Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa dostala do situácie, ktorá je pre mnohých jej členov neakceptovateľná. Zatiaľ čo v minulosti cirkev slúžila svojim veriacim, dnes sa zdá, že vedenie ECAV stratilo akúkoľvek víziu. Generálny biskupský úrad (GBÚ) sa premenil na daňový úrad, ktorého hlavnou úlohou je vyberať peniaze od cirkevných zborov, pričom starostlivosť o duchovný rast, pastoráciu, evanjelizáciu či diakonickú službu je odsunutá na vedľajšiu koľaj.
GBÚ ako daňový úrad
Množia sa hlasy, ktoré kriticky poukazujú na nečinnosť generálneho biskupského úradu napriek tomu, že jeho zamestnanci sú v porovnaní s minulosťou platení štedro. Namiesto toho, aby ECAV pomáhala svojim duchovným k lepšej životnej úrovni, investuje peniaze do úradníkov, po ktorých nevidno žiadne výsledky, predovšetkým v oblasti misie. „Preč sú časy, keď ECAV pripravovala kvalitné misijné podujatia, žilo to v nej aktivitami na úrovni, pripravovali sa dôležité analýzy, ktoré naznačovali, kam má cirkev smerovať. Dnes je GBÚ už len vyberačom peňazí z vreciek ľudí a zo scvrknutých pokladníc cirkevných zborov,“ myslí si farár, ktorého zbor doslova zápasí na hranici existencie, keďže musí odvádzať tzv. výpalné do Fondu finančného zabezpečenia.
Súd farárka vyhrala, zamestnávateľ sa ďalej správa nezákonne
Je známe, že cirkev namiesto rozvoja svojej misijnej a duchovnej práce v posledných rokoch zriadila Fond finančného zabezpečenia (FFZ), ktorý mal podľa pôvodného zámeru slúžiť na zvyšovanie platov farárov. No v praxi sa ukazuje, že farári na tento fond doplácajú. GBÚ totiž namiesto toho, aby platy farárov skutočne zvýšil, ich zaradil do nižšej platovej kategórie, aby im mohol vyplácať menej. Keď sa farári domáhajú zákonného platu podľa Zákonníka práce, úrad sa im vyhráža prepustením alebo znížením úväzku. Vedenie cirkvi jednoducho šetrí na svojich vlastných duchovných, pričom samo má nadštandardné platy a finančné zabezpečenie.
Situácia dospela tak ďaleko, že keď jedna odvážna farárka vyhrala súdny spor vo veci správneho odmeňovania duchovných, vedenie ECAV nezareagovalo pokorne a spravodlivo a nedoplatilo všetkým farárom to, čo im zákonne patrí. Namiesto toho sa, podľa farárov, snaží zmanipulovať ostatných duchovných tým, že ich presviedča, že rozsudok sa na nich nevzťahuje. Je však jasné, že podľa Zákonníka práce a právoplatného rozhodnutia súdu má farár nárok na mzdu vo výške 1,6-násobku minimálnej mzdy bez ohľadu na miesto jeho pôsobenia alebo zmluvu so zborom.
ECAV však túto skutočnosť odmieta uznať a namiesto spravodlivého odmeňovania duchovných zavádza pochybné praktiky. Ponúka farárom „odmeny“ závislé od toho, koľko peňazí cirkevný zbor pošle do FFZ, čo je v podstate forma finančného vydierania. Farár je nútený presviedčať svojich veriacich, aby viac platili do fondu, pretože z toho čiastočne dostane svoju mzdu. Ak si niektorý farár nárokuje svoje zákonné práva, čelí vyhrážkam, že mu zamestnávateľ zníži úväzok, alebo dokonca hrozbe prepustenia.
Odbory mlčia, spravodlivosť nikde
„Tento systém je nielen amorálny, ale priamo odporuje základným kresťanským princípom spravodlivosti a solidarity,“ hovorí laický funkcionár zo zboru, v ktorom ľudia nie sú stotožnení s takýmito nespravodlivými platbami. Myslí si, že v tejto situácii by malo Združenie evanjelických duchovných (ZED) stáť na strane farárov a bojovať za ich práva. No namiesto toho je až podozrivo ticho. Ak by sa niečo podobné stalo v akejkoľvek inej organizácii, odbory by okamžite podnikli právne kroky, rokovali by s vedením a zabezpečili by, aby sa situácia napravila. V ECAV sa však nič také nedeje – odbory sa správajú skôr ako predĺžená ruka súčasného vedenia cirkvi, než ako ochrancovia práv duchovných.
„ECAV dostáva od štátu nemalé finančné prostriedky, ktoré sú primárne určené na platy duchovných. V posledných rokoch bol tento príspevok niekoľkokrát zvýšený, no platy farárov tomu nezodpovedajú. Kde teda miznú tieto peniaze? Prečo vedenie ECAV neinvestuje do svojich duchovných, ktorí sú základom každej živej cirkvi?“ – pýta sa duchovný.
Verejnosti tiež predostiera ďalší námet na úvahu: Vedenie cirkvi sa často vyhovára, že na zvýšenie platov nie sú peniaze. Avšak ak na to nie sú peniaze, prečo GBÚ a biskupské úrady stále fungujú v rovnakom počte zamestnancov, hoci ich činnosť je minimálna, myslia si duchovní. Ak cirkev skutočne nemá dostatok zdrojov, logické by podľa neho bolo zoštíhlenie štruktúry a obmedzenie výdavkov na neproduktívne úrady. Namiesto toho vedenie cirkvi šetrí na farároch, ktorí sú v každodennom kontakte s veriacimi a vykonávajú reálnu cirkevnú prácu.
ECAV dnes čelí vážnej kríze – duchovnej aj organizačnej. Generálny biskupský úrad sa zmenil na daňový úrad, ktorý sa viac stará o výber peňazí než o duchovnú službu. Farári sú pod tlakom, sú nespravodlivo odmeňovaní, vedenie ECAV neplní základné povinnosti voči svojim duchovným a Združenie evanjelických duchovných ich v tom necháva napospas.
Ak sa táto situácia nezmení, farári čoraz častejšie spomínajú, že ECAV hrozí postupný rozklad. Veriaci vidia, že vedenie cirkvi stráca kontakt s realitou, že sa nestará o farárov ani o duchovný život cirkevných zborov. „V takejto situácii je nevyhnutné, aby sa veriaci, farári a cirkevné zbory začali aktívne ozývať a žiadať zásadnú reformu,“ vyzýva farár.
Bez duchovného vedenia, spravodlivosti a reálneho nasadenia pre evanjelizáciu bude ECAV len prázdnou štruktúrou, ktorá stratila svoje poslanie. A to si veriaci, ktorí stále v tejto cirkvi žijú, určite nezaslúžia.
Redakcia Lutherusu
Foto: Flickr
