Predseda Združenia evanjelických duchovných Ján Bunčák abdikoval z funkcie. Ešte v ten istý deň si však svoje rozhodnutie rozmyslel a oznámil, že na čele ZED predsa len ostáva.
„Milé sestry, vážení bratia, oznamujem Vám, že dňom 15. októbra 2020 sa vzdávam funkcie predsedu Združenia evanjelických duchovných. Všetkým, ktorí ste mi verili a podporovali ma, úprimne ďakujem za Vašu dôveru. S úctou Ján Bunčák.“ Mail s takýmto oznamom rozposlal Ján Bunčák 12. októbra a verejne tak oznámil svoju abdikáciu. Ešte v rovnaký deň však prišlo ďalšie vyhlásenie, ktoré okrem iného publikoval na facebookovej stránke združenia: „Milé sestry, vážení bratia, dnes som v slabej chvíli urobil rozhodnutie, ktoré som neskôr prehodnotil. Keďže mi na našom Združení evanjelických duchovných záleží a vo voľbách pred dvoma rokmi som dostal od Vás dôveru, vo funkcii predsedu ZED zostávam pôsobiť aj naďalej. S Vašou pomocou a podporou sme ZED spoločne pohli dobrým smerom. Verím, že rovnako spoločne budeme pokračovať aj naďalej.“
Nelegitímny predseda
Po Bunčákovom oznámení abdikácie sa cirkvou šírili názory, že tak urobil preto, že na tohtoročnej synode neprešiel návrh súdnej reformy, za ktorým mal stáť, a ktorý počítal okrem iného aj so zrušením Osobitného senátu Generálneho súdu a s umiestnením sídla Generálneho súdu priamo do centrály cirkvi. Zdá sa však, že rozhodnutie o uvoľnení miesta predsedu Združenia evanjelických duchovných nepasovalo do plánov záujmových skupín v cirkvi a je pravdepodobné, že na Bunčáka vyvinuli tlak, aby svoje rozhodnutie stiahol a pokračoval v začatej politike ZED. Práve pod jeho vedením sa ZED okrem iného vyhrážal farárom, ktorí sa predžalobnými výzvami domáhali spravodlivosti v oblasti ich mzdových podmienok, že budú zo ZED vylúčení. Niektorí kňazi sa členstva v tomto združení vzdali už po zvolení Bunčáka na čelo organizácie.
Už samotné zvolenie Jána Bunčáka za predsedu totiž možno označiť za neprávoplatné. Na konanie valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o jeho voľbe, totiž bola potrebná iniciatíva oboch podpredsedov ZED. Valné zhromaždenie je totiž legitímne len vtedy, ak ho zvolajú obaja zároveň. V prípade zhromaždenia, kde bol za predsedu ZED zvolený Bunčák, sa tak ale nestalo.
Po verejnej abdikácii majú prísť voľby
Jeho súčasná abdikácia – a následné späťvzatie – však vyvoláva mnoho právnych otáznikov. Podľa stanov združenia totiž v momente, keď sa predseda ZED vzdá funkcie, končí svoje pôsobenie celý Výbor ZED. Opätovné vzatie abdikácie späť podľa názoru oslovených právnikov nie je možné, nakoľko Bunčák tento krok oznámil verejne. Vrátiť sa do funkcie len oznámením nemožno, myslia si, že z právneho hľadiska je nutné vypísať nové voľby. Keď-
že pravidlá v cirkvi určuje „víťaz volieb“ je zrejmé, že pravidlá budú obídené aj tentoraz a žiadne nové voľby sa konať nebudú. Popretie demokratických princípov za súčasného vedenia cirkvi tak nebude ani prvým, a zdá sa, že ani posledným prípadom. Skupina duchovných ECAV na Slovensku, ktorá tento proces považuje za absurdné popretie práva, už v prípade Bunčákovej abdikácie-neabdikácie zvažuje podanie na rozhodcovský súd, ktorý by mal vyriecť ortieľ nad tým, či je možné, aby predseda Združenia evanjelických duchovných aj po abdikácii ostal vo funkcii len z vlastného rozhodnutia.
Podľa právnika sú v rozpore so zákonom – § 12 stanov s § 11a Zákona o združovaní občanov aj samotné stanovy združenia. Za chybu pokladá aj to, že nedeliteľnou súčasťou Stanov má byť rokovací a volebný poriadok (spôsob ustanovovania orgánov), čo súčasné Stanovy združenia nespĺňajú. „Zo zverejneného znenia Stanov nie je známe ani to, kto a kedy rokovací a volebný poriadok schválil ani že je súčasťou Stanov. Stanovy sú platné, pokiaľ obsahujú všetky prílohy a dodatky. Zverejnené znenie Stanov na stránke melachton.sk nie je úplné,“ dodáva právnik.
Redakcia Lutherus
