PRAHA – Český prezident Petr Pavel udelil 28. októbra pri príležitosti štátneho sviatku Českej republiky najvyššie štátne vyznamenanie Bieleho leva I. triedy generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi in memoriam. Ocenenie prebral Peter Kaňka, prasynovec M. R. Štefánika.
„Je dobre, že Milan Rastislav Štefánik vyznamenanie dostal, považujem to za obrovskú satisfakciu. Štefánik sa veľkou mierou zaslúžil o vznik česko-slovenského štátu, vždy mi prekážalo, keď bola jeho rola spochybňovaná. Za týmto krokom stojí viacero ľudí, viacerí sme sa za to prihovárali u prezidenta Pavla, on rozhodol. O tejto myšlienke sa hovorilo už počas prezidentovania Václava Havla, aj počas pôsobenia prezidentov Václava Klausa a Miloša Zemana, som rád, že k tomu konečne došlo, aj pre mňa osobne je to veľká satisfakcia,“ uviedol pri tejto príležitosti veľvyslanec ČR na Slovensku Rudolf Jindrák.
Deň 28. október, výročie vzniku Československa, je v Českej republike štátny sviatok, ktorý je popri 1. januári dňom pre zapožičiavanie a udeľovanie štátnych vyznamenaní. Inak to nebolo ani v tomto roku, v roku 105. výročia vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov.
Tohtoročné výročie je pre Slovensko a Slovákov špecifické a istým spôsobom nezabudnuteľné. Vo Vladislavskej sále Pražského hradu totiž zaznelo po česky: „Prezident republiky udeľuje Rad Bieleho leva vojenskej skupiny I. triedy in memoriam pánovi generálovi, doktorovi filozofie Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, politikovi, generálovi, diplomatovi a letcovi, ktorý stál pri založení Československa, za vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky. Vyznamenanie preberá prasynovec generála Milana Rastislava Štefánika pán Peter Kaňka.“
V roku 2020 pri príležitosti výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika v článku, ktorý vyšiel v Lutheruse „101. doba opäť priala mojím súkromným myšlienkam na vzácne srdce, šľachetnú dušu, neobyčajného ducha,“ som priznal, že sa poznám s vnukom Štefánikovej sestry Oľgy Hajtšovej a že za istých okolností budem môcť historikom v bádaní a objasňovaní života rodiny Milana Rastislava Štefánika pomôcť. Že to však bude potrebovať hlavne čas na prelomenie bariér jeho mlčania a potom aj priestor na zachytenie informácií, ktoré doposiaľ o Štefánikovi a jeho najbližšej rodine neboli spísané. Vtedy som, samozrejme, nemohol tušiť, že už o tri roky to bude práve on, kto prevezme na Pražskom hrade najvyššie štátne vyznamenanie Českej republiky. Najvyššie štátne vyznamenanie za svojho prastrýka, za Milanka…, ako ho v rodine vždy oslovovali, keď naň u Hajtšov a neskôr u Kaňkov spomínali.
Je teraz na slovenských historikoch a slovenských politikoch, aby vyhodnotili udelenie najvyššieho českého štátneho vyznamenania Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Osobne som presvedčený, že odkaz nositeľa Radu Bieleho leva vojenskej skupiny I. triedy neustále volá za opätovné nájdenie súdržnosti Slovákov, prinavrátenie zodpovednosti za riadenie vlastného a hrdého štátu v srdci Európy.
V tento mimoriadny moment si dovoľujem priblížiť niektoré časti zo zákona č. 157/1994 Zb. o štátnych vyznamenaniach Českej republiky, ktoré sa vzťahujú na najvyššie štátne vyznamenanie:
Udelením štátnych vyznamenaní Českej republiky jednotlivcom oceňuje štát ich vynikajúce občianske zásluhy o budovanie slobodnej demokratickej spoločnosti, výsledky práce, úsilie o obranu vlasti, hrdinské a iné výnimočné činy. Vyznamenaniami sú rady a medaily.
Právo udeľovať vyznamenania prináleží prezidentovi republiky, ktorému návrhy na udelenie vyznamenania predkladajú Poslanecká snemovňa, Senát a vláda. Prezident republiky môže udeliť vyznamenanie i bez návrhu.
Rady sú vyššou formou vyznamenania. Najvyšším vyznamenaním Českej republiky je Rad Bieleho leva; udeľuje sa občanom iných štátov, ktorí sa významne zaslúžili o Českú republiku. Ak sa udeľuje vyznamenanie in memoriam tomu, kto nie je občanom Českej republiky, prevezmú pozostalí insígnie vyznamenania a listinu o udelení vyznamenania. Po úmrtí nositeľa radu, ktorý nie je občanom Českej republiky, zostávajú insígnie vyznamenania a listiny o udelení vyznamenania pozostalým.
Rad Bieleho leva udeľuje prezident republiky aj tým, ktorí nie sú občanmi Českej republiky, za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky. Rad má päť tried, z ktorých I. trieda je najvyššia; má dve skupiny: občiansku a vojenskú.
Nositeľovi radu sa odovzdáva číslovaná radová insígnia s číslovanou listinou.
Radovým odznakom Radu Bieleho leva je granátovo červená smaltovaná päťdielna hviezdica. Diely hviezdice sú navzájom spojené lipovými lístkami so stonkami smerujúcimi do stredu hviezdice. Na stredovom medailóne hviezdice je na líci korunovaný dvojchvostý strieborný lev presahujúci do jednotlivých dielov. Na rube je na stred hviezdice položený medailón, v ktorého terči je veľký štátny znak Českej republiky, a vo zvýšenom zlatom medzikruží modrý opis „PRAVDA VÍTĚZÍ“, dole oddelený modrým lipovým lístkom. Na prostredný, najvyšší diel je pohyblivo prichytený prevýšený záves v podobe oválneho lipového venca, prekríženého pre skupinu občiansku palmovými listami, pre skupinu vojenskú skríženými mečmi hrotmi dohora. Znak, záves, medzikružie, rámovanie hviezdice a lipové lístky sú z pozláteného striebra.
Insígniu I. triedy radu tvorí klenot na veľkej stuhe nosenej od pravého pleca k ľavému boku a hviezda nosená na ľavej strane hrude. Klenot tvoria radový odznak a lipový veniec závesu. Veľká stuha je červeno-bielo-červeno-bielo-červená, v mieste prekríženia je našitá kokarda prekrývajúca kotvu na zavesenie klenotu. Červená farba všetkých stúh má šarlátový odtieň. Hviezda je osemcípa, strieborná, lúčovitá, lesklá, v strede je vložený granátovo červený medailón, v ktorého terči je plastický korunovaný dvojchvostý strieborný lev a v medzikruží strieborný opis „PRAVDA VÍTĚZÍ“, oddelený dole strieborným lipovým lístkom. Na rube hviezdy je v šošovke veľký štátny znak Českej republiky.
Prežil som vskutku nečakané, keď som sprevádzal priateľa a konfesijného brata Petra Kaňku na ceste zo Slovenska do Prahy a nazad. No predovšetkým na Pražskom hrade počas preberania najvyššieho českého štátneho vyznamenania. Ja, čo som od malička na Brezovej pod Bradlom u mojich prastarých a starých rodičov vnímal Milana Rastislava Štefánika ako mimoriadneho človeka, ktorý neustále žil v srdciach miestnych ľudí aj v časoch, keď sa o ňom nesmelo písať a hovoriť. V časoch, keď rok čo rok 3. mája večer horeli vatry na Mohyle na Bradle, lebo horieť nesmeli…
Peter Bzdúch
predseda SEJ
