Renomovaný právnik radí: ako chrániť práva malých akcionárov Tranoscia
Ako Lutherus informoval v prechádzajúcom čísle, zvolanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti Tranoscius vyvolalo vlnu nevôle najmä medzi malými akcionármi. Spoločnosť totiž zakázala osobnú účasť na rokovaní a akcionárom zaslala hlasovací lístok, ktorým môžu – korešpondenčnou formou – vyjadriť svoju vôľu k navrhovaným uzneseniam. Trvá však na tom, aby bol podpis na hlasovacom lístku úradne overený, čo znamená, že prevažne starších akcionárov, ktorí túto spoločnosť podporovali desiatky rokov – mnohí z nich akcie zdedili po svojich predkoch – nútia počas núdzového stavu či zákazu vychádzania v krajine navštevovať matriky resp. notárske úrady kvôli osvedčeniu podpisu.
Ivan Syrový pracuje v advokácii od ukončenia Právnickej fakulty UK. Od roku 2008 pôsobí ako advokát, venuje sa občianskemu, obchodnému a správnemu právu aj ochrane ľudských práv.
Lutherus preto oslovil renomovaného právnika JUDr. Ivana Syrového z Advokátskej kancelárie Ivan Syrový, s. r. o. v Bratislave s otázkou, aké možnosti má v tomto kontexte drobný akcionár, hoci len držiteľ jedinej akcie, ktorý však má záujem podieľať sa na chode spoločnosti napríklad i formou účasti a hlasovania na valnom zhromaždení – napriek tomu, že akciovka mu osobnú účasť na najvyššom grémiu priamo zakazuje. Mnohí akcionári si totiž myslia, že zvolená forma valného zhromaždenia je účelová, pretože súčasní členovia predstavenstva Tranoscia nevedú spoločnosť uspokojivo a zrejme sa boja postaviť pred akcionárov tvárou v tvár. Je podľa nich otázne, prečo nezvolili radšej odklad valného zhromaždenia, keď sa nemajú schvaľovať žiadne zásadné uznesenia. Zastávajú názor, že takto dochádza k znevýhodneniu akcionárov, ktorí nemôžu ísť k notárovi.
JUDr. Ivan Syrový vidí hneď niekoľko možností, ako sa dotknutý akcionár môže zachovať. Tvrdí, že predstavenstvo spoločnosti nemusí vyžadovať splnenie podmienok, ktoré stanovuje § 190a – 190d Obchodného zákonníka (náležitosti korešpondenčného hlasovania a osvedčenia podpisu) v prípade, že ide o súkromnú akciovú spoločnosť. To otvára možnosť hlasovať aj bez úradného overenia podpisu. JUDr. Ivan Syrový to potvrdzuje citáciou § 184a ods. 5 Obchodného zákonníka: „Ak bol spoločnosti doručený prejav vôle, ktorý je výkonom práva akcionára zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení, ale tento bol urobený v inej forme ako s použitím vzorov tlačív uverejnených alebo zaslaných akcionárovi spoločnosťou, nemožno tento prejav vôle vyhlásiť za neplatný len z tohto dôvodu.“
Podľa jeho slov v prípade uplatnenia tohto postupu je dôležité vedeniu spoločnosti pripomenúť povinnosť členov predstavenstva podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Podľa neho tu hrá rolu hlavne náznak možnej diskriminácie, resp. uplatnenia postupu, ktorý sťažuje hlasovanie akcionárom – fyzickým osobám vyššieho veku. Akcionári tak v konečnom dôsledku môžu spochybniť takto konané valné zhromaždenie.
Renomovaný advokát JUDr. Ivan Syrový zastáva názor, že akcionár môže zaslať svoj prejav vôle, v ktorom vykoná svoje právo hlasovať na valnom zhromaždení. Overenie sa vyžaduje len pri verejnej akciovej spoločnosti, čo znamená, že Tranoscius ide nad rámec zákona a tým sťažuje podmienky akcionárov pri výkone ich akcionárskeho práva. Zároveň ale môže na tlačive, zaslanom k valnému zhromaždeniu, požiadať o odklad valného zhromaždenia, jeho prezenčnú formu – teda s osobnou účasťou, a taktiež o doručenie zápisnice z rokovania predstavenstva, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o spôsobe konania valného zhromaždenia ako aj zápisnice z valného zhromaždenia.
Ďalšou možnosťou, ktorú právnik vidí na pomoc pri uplatňovaní práv malých akcionárov, je zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Na to stačí, aby sa pod návrh podpísali drobní akcionári, ktorí majú spoločne akcie v hodnote minimálne 5 percent základného imania spoločnosti. Ak s uvedením dôvodov písomne požiadajú o zvolanie mimoriadneho VZ, spoločnosť je povinná ho zvolať. Uviesť však musia navrhovaný program i spôsob, akým sa má zhromaždenie uskutočniť. Tohto práva sa – v prípade, že im akciová spoločnosť nevyhovie – môžu podľa právnika domáhať i súdnou cestou.
Redakcia Lutherus
