ZVOLEN – Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) otvorilo citlivú otázku členstva. Legislatívny zámer, ktorý má upraviť evidenciu veriacich, však odhalil hlboký problém – napätie medzi vierou, právami a peniazmi.

Na zasadnutí generálneho presbyterstva 20. marca vo Zvolene sa vedenie ECAV zaoberalo aj legislatívnymi otázkami. Kľúčovou témou bol návrh na úpravu členstva v cirkvi, ktorý má podľa vedenia reagovať na dlhodobo nejednotnú evidenciu veriacich a výrazný pokles ich počtu.

Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová zdôraznila, že ide zatiaľ o pracovný materiál, ktorého cieľom je „otvoriť odbornú diskusiu o vymedzení členstva v cirkvi, práv a povinností členov a evidencie členov cirkevných zborov“. Podľa nej sa cirkev tejto téme venuje už niekoľko rokov, no bez konkrétneho výsledku.

Navrhovaná zmena však ide ďalej než len k technickej úprave evidencie. Počíta s rozlíšením medzi členstvom v cirkvi, ktoré vzniká krstom, a tzv. aktívnym členstvom v cirkevnom zbore, ktoré je viazané na konkrétne práva – napríklad volebné právo, ale aj povinnosti vrátane platenia cirkevného príspevku. Práve tento moment vyvolal v diskusii zásadné napätie.

Spor o samotnú podstatu členstva

Nie všetci členovia presbyterstva s navrhovaným rozdelením súhlasili. Člen presbyterstva bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol upozornil, že takýto prístup narúša samotný princíp cirkvi: „Nemôže byť otázka členstva, že jeden člen má povinnosti a druhý nebude mať povinnosti. Veď členstvo v zbore je členstvom v cirkvi,“ zdôraznil.

Podľa neho je problém inde – v praxi niektorých zborov, ktoré začali svojich členov odpisovať bez opory v cirkevných predpisoch. Takýto postup by podľa neho mal mať aj disciplinárne dôsledky.

Kriticky sa vyjadrila aj seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková, ktorá varovala pred zavedením dvojakého členstva: „Nemôžeme mať dvojaké členstvo. Vieroučne to neobstojí,“ zaznelo v diskusii.

Z vystúpenia Hudákovej zároveň vyplynulo, že cirkevné zbory by mali vychádzať z reálneho počtu členov – a teda odvádzať príspevky podľa ich celkového počtu bez ohľadu na to, či jednotliví členovia cirkevný príspevok platia.

V praxi by to znamenalo, že zbor musí odvádzať peniaze aj za tých, ktorí neprispievajú. Práve tento model podľa viacerých hlasov vysvetľuje, prečo niektoré zbory pristupujú k znižovaniu počtu evidovaných členov – aby jednoducho prežili.

„Ak máme platiť za každého člena bez ohľadu na to, či prispieva, je to pre mnohé zbory likvidačné,“ hovorí jeden z duchovných. Niektorí farári idú ešte ďalej: „Toto nie je o viere, ale o peniazoch. Zbory sú tlačené do situácie, keď musia platiť aj za tých, ktorí nič nedávajú. To nie je služba cirkvi, to je ekonomický tlak.“

Podľa ďalšieho duchovného sa tak vysvetľuje aj súčasný trend „čistenia kartoték“:

„Zbory si nezačali znižovať počty preto, že by nechceli ľudí. Robia to preto, že systém ich k tomu tlačí.“

K tomu sa pridáva aj ďalší problém, na ktorý upozorňujú veriaci: „Nie je to len o peniazoch. Ľudia odchádzajú aj preto, že majú pocit, že vedeniu cirkvi ide len o peniaze a o nich sa nezaujíma. Nevidia vzťah, nevidia starostlivosť – vidia len povinnosti.“

Podľa jedného z duchovných ide o hlbší problém dôvery: „Zbory by možno ani nemuseli riešiť počty, keby sa darilo ľudí získavať a udržať. Lenže mnohí majú pocit, že cirkvi ide viac o príspevky než o človeka. A to je pre vieru zničujúce.“ Z prostredia cirkvi zaznievajú aj najostrejšie hodnotenia: „Vzniká dojem, že vedenie cirkvi nezaujíma, ako zbory žijú. Zaujíma ich, koľko peňazí príde do fondu. A to je problém.“

„Vyhodili tisíce veriacich“

Diskusia odhalila aj konkrétne čísla, ktoré vyvolali znepokojenie. Generálny biskup Ivan Eľko upozornil na prudký pokles evidovaných členov: „Za minulý rok sme mali úbytok 8 000 členov, štandardne to bolo do 4 000. To znamená, že niekto 4 000 členov vyhodil na základe toho, že nemá od nich cirkevný príspevok,“ uviedol. Eľko zároveň poukázal na konkrétny prípad, ktorý označil za problematický: „Ako reagovať na fakt, že niekto 1 800 členov svojho zboru označil za nečlenov cirkevného zboru a nečlenov kresťanskej cirkvi?“ Podľa jeho slov ide o kroky, ktoré „pohoršujú luteránskych teológov“.

Do diskusie výrazne vstúpila aj ekonomická rovina. Člen presbyterstva Marián Damankoš otvorene pomenoval súvis medzi evidenciou členov a financovaním cirkvi: „Doslova sa vymýšľali čísla, lebo čím viac si vykázal, tým viac si získal,“ uviedol na margo minulosti.

Dnes sa podľa neho situácia obracia a farári si začali „čistiť kartotéky“. Dôvodom je najmä Fond finančného zabezpečenia, kde výška platieb závisí od počtu členov.

„Ja ten proces dnes vidím ako relatívne očistný,“ dodal, pričom zároveň upozornil, že cirkev dlhodobo míňa viac, než do systému prichádza.

Otázku rovnosti medzi veriacimi otvoril aj biskup Východného dištriktu Peter Mihoč:

„Otázka je, ak si niekto neplní povinnosti, či má mať tie isté práva ako ten, ktorý si povinnosti plní,“ uviedol. Podľa niektorých členov presbyterstva by riešením mohlo byť obmedzenie práv – napríklad volebného – bez toho, aby sa menilo samotné členstvo.

„Ak člen neprispieval do cirkvi, strácal volebné právo. Toto by malo prísť aj dnes,“ pripomenul historickú prax br. Sabol. Na druhej strane zazneli aj varovania, že cirkev sa môže vydať nebezpečným smerom. „Nebuďme cirkvou, ktorá si vyháňa ľudí preč,“ upozornila Katarína Hudáková.

Diskusia ukázala aj paradox, na ktorý upozornil ďalší člen generálneho presbyterstva Peter Gärtner: „Pri sčítaní obyvateľov sa nám prihlásilo viac evanjelikov, ako máme v kartotéke,“ uviedol s výzvou, aby cirkev týchto ľudí hľadala.

Generálny biskup Ivan Eľko zároveň pripomenul, že cirkev má povinnosť voči všetkým pokrsteným: „My máme svoje pastorálne a misijné povinnosti voči úplne všetkým,“ zdôraznil.

Aj tento výrok však v kontexte diskusie o príspevkoch a evidencii vyvoláva otázky, kde sa v praxi nachádza hranica medzi duchovnou službou a administratívnym prístupom.

Podľa údajov zo sčítania obyvateľov sa k ECAV na Slovensku hlási približne 286 000 ľudí. V cirkevných matrikách je však dnes evidovaných výrazne menej – 182 000.

Tento rozdiel nie je len štatistický. V mnohých zboroch dochádza k výraznému poklesu evidovaných členov, niekde aj o desiatky percent. Ako zaznelo v diskusii, časť z tohto poklesu súvisí s „čistením kartoték“, ale aj s nastavením Fondu finančného zabezpečenia.

Niektoré zbory tak stoja pred dilemou: evidovať všetkých, ktorí sa k cirkvi hlásia – alebo len tých, ktorí plnia aj finančné povinnosti.

Kritika zdola: „Členstvo sa viaže na peniaze“

Mimo oficiálnych rokovaní zaznievajú aj kritické hlasy veriacich a duchovných, ktorí upozorňujú na zmenu atmosféry v cirkvi. „Vzniká pocit, že ak človek neprispieva, akoby už ani nepatril,“ hovorí jeden z duchovných, ktorý nechcel byť menovaný.

Podľa iného farára ide o zásadný posun: „Členstvo je dané krstom. Ak ho začneme podmieňovať príspevkami, meníme podstatu cirkvi.“

Viacerí veriaci zároveň poukazujú na to, že pokles počtu členov nie je len prirodzený demografický jav. „Ľudia sa necítia byť prijatí. Skôr majú pocit, že sú evidovaní alebo vyraďovaní podľa toho, či platia,“ uviedla členka jedného zboru.

Legislatívny zámer napokon generálne presbyterstvo schválilo jednomyseľne a odporučilo ho na ďalšie prerokovanie na synode.

Na stole tak nezostáva len otázka evidencie, ale aj dôvery. Kým vedenie cirkvi hovorí o potrebe poriadku v členstve a financovaní, časť veriacich a duchovných v tom vidí iný obraz. „Ak má cirkev pôsobiť tak, že jej ide viac o príspevky než o človeka, nemôže sa čudovať, že ľudí nedokáže získať ani udržať,“ zaznelo z prostredia zborov. Podľa nich nejde len o čísla v kartotékach, ale o smerovanie cirkvi ako takej. A práve to dnes mnohých vedie k otázke, či sa ECAV ešte dokáže vrátiť k svojej podstate, alebo bude pokračovať v ceste, na ktorej jej veriaci ubúdajú rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Ako to zhrnul jeden z duchovných: „Ak bude cirkev fungovať takto, môže sa stať, že kým toto vedenie skončí, počet veriacich výrazne klesne. Nie preto, že by stratili vieru, ale preto, že ju prestanú spájať s touto cirkvou.“

Redakcia Lutherusu

Kliknutím obrázok zväčšíte.

The post Členstvo za peniaze. Cirkev otvorila spor, ktorý môže rozhodnúť o jej budúcnosti first appeared on Lutherus.

Moravské Lieskové – Druhá nedeľa po Veľkej noci priniesla tohto roku do chrámu Božieho v Moravskom Lieskovom chvíle, ktoré sa nezapisujú len do cirkevného kalendára, ale predovšetkým do pamäti spoločenstva. V posvätnom priestore, presýtenom modlitbami generácií, sa uskutočnila slávnosť konfirmácie – okamih, v ktorom sa krehká viera detí premieňa na vedomé a osobné „áno“ vyslovené pred Bohom i cirkvou.

Pred oltár predstúpili traja konfirmandi obklopení svojimi rodinami, no zároveň nesení modlitbou celého cirkevného zboru. Po konfirmačnej skúške zaznelo slovo zborového farára a konseniora Petra Macu, ktorý sa vo svojej kázni oprel o starozmluvný príbeh mladého Dávida. Obraz zápasu s Goliášom tu nebol len dávnou históriou, ale živou výzvou pre dnešného človeka. Pripomenul, že viera nie je samozrejmosťou, ktorú možno zdediť bez námahy, ale darom, ktorý si vyžaduje odvahu, vytrvalosť i každodennú vernosť. Konfirmandi tak stáli pred výzvou vstúpiť do života ako tí, ktorí sa neobávajú niesť svetlo ani tam, kde sa zdá, že prevláda tieň. Chrámovému zhromaždeniu sa prihovorila slovom poďakovania aj výzvy taktiež zborová dozorkyňa Janka Zlatá.

Popri duchovnom rozmere mala tohtoročná slávnosť aj osobitý kultúrno-pamätný akcent. V závere služieb Božích zaznela spoločná vďačnosť Pánu Bohu, prehĺbená inauguráciou nového chrámového asignátu – symbolickej bankovky vydanej pri príležitosti 240. výročia posvätenia chrámu. Nadviazala tak na podobnú emisiu z roku 2024, venovanú storočnici tzv. Rázusovských zvonov.

Na prvý pohľad neobvyklý nominál „4 kopy zlatých uherských“ v sebe ukrýva tichý rébus, akýsi odkaz pre pozorného čitateľa. Kto pozná staré počtové jednotky, vie, že jedna kopa znamená šesťdesiat kusov. Štyri kopy tak predstavujú číslo 240 – nenápadné, no výrečné pripomenutie rokov, počas ktorých chrám stojí ako svedok viery, modlitieb i zápasov tunajšieho spoločenstva.

Samotné grafické dielo vzniklo v spolupráci viacerých tvorivých rúk. Výtvarnú podobu bankovky pripravil známy autor umeleckých cenín Matej Gábriš, logo jubilejných osláv 1786 – 2026 vytvoril výtvarník Ján Maca a textové i obrazové podklady zhromaždil a spracoval konsenior Peter Maca, ktorý zároveň pripravil aj text na reverze v dobovom jazyku konca 18. storočia – bibličtine.

Bankovka bola vydaná v dvoch farebných variantoch, pričom každá existuje buď ako anulát, alebo s jednotným číslom 12345. Vznikla tak komorná emisia v štyroch podobách, určená predovšetkým na reprezentačné účely a ako pamiatka na významné jubileum, no zároveň oslovujúca aj zberateľov a milovníkov notafílie. Oproti kmeňovým emisiám pána Gábriša je tento náklad oveľa menší, zhruba len polovičný – na radosť všetkým záujemcom. Pre viac informácií je potrebné kontaktovať miestny farský úrad alebo presbyterov.

S. Rosenzwerg
Foto: Archív CZ Moravské Lieskové

The post Keď sa viera vyznáva a pamäť ožíva first appeared on Lutherus.

LUBINA – V Nedeľu Dobrého pastiera sa evanjelický cirkevný zbor v Lubine stal miestom výnimočnej spomienkovej slávnosti. Trojica jubileí – Karol Holuby, Jozef Ľudovít Holuby a Samuel Štúr – spojila duchovný rozmer služieb Božích s historickou pamäťou kraja pod Javorinou.

V 2. nedeľu po Veľkej noci, tradične nazývanej Nedeľa Dobrého pastiera, sa v evanjelickom cirkevnom zbore v Lubine uskutočnila slávnostná spomienka na synov podjavorinského kraja. Veriaci i hostia sa stretli, aby vzdali vďaku Pánu Bohu za mužov viery, ktorých životy a dielo vyrástli z tohto kraja – kraja, ktorý slovenskému národu nedal len tvrdý chlieb, ale predovšetkým pevných, vzdelaných a obetavých synov.

Hlavným motívom podujatia bol symbolický „trojzvuk jubileí“. Účastníci si pripomenuli 200. výročie narodenia Karola Holubyho – muža činu, ktorý neváhal položiť vlastný život za slobodu svojho národa. Zaznela aj spomienka na jeho brata Jozefa Ľudovíta Holubyho, narodeného pred 190 rokmi – evanjelického kňaza, vzdelanca a znalca prírody i ľudu, ktorý v každom prejave života videl Božie dielo a národné bohatstvo.

Tretím pilierom spomienky bolo 175. výročie úmrtia Samuela Štúra. Ako otec Ľudovíta Štúra zohral kľúčovú úlohu pri formovaní generácie štúrovcov. Práve jeho hlboká viera a skromnosť položili základy, na ktorých mohol jeho syn Ľudovít Štúr budovať moderné národné povedomie.

Slávnosť svojou účasťou poctili vzácni hostia: emeritný biskup Západného dištriktu ECAV Milan Krivda, ktorý počas služieb Božích poslúžil zvesťou Božieho slova, jeho manželka Martina Krivdová, farárka Janka Drottnerová zo Zemianskeho Podhradia, a Viera Žarnovická – prapravnučka Jozefa Ľudovíta Holubyho a Jozefa Miloslava Hurbana.

Program počas služieb Božích obohatili žiaci miestnej základnej školy a mládež cirkevného zboru scénkou Martýri, ktorej autorom je Pavol Trúsik a ktorú pripravila Danka Miklánková. Slávnostnú atmosféru umocnilo vystúpenie zborového spevokolu a speváka Lukáša Trautenbergera s prednesom národných piesní.

Po spoločnom obede pokračoval program odbornými prednáškami Jaroslava Durca, PhD., a Kristíny Dankovej, venovanými bratom Holubyovcom. Hudobnú bodku dodala hrou na flaute Daniela Chupáčová. Záver podujatia patril návšteve rodného domu Samuela Štúra, kde účastníkov sprevádzala odborným výkladom Oľga Hrabovská.

Spomienková slávnosť v Lubine nebola len pohľadom do minulosti. Bola predovšetkým poďakovaním za duchovné a národné korene, z ktorých vyrastá aj dnešná generácia. „Trojzvuk jubileí“ sa tak stal výzvou i povzbudením, aby aj súčasní synovia a dcéry tohto kraja tvorili hodnoty, ktoré pretrvajú.

Záver patril vďake Pánu Bohu za milosť, lásku a požehnanie, ale aj za spoločenstvo, ktoré sa stretlo v bratsko-sesterskej jednote.

Za prípravu podujatia patrilo poďakovanie aj domácej farárke ThDr. Eve Juríkovej, z iniciatívy ktorej slávnosť vznikla. Vďaku jej vyjadrili aj samotní veriaci. Ako uviedla jedna z účastníčok podujatia Vlasta Drgoncová, išlo o ‚krásnu a veľkolepú akciu‘, za ktorou stála nielen myšlienka pripomenúť si významné osobnosti kraja, ale aj obetavá práca celého cirkevného zboru a spolupracujúcich inštitúcií.

Podujatie vzniklo v spolupráci viacerých inštitúcií: CZ Lubina, Obecného úradu Lubina, Základnej školy s materskou školou Samuela Štúra v Lubine, Matice slovenskej, Trenčianskeho osvetového strediska a Trenčianskeho samosprávneho kraja. Súčasťou slávnosti bola aj výstava Matice slovenskej „Osobnosti štúrovskej generácie“, inštalovaná v priestoroch kostola.

Redakcia Lutherusu
Informovala: E. Juríková
Foto: Archív CZ Lubina

The post Tri výročia, jeden odkaz. Lubina si pripomenula Holubyovcov a Štúra first appeared on Lutherus.

ZVOLEN / BRATISLAVA – Podľa informácií z interných rokovaní vedenia ECAV cirkev ráta s rušením farárskych miest, zlučovaním zborov a s novými náhradnými formami duchovnej služby. Dôvodom sú znižujúce sa počty členov, personálna núdza i neschopnosť niektorých zborov napĺňať zákonné kritériá odvádzania peňazí do Fondu finančného zabezpečenia ECAV. Mnohí veriaci v tom nevidia obnovu, ale priznanie hlbokého úpadku.

Miesta duchovných pod drobnohľadom

Podľa informácii z pracovného stretnutia predsedníctiev seniorátov, dištriktov a ECAV na Slovensku, ktoré sa konalo 11. marca vo Zvolene, vyplýva, že vedenie cirkvi uvažuje o rušení farárskych miest tam, kde cirkevný zbor dlhodobo nespĺňa predpísané kritériá. Generálny biskup Ivan Eľko informoval o možnosti rušiť farárske miesta v prípade, ak zbor dva roky nespĺňa podmienky, napríklad pre nízky počet členov.
Viacerí duchovní, ktorí nechcú byť menovaní, to vnímajú veľmi citlivo. „To už nie je len organizačné opatrenie. To je signál, že cirkev prestáva niesť zodpovednosť za slabé zbory,“ hovorí jeden z nich.
Zo slov biskupa Eľka je zároveň zrejmé, že sa uvažuje aj o modeloch čiastočných úväzkov. Ak by mal zbor „1,2 násobok farárskej stanice“, jeden duchovný by bol zamestnaný na sto percent a druhé miesto by bolo iba na dvadsaťpercentný úväzok. Hoci zatiaľ na to podľa vedenia cirkvi nie sú vytvorené podmienky, táto úvaha už vyvoláva otázky.
„Začíname rátať duchovnú službu na percentá. To je niečo, čo by sme si ešte pred pár rokmi ani nevedeli predstaviť,“ reaguje jeden z veriacich z väčšieho zboru.
Zápisnica zároveň uvádza, že o tom, či sa pôjde do rušenia farárskeho miesta, budú rozhodovať príslušné grémiá – seniorálne alebo dištriktuálne. Práve tento moment vyvoláva medzi časťou veriacich napätie. „Miesto, kde ľudia žijú vieru, bude posudzované zvonka. To je veľmi citlivá vec,“ zaznelo v reakciách.
Zbory s malým počtom členov: ďalší na rade
Tlak na zmeny sa však netýka len farárskych miest. Významnou témou rokovania bola aj transformácia cirkevných zborov. Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová pripomenula cirkevný zákon č. 1/2024, ktorý upravil podmienky existencie cirkevného zboru ako samostatnej organizačnej jednotky.
Podľa prechodného ustanovenia musia zbory, ktoré už pri prijatí zákona spĺňali podmienky na začatie transformácie, tento proces začať do dvoch rokov. Ak tak neurobia samy, konať má seniorát. Zápisnica zároveň otvorene hovorí o potrebe pripravovať zbory na zlúčenia.
Aj táto formulácia vyvolala medzi veriacimi silné reakcie. „Nečítam tam výzvu na obnovu, ale plán, ako spájať a rušiť,“ hovorí jeden z členov presbyterstva.
Osobitne znepokojila veta, že existujú zbory, ktoré „nikto nechce“. Podľa viacerých veriacich ide o veľmi tvrdé konštatovanie. „Ak cirkev začne hovoriť, že niektoré zbory nikto nechce, je to alarmujúce. Cirkev by mala hľadať cestu, ako ich oživiť, nie ich odpísať,“ uviedol jeden z oslovených duchovných.
Zápisnica zároveň pripúšťa možnosť anulovania starých dlhov pri transformácii, avšak len za podmienky nového záväzku platiť do Fondu finančného zabezpečenia a prípadného ručenia. Aj tento aspekt vyvoláva otázky. „Opäť sa dostávame k tomu, že všetko sa viaže na schopnosť platiť. To je pre mnohých veriacich citlivá téma,“ zaznelo v reakciách.

Namiesto farárov pomocníci

Rokovanie sa venovalo aj návrhu zákona o pastoračných pracovníkoch a návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Podľa vedenia cirkvi ide o reakciu na meniace sa personálne možnosti a potrebu posilniť pastoračnú starostlivosť.
Navrhovaný zákon o pastoračných pracovníkoch má vytvoriť rámec pre dobrovoľnú službu neordinovaných členov cirkvi, najmä vo vzťahu k chorým, starším a sociálne odkázaným. Generálna dozorkyňa Vinczeová informovala, že už prebieha vzdelávací program v Edukačno-misijnom centre ECAV, pričom prvá skupina účastníkov začala prípravu v septembri 2025.
Podľa generálneho biskupa Eľka však zároveň ide o širší trend. „Meniace sa personálne možnosti cirkvi poukazujú na význam systematického zapojenia neordinovaných,“ uvádzajú účastníci rokovania.
Práve tento posun vyvoláva medzi veriacimi rôzne reakcie. „Je dobré, že sa zapájajú laici. Ale nesmie to byť náhrada za farárov,“ upozorňuje jeden z duchovných.
Ešte výraznejšie sa situácia ukazuje pri návrhu zákona o pomocných kazateľoch. Ten má reagovať na rastúce pastoračné obvody a nedostatok duchovných. Podľa zápisnice majú pomocní kazatelia pôsobiť pod vedením ordinovaných duchovných a pomáhať zabezpečiť pravidelný duchovný život v zboroch. Eľko pritom otvorene priznal, že „veľká časť seniorátov zostáva bez zaopatrenia“ a že cirkev bude potrebovať každého, kto pomôže „sanovať miesta, ktoré už farári nedokážu obsiahnuť“.
Aj tieto slová vyvolali silnú odozvu. „Ak hovoríme o sanovaní, znamená to, že už nerastieme, ale len udržiavame to, čo zostalo,“ komentuje jeden z veriacich.
Nie obnova, ale manažovanie úpadku
Podľa informácií z pracovného stretnutia predsedníctiev mnohí veriaci nadobúdajú dojem, že cirkev sa viac než na duchovnú obnovu sústreďuje na zvládanie úpadku. „Vidíme plán, ako reorganizovať, zlučovať a nahrádzať. Menej vidíme víziu, ako zborom vdýchnuť nový život,“ hovorí jeden z oslovených duchovných.
Podľa ďalších reakcií ide o hlbší problém. „Cirkev nerieši príčiny: prečo ľudia odchádzajú, prečo ubúdajú povolania, prečo sa vyprázdňujú zbory. Rieši dôsledky,“ zaznelo v diskusii.
Niektorí veriaci hovoria aj veľmi otvorene. „Máme pocit, že cirkev sa učí riadiť svoj vlastný úpadok,“ uviedol jeden z nich.
Hlas veriacich: tvrdé slová a strata dôvery
Reakcie z prostredia cirkvi sú často ostré. „Toto vedenie pôsobí viac ako manažment než ako pastierske vedenie,“ hovorí jeden z veriacich.
Iný dodáva: „Je to podľa nás jedno z najsvetskejších vedení v histórii. Viac sa hovorí o zákonoch, štruktúrach a riadení než o evanjeliu.“
Zaznievajú aj veľmi tvrdé prirovnania. „Niektorí veriaci hovoria, že komunisti by sa mali čo učiť, ako sa dá cirkev rozložiť bez zákazu – stačí ju vyprázdniť zvnútra,“ uviedol jeden z duchovných s tým, že ide o slová, ktoré odrážajú veľkú mieru frustrácie.
Téma financovania a podmienok pre výkon služby sa podľa viacerých hlasov z cirkvi dotýka aj konkrétnych duchovných, a práve tu zaznievajú najtvrdšie slová.
„Máme farárov, ktorým zbory fungujú, ľudia chodia do kostola, duchovný život žije – a napriek tomu prichádzajú o svoje miesto len preto, že zbor neplatí do fondu,“ hovorí jeden z oslovených veriacich.
Podľa neho ide o zásadný problém, ktorý mnohí vnímajú ako deformáciu samotného zmyslu cirkvi. „Tu už nejde o vieru ani o službu. Tu ide o peniaze. A to je pre cirkev veľmi zlá správa,“ dodáva.
Ešte ostrejšie to pomenúva ďalší duchovný: „Ak farár robí svoju službu dobre, zbor duchovne rastie a ľudia sú spokojní, ale rozhodujúcim kritériom sa stane fond, tak to nie je zdravá cirkev. To je cirkev, ktorá si pod sebou píli konáre.“
Niektorí veriaci hovoria bez obalu. „Je to choré nastavenie. Cirkev, ktorá trestá živé zbory a dobrých farárov kvôli peniazom, stráca vlastnú podstatu,“ zaznelo v reakciách.
A ďalší dodáva: „Ak sa hodnotí viac platenie než duchovná služba, potom si musíme položiť otázku, kam sme sa dostali.“
Cirkev na križovatke
Rokovanie zo Zvolena tak neukazuje len konkrétne legislatívne návrhy. Podľa mnohých veriacich odhaľuje aj hlbší stav cirkvi. „Najväčším problémom nie je rušenie miest alebo zlučovanie zborov. Najväčším problémom je, že si na to začíname zvykať,“ hovorí jeden z oslovených členov cirkvi. Podľa jeho slov ide o moment, keď sa cirkev ocitá na križovatke. „Buď nájde cestu obnovy, alebo sa bude postupne zmenšovať a spravovať vlastný úpadok.“
Informácie zo stretnutia vedenia cirkvi tak podľa mnohých nie je len pracovným dokumentom. „Je to zrkadlo. A otázka je, či sa doň ešte dokážeme pozrieť pravdivo, kam toto vedenie ECAV cirkev doviedlo,“ uzatvára jeden z duchovných.

Redakcia Lutherusu

The post ECAV pripravuje rušenie farárskych miest, zánik aj zlučovanie zborov first appeared on Lutherus.

ZVOLEN/LUBINA – Rozhodnutie vedenia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku preradiť farárku Evu Juríkovú z pozície zborovej farárky na námestnú vyvolalo medzi veriacimi aj duchovnými silnú odozvu. Prípad z Lubiny dnes nie je len o jednej farárke. Stáva sa symbolom hlbšieho napätia. Veriaci sa preto pýtajú, kto má v cirkvi skutočnú moc – zbor alebo ústredie cirkvi?

Farár bez zboru

K 31. marcu 2026 zanikla funkcia zborovej farárky a od 1. apríla bola Eva Juríková menovaná za námestnú farárku. Znamená to zásadnú zmenu – z duchovnej, ktorú si zvolil zbor a s ktorou mal uzatvorený vokátor, sa stáva farárka podriadená rozhodnutiu biskupa. „Z farára, ktorého si zbor vybral, sa stane úradník bez zboru. To je obrovský zásah,“ hovorí jeden z členov cirkevného zboru.

Podľa kritikov však nejde len o organizačné opatrenie. Systém podľa nich vytvára situáciu, ktorú označujú ako „dvojitý trest“: ak zbor neplatí do Fondu finančného zabezpečenia, farár nedostane z tohto fondu podporu. Zároveň však stráca vokátor aj postavenie zborového farára.

„Najprv nedostane nič z fondu, lebo zbor doň neprispieva, a potom príde aj o svoj zbor. To je dvojitý zásah, ktorý nesie farár,“ zaznieva medzi laikmi.

Platia – a aj tak nemajú

Zbory, ktoré do fondu odvádzajú prostriedky, však zároveň musia platiť farárovi vokátor, zaplatiť si miesto farára, financovať opravy fary a kostola a zabezpečovať celý chod zboru.

„Ak platíme do fondu, prečo z neho nie je platený vokátor farárovi? Prečo si všetko musíme platiť ešte raz?“ pýta sa presbyter zo západného Slovenska.

Niektoré zbory sú podľa veriacich nútené predávať majetok, aby splnili finančné povinnosti. „Zbor predá majetok, aby zaplatil. No potom nemá z čoho žiť. A nikto sa nepýta, čo bude ďalej,“ hovorí členka jedného zboru.

Iní používajú tvrdšie slová: „Ak systém núti zbory predávať majetok len preto, aby si udržali farára, potom to už nepripomína solidaritu, ale tlak.“

Paradox: možno je výhodnejšie nemať farára

Niektorí veriaci upozorňujú aj na znepokojujúci paradox: ak si zbor farára nezvolí, neplatí do fondu, ak si ho zvolí a nezvládne platiť, napokon aj tak príde o peniaze aj o farára. „Z toho vychádza absurdná logika: je výhodnejšie farára nemať. A ak sa ho chce zbor zbaviť, stačí neplatiť – farár stratí vokátor a môže byť presunutý,“ zaznelo medzi veriacimi.

Evanjelická tradícia pritom hovorí jasne. Martin Luther už v roku 1523 napísal, že nie biskupi, ale kresťanská obec (dnes cirkevný zbor) má právo a moc posudzovať učenie a povolávať, ustanovovať i odvolávať kazateľov. Aj Augsburské vyznanie pripomína, že cirkev je zhromaždením veriacich a služba farára vzniká z riadneho povolania.

Prípad z Lubiny tak otvára zásadnú otázku: Je farár ešte darom pre zbor – alebo podmienkou viazanou na platbu? „Ak zbor stratí právo na svojho farára, stráca aj kus svojej identity. A to by mala byť otázka pre celú cirkev,“ zaznieva medzi veriacimi.

Platia – a aj tak stratili farára

Napätie ešte zvyšujú konkrétne prípady z praxe. Podľa informácií z cirkevných kruhov sa medzi platiace zbory zaradili aj Zvolen a Modra-Kráľová. Ani to im však nepomohlo udržať postavenie zborového farára. „Aj keď začali platiť do fondu, prišiel dekrét – farári sa stali námestnými a voľba zborového farára padla,“ uvádza jeden z veriacich.

Podľa dostupných informácií boli aj týmto zborom doručené rozhodnutia, ktorými sa ich duchovní stali námestnými farármi bez vokátora. To znamená, že napriek splneniu finančnej podmienky stratili to, čo malo byť jej cieľom – vlastného, zborom povolaného farára.

„Potom sa pýtame: načo platiť, keď ani to nezaručuje, že si zbor svojho farára udrží?“ zaznieva medzi laikmi.

Pre mnohých veriacich je to ďalší dôkaz, že problém nie je len vo financiách, ale v samotnom nastavení systému, ktorý podľa nich nedáva zborom istotu ani vtedy, keď si svoje povinnosti plnia.

Ako sa má voľba vrátiť? Odpoveď chýba

Otázniky visia aj nad tým, čo bude nasledovať ďalej. Ak zbor začne opäť platiť do fondu, ako sa mu vráti právo na vlastného farára, či si bude musieť zbor farára zvoliť znovu. „Obnoví sa pôvodná voľba automaticky, alebo rozhodne opäť vedenie cirkvi?“ Na tieto otázky dnes neexistuje jasná odpoveď.

„Nevieme, čo máme robiť. Aj keby sme začali platiť, nikto nám nepovie, či sa nám voľba vráti a ako,“ hovorí člen cirkevného zboru. Podľa viacerých veriacich ide o vážny problém: „Zákon ráta s tým, ako voľbu zobrať, ale už nehovorí, ako ju vrátiť. To je zásadná medzera.“

Zaznievajú aj kritickejšie hlasy: „Máme pocit, že pravidlá sa robili narýchlo – len aby sa zabezpečili peniaze do fondu. A dôsledky pre zbory sa neriešili,“ hovoria veriaci.

Na konci však nezostáva len otázka zákonov, peňazí či kompetencií. Zostáva otázka dôvery. „Pastier má stádo chrániť, nie ho tlačiť k tomu, aby predávalo svoj majetok, aby prežilo,“ hovorí jedna veriaca. Mnohí si dnes kladú nepríjemnú, ale zásadnú otázku: Sú tí, ktorí takto rozhodujú, ešte pastieri, alebo sa z nich stávajú správcovia systému bez vzťahu k ľuďom? Evanjelium pritom hovorí jasne: Dobrý pastier dáva svoj život za ovce, nie naopak.

„Ak cirkev začne fungovať tak, že berie zborom istotu, berie im farára a necháva ich v neistote, potom sa už nepýtame na zákony, ale na ducha, v ktorom sa to robí,“ zaznelo medzi veriacimi.

A možno práve tu je jadro problému. Nie v paragrafoch, ale v tom, či cirkev ešte koná ako spoločenstvo veriacich, alebo ako systém, ktorý si berie viac, než dáva. Lebo ak sa zo služby stane moc a zo starostlivosti tlak, potom sa prirodzene vynára otázka, ktorú by si cirkev nemala dovoliť ignorovať: kto je ešte pastier a kto už nie.

Redakcia Lutherusu
Foto: Archiv

The post Preradenie farárky v Lubine vyvolalo otázky o právach cirkevných zborov a slobode voľby farára first appeared on Lutherus.

Povinný príspevok pre všetkých

Jednou z hlavných tém stretnutia bol návrh úpravy zákona o hospodárení, ktorý počíta so zavedením minimálneho cirkevného príspevku viazaného na výšku minimálnej mzdy. Konkrétne má ísť o 2 % pre dospelého člena a 1 % pre deti.

Cieľom návrhu je podľa predkladateľov „zabezpečiť stabilný a predvídateľný príjem cirkvi“, ktorý má pokryť duchovnú, pastoračnú aj administratívnu činnosť. Naviazanie na minimálnu mzdu má zabezpečiť automatické zvyšovanie príspevku bez potreby ďalších legislatívnych zmien.

V praxi by tak išlo o systém, ktorý sa približuje k povinnému príspevku pre všetkých členov cirkvi.

Napätie okolo peňazí aj spravodlivosti

Diskusia ukázala, že téma financií patrí medzi najcitlivejšie. Biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň zdôraznil, že opatrenia voči neplatiacim zborom nevníma ako sankciu, ale ako „podlžnosť voči tým, ktorí platia“, pričom cirkev musí zachovať elementárnu spravodlivosť medzi prispievajúcimi a neprispievajúcimi.

Na druhej strane zazneli aj výhrady voči rastúcej miere regulácie. Senior Turčianskeho seniorátu Marián Kaňuch upozornil na trend, keď „čoraz viac vecí schvaľujú vyššie orgány“ namiesto toho, aby sa posilňovala zodpovednosť na úrovni zborov.

Diskusia tak odkryla širší spor o smerovanie cirkvi – medzi centralizáciou a zachovaním autonómie cirkevných zborov.

Konflikty v zboroch a dôsledky zákona

Finančná disciplína sa už dnes premieta do konkrétnych krokov. V roku 2025 neplatilo príspevky do Fondu finančného zabezpečenia (FFZ) 52 zborov. V jedenástich prípadoch boli farárom oznámené konce funkčných období.

Vedenie cirkvi zdôrazňuje, že nejde o trest voči farárom, ale o dôsledok voči zborom, ktoré si neplnia zákonné povinnosti. Kritici však hovoria o zásahu do práva zboru slobodne si voliť vlastného duchovného.

Napätie ilustruje aj situácia v cirkevnom zbore Lubina, ktorý označil zákon o financovaní za „likvidačný“ a odmietol jeho uplatňovanie.

Širšie zmeny: členstvo aj budúcnosť zborov

Popri financovaní sa diskutovalo aj o ďalších zásadných zmenách. Vedenie cirkvi predstavilo koncept tzv. dvojitého členstva – všetci pokrstení by zostali členmi cirkvi, no plné práva (napríklad volebné) by mali len tí, ktorí si plnia povinnosti voči cirkevnému zboru.

Zazneli aj návrhy na rušenie farárskych miest v zboroch, ktoré dlhodobo nespĺňajú kritériá, či na zlučovanie menších cirkevných zborov.

Pracovné stretnutie vo Zvolene nebolo rozhodovacím orgánom, no ukázalo smer, ktorým sa pripravované legislatívne návrhy môžu uberať. O ich definitívnej podobe bude rozhodovať Synoda ECAV.

Diskusia však naznačuje, že pripravované zmeny – najmä zavedenie minimálneho príspevku – môžu výrazne ovplyvniť vzťah veriacich k cirkvi aj fungovanie samotných zborov.

Redakcia Lutherusu
Foto: ecav.sk

The post Cirkev smeruje k povinnému príspevku. Rozhodnutia zo Zvolena vyvolávajú otázky first appeared on Lutherus.

BANSKÁ BYSTRICA – Najlepší žiaci z celého Slovenska sa stretli na celoslovenskom kole Biblickej súťaže ECAV, kde potvrdili nielen vedomosti, ale aj hlboký vzťah k Písmu. Tohtoročné výsledky ukázali mimoriadne vysokú úroveň a silnú generáciu mladých evanjelikov.

Dňa 8. apríla 2026 sa na pôde Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici uskutočnilo celoslovenské kolo Biblickej súťaže ECAV pre školský rok 2025/2026. Podujatie nieslo biblické motto zo Skutkov apoštolov: „Slovo Pánovo rástlo a šírilo sa.“

Súťaž nadväzovala na školské a seniorátne kolá, do ktorých sa zapojilo až 627 žiakov. Do finále postúpilo 71 najlepších, z ktorých sa napokon 68 stretlo osobne v Banskej Bystrici, aby si zmerali sily v štyroch kategóriách, osobitne za cirkevné a štátne školy.

Tohtoročné témy – postava Jozueho zo Starej zmluvy a Skutky apoštolov z Novej zmluvy – preverili nielen vedomosti, ale aj schopnosť porozumieť biblickému textu.

Výsledky však ukázali, že mladí súťažiaci boli pripravení viac než dobre. Až 46 z nich dosiahlo úspešnosť nad 80 %, čo predstavuje takmer dve tretiny všetkých finalistov.

Za prípravou stála odborná porota vedená Katarínou Hudákovou, ktorá pripravila testy s dôrazom na porozumenie a aplikáciu biblického posolstva.

Najväčší úspech dosiahla Anna Borošová zo Základnej školy s materskou školou na Sibírskej ulici v Bratislave. V kategórii S2 získala 98,33 %, čím sa stala absolútnou víťazkou celej súťaže. Za svoj výkon získala aj hlavnú cenu – notebook.

Podľa oficiálnych výsledkových listín sa na prvých miestach v jednotlivých kategóriách umiestnili najúspešnejší žiaci zo základných aj stredných škôl (štátnych aj cirkevných). Súťaž tak opäť potvrdila, že biblické poznanie má pevné miesto v celom školskom spektre.

Organizáciu zabezpečilo Edukačno-misijné centrum ECAV v spolupráci s programom EduPage. Hostiteľské gymnázium pripravilo dôstojné
prostredie, úvod spríjemnila školská kapela a duchovné slovo zaznelo v podaní školskej duchovnej správkyne. Podujatie podporilo aj Ministerstvo školstva SR a Fond vzdelávania.

Biblická súťaž nie je len o vedomostiach. Je predovšetkým svedectvom o tom, že mladí ľudia berú Božie slovo vážne. Aj tento ročník ukázal, že Biblia nie je pre nich len učebnicou, ale živým textom, ktorý formuje ich myslenie aj život.

R
Foto: ecav.sk

The post Biblia opäť spojila najlepších. Mladí evanjelici ukázali, že Božie slovo žije first appeared on Lutherus.

RIMAVSKÁ BAŇA – V Rimavskej Bani sa začala obnova evanjelickej fary, ktorá roky chátrala. Po rekonštrukcii sa má premeniť na moderné návštevnícke centrum Gotickej cesty a oživiť záujem o jedinečné stredoveké pamiatky regiónu.

V obci Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota odštartovali rekonštrukciu historickej evanjelickej fary, ktorá bola v posledných rokoch využívaná len minimálne a jej technický stav sa postupne zhoršoval. Po obnove má objekt získať nový význam – stane sa vstupnou bránou k pokladom Gotickej cesty.

Projekt s rozpočtom viac ako 720 000 eur je financovaný aj z európskych zdrojov. Obec sa myšlienkou využitia fary ako návštevníckeho centra zaoberala už dlhšie; impulzom bolo aj ocenenie gotických fresiek v regióne značkou Európske dedičstvo.

Stavebné práce sa začali začiatkom marca po odovzdaní stavby zhotoviteľovi. Okrem samotnej rekonštrukcie budovy počíta projekt aj s moderným zariadením interiéru a vytvorením interaktívnej expozície venovanej stredovekým nástenným maľbám v gotických kostoloch.

Súčasťou obnovenej fary má byť aj spoločenská miestnosť, ktorá poskytne priestor pre kultúrne a komunitné podujatia. Expozičná časť bude prezentovať kostoly Rimavského okruhu Gotickej cesty – okrem miestneho kostola aj pamiatky v Rimavskom Brezove, Kraskove a Kyjaticiach.

Samospráva si od projektu sľubuje nielen zvýšenie turistického ruchu, ale aj dôstojné sprístupnenie a propagáciu duchovného a kultúrneho dedičstva regiónu. Ak práce pôjdu podľa plánu, nové návštevnícke centrum by mohlo privítať prvých návštevníkov už v lete 2027.

R
Foto: Facebook – SPODSTAV spol. s r.o.

The post Storočná fara ožíva. V Rimavskej Bani vznikne centrum Gotickej cesty first appeared on Lutherus.

TRNAVA – Jar, hudba a príbeh, ktorý oslovuje srdce. V nedeľu 12. apríla o 16.00 ožila Mariánska sála v Trnave muzikálom Ako prišli lastovičky domov, ktorý pripravili deti a mladí ľudia zo spevokolu Lastovičky.

Mládežnícky spevokol Lastovičky pripravil v Trnave muzikál plný nádeje, priateľstva a návratu domov. Predstavenie, ktoré ožilo uplynulú nedeľu, spája deti a mladých ľudí so staršou generáciou a pozýva divákov na silný príbeh s hlbším posolstvom.

Predstavenie ponúklo divákom viac než len hudobný zážitok. Ide o dojímavý príbeh o priateľstve, odvahe a múdrosti, ktorá pomáha prekonávať životné prekážky. Symbolika návratu lastovičiek domov zároveň nesie silné posolstvo nádeje a obnovy, ktoré je blízke všetkým generáciám.

Muzikál vychádza z diela Kristíny Royovej z roku 1910. Hoci ide o relatívne krátky text, jeho odkaz zostáva živý aj po viac než sto rokoch. Príbeh zdôrazňuje lásku k domovu, silu charakteru a schopnosť odolať zvodom sveta.

Na javisku ho oživili deti a mladí vo veku od 5 do 20 rokov, ktorých spája spoločná vášeň pre spev, divadlo a umenie. Ich spoločná práca prináša nielen umelecký výsledok, ale aj budovanie vzťahov a priateľstiev.

Spevokol Lastovičky pôsobí už 15 rokov pri Evanjelických cirkevných zboroch v Trnave, Starej Turej a Novom Meste nad Váhom. Počas tohto obdobia ním prešli desiatky detí, ktoré si okrem umeleckých skúseností odniesli aj silné životné zážitky.

Zaujímavosťou je, že práve tento muzikál patrí medzi prvé diela, ktoré spevokol nacvičil – a stal sa aj inšpiráciou pre jeho názov.

Predstavenie bolo určené najmä rodinám s deťmi, no otvorené je všetkým, ktorí chceli stráviť nedeľné popoludnie v príjemnej atmosfére hudby a divadla.

Spevokol zároveň pozýva medzi seba aj nových členov. Pravidelné nácviky prebiehajú každý štvrtok popoludní v Trnave a sú otvorené všetkým deťom so záujmom o spev či tanec.

Muzikál Lastovičiek tak nie je len umeleckým projektom. Je svedectvom o tom, že aj dnes možno cez spoločnú tvorbu budovať vzťahy, charakter a nádej – hodnoty, ktoré presahujú javisko a zostávajú v životoch účinkujúcich aj divákov.

R
Foto: trnavskyhlas.sk

The post Lastovičky prinášajú jar na javisko first appeared on Lutherus.

Sylvia Ivanidesová

The post Ako chutí moc first appeared on Lutherus.