prvú splátku v rámci cirkevného odvodu do Fondu finančného zabezpečenia ECAV, naberá na obrátkach. Generálny biskupský úrad totiž do zborov – s podpisom riaditeľa Igora Bartha – poslal list, v ktorom tvrdí, že ide o porušovanie zákona.

V liste sa úrad odvoláva na prijatý Cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku, ktorý v minulom roku prijala synoda – napriek nevôli mnohých cirkevných zborov, pre ktorých sa platenie odvodov do ústredia cirkvi stalo neúnosným. Dostalo ich doslova na hranu existencie a mnohé z nich sú nútené radikálne zvyšovať cirkevné príspevky. Podľa informácií redakcie Lutherus v niektorých zboroch cirkevný príspevok pre tento rok stúpol o 300% – z 10 na 30 € za jedného člena. Vedenie cirkvi však na finančnú situáciu zborov podľa všetkého neberie ohľad, keď v liste pripomína: „Týmto zákonom Synoda zriadila Fond finančného zabezpečenia ECAV. Do fondu je povinný prispievať každý cirkevný zbor…“ s tým, že už začiatkom januára tohto roku zborom zasielali akýsi platobný výmer s rozpisom, koľko eur v štyroch splátkach majú poslať do ústrednej cirkevnej kasy.

Generálny biskupský úrad sa v liste do zborov sťažuje, že k 31. marcu tohto roka prvú splátku neuhradilo 104 cirkevných zborov, z nich 67 malo zaslať aj svoje vysvetlenie. Tvrdia, že 215 zborov zaplatilo. Tento údaj sa však mnohým nezdá ako reálny a považujú ho za nepriamy nátlak či formu zastrašenia. Môže z neho totiž plynúť odkaz, že farárom dajú peniaze na platy až vtedy, ak zaplatí 100 percent zborov, čo dostáva do úzkych prevažne malé zbory, zápasiace o každý cent na svoju bežnú prevádzku. Tie aktuálne nemajú riešenie, ako by získali prostriedky na uhradenie obrovských odvodov. Treba však pripomenúť, že „transparentná“ cirkev dodnes nezverejnila ani nijako inak nesprístupnila štatút Fondu finančného zabezpečenia, a tak je použitie nazbieraných prostriedkov stále len v rovine dohadov. Nie sú totiž jasne a priamo definované podmienky, za akých dostanú duchovní viac na výplatu, či a o koľko sa zvýšia ich mzdy – a nedokážu sa tak jednoducho ani dopracovať k banálnemu výpočtu, či zbor dostane pre kňaza viac, ako sám odvedie do centrálnej pokladnice.

Tí, ktorí k neuhradeniu platby pridali aj svoje vysvetlenie, sa podľa I. Bartha odvolávali na nevhodný model financovania, ktorý si vyžaduje aktualizáciu výpočtu, ďalej na finančnú neschopnosť splátky odviesť a tiež na neprerokovanie platby so zborovým konventom. Práve tento orgán cirkevného zboru je najvyšším, a tak je opodstatnené, aby o zásadných sumách, ktoré majú byť posielané smerom hore, rokoval práve konvent a vydal k nim jednoznačné stanovisko v mene cirkevného zboru. Vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu pandémiu sa však zborové konventy tento rok zatiaľ nekonali, a tak je zrejmé, že platby nemali ako odsúhlasiť či odmietnuť. Zabúda sa tu tiež na fakt, že zbor je samostatným právnym subjektom, ako aj na fakt, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov – ktorý vedenie cirkvi nedávno odmietlo na synode zakomponovať do najvyššieho zákona – cirkevnej Ústavy.

Dôvodmi nezaplatenia splátok sa zaoberalo aj generálne presbyterstvo, ktoré sa vyhráža, že nezaplatenie prvej splátky považuje za porušenie cirkevných zákonov. Ako Lutherus píše v samostatnej správe z rokovania generálneho presbyterstva, samotné zbory považujú za porušenie legislatívy práve požiadavku vedenia cirkvi, aby platby posielali bez prerokovania na svojich konventoch.

Práve tento kalendárny rok bol príležitosťou, ako mohla cirkev na farárske platy ušetriť a podporiť tak zbory, ktoré už dlhé mesiace nedostali žiadne ofery či milodary na svoju prevádzku. Kvôli protipandemickým opatreniam sa takmer celý rok nekonali žiadne cirkevné podujatia ani aktivity, cirkev teda ušetrila slušný balík peňazí na ich organizácii. Bez ohľadu na to, že zborom zásadne poklesli príjmy, však od nich chce ešte viac než kedykoľvek predtým. Žiadna z analýz súčasného vedenia ale nepoukazuje na skutočnosť, že v tomto roku napríklad oba dištrikty nevykazujú žiadnu činnosť, a naplno to odhaľuje fakt, že sú de facto zbytočné a úvaha o ich zrušení je namieste. Prvým krokom – v racionálne mysliacej a ústretovej cirkvi – by tak mal podľa názoru viacerých farárov aj laikov – byť presun finančných dotácií namiesto do dištriktov na podporu tých cirkevných zborov, ktoré zápasia o svoju ďalšiu existenciu. Práve im totiž treba preukázať podporu, podať pomocnú ruku – namiesto tvrdých vyhrážok o zrušení pre neplatenie odvodov.

Redakcia Lutherus

Ilustračná fotka: pixabay

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!