Biskupský tajomník Mišina napísal list na obranu svojho chlebodárcu

Obhajuje v ňom kandidatúru Ivana Eľka, nehanbí sa ani klamať

Slovenská evanjelická jednota rozposlala 11. augusta otvorený list k voľbe generálneho biskupa ECAV. Reakcia na seba nenechala dlho čakať – za ECAV sa k nemu vyjadril tajomník generálneho biskupa Boris Mišina.

Tajomník biskupa ako „manipulatívna osôbka“

„Patrí sa mi napred predstaviť sa: Ako evanjelický farár som pôsobil 38 rokov v troch cirkevných zboroch. Počas tohto obdobia som bol v dvoch seniorátoch zvolený za seniora, túto funkciu som vykonával spolu 10 rokov. Pracoval som v seniorálnych presbyterstvách, v dištriktuálnom presbyterstve VD, bol som 4 roky podpredsedom synody. Posledných 6 rokov, už ako farár-dôchodca, som osobným tajomníkom generálneho biskupa. Týmto výpočtom chcem povedať, že našu cirkev poznám zvnútra, prešiel som stredné, východné, aj západné Slovensko a svoju cirkev milujem,“ uvádza Mišina. Farári, ktorých Lutherus oslovil, si však myslia, že tento človek by sa mal skôr hanbiť. „Nielenže má už viac ako 70 rokov a berie dôchodok, ale nehanbí sa poberať tisíc- až dvetisíceurový plat, bývať v cirkevnom byte takmer zadarmo, a to do konca života. Pritom my farári, ktorí musíme pracovať v cirkevných zboroch, máme nízke platy a ešte musia naše zbory odvádzať „výpalné“ do fondu, z ktorého ale dostaneme k výplate iba smeť,“ uviedol jeden z farárov. „A takýto Mišina bude vypisovať podlizovačné reakcie, len aby mohol ďalej pôsobiť vo funkcii na generálnom biskupskom úrade a poberať výhody. Ak by reakciu písal nejaký posledný farár v Gemeri, ktorý žije skromne, to pochopím. Ale píše ju biskupský tajomník s výhodami, o akých sa nám ani nesníva… Hovorí, že svoju cirkev miluje, nuž bodaj by nie, keď je preňho dojnou kravou,“ reagoval ďalší z duchovných, ktorý si zároveň myslí, že „post by mal zastávať niekto osožnejší a usilovnejší, nie ten, kto je tam posadený len kvôli manipulovaniu s Eľkom, aby sa kryli kauzy aj s bratislavským majetkom“. Boris Mišina je totiž známy aj tým, ako reštituovali a predávali majetok bratislavského zboru. „Vždy sa mu z toho niečo ušlo a navyše bol taký podkutý, že pod nič svoj podpis nedal, vždy to zaň urobil iný farár, či už M. Zajden, alebo M. Šefranko, aby vina padla na nich, ak by niečo, nie na strojcu aj neschválených predajov. Takže veľmi dobre vedel, že nerobí veci košér, ale zodpovednosť mali niesť druhí,“ uviedol svedok z bratislavského zboru.

Prvé klamstvo

Mišina vo svojom servilnom stanovisku tvrdí, že Slovenská evanjelická jednota (SEJ) podpísala v roku 2014 s cirkvou zmluvu o spolupráci. Hovorí, že ju podpísali dvaja signatári Vyhlásenia SEJ k voľbám generálneho biskupa ECAV, a to Ján Holčík a Viktor Čop, okrem nich ho podpísal aj Svetozár Gavora. Mišina sa im snaží zavádzajúco pripomenúť, že zmluva obsahuje aj klauzulu: „ECAV a SEJ, o. z., vedomí si dynamiky vývoja spoločnosti a života cirkvi, sa týmto zaväzujú kedykoľvek, ak vyvstane u jednej zmluvnej strany potreba, na základe jej písomného požiadania, otvorene, v atmosfére úcty a bratského porozumenia vzájomne rokovať, hľadať riešenia pri prekonávaní vzniknutých problémov a prekážok a aktívne hľadať možnosti ďalšej spolupráce.“

Podľa neho však SEJ bez požiadavky rokovať s ECAV znevažuje predstaviteľov ECAV a dáva vyhlásenie na marenie voľby generálneho biskupa. Mišina však v tejto veci klame. Slovenská evanjelická jednota niekoľkokrát žiadala o stretnutie s vedením cirkvi – to sa však neunúvalo ani len odpovedať. Keď sa napokon pred viac ako rokom stretli, Eľko si za podmienku pokračovania rokovaní položil, aby ho uznali za legitímneho generálneho biskupa. Vraj až potom sa bude diskutovať o problémoch cirkvi. To podľa všetkého ukazuje, že aj samotný Eľko sa cíti byť nelegitímnym biskupom, pretože požiadavka uznania nasvedčuje skôr pocitom zakomplexovanosti a uznania, že voľby sa neuskutočnili demokraticky a v poriadku.

Druhé klamstvo

„Sám som bol pred rokmi kandidátom na dištriktuálneho biskupa,“ pokračuje Mišina vo svojom vyjadrení. „Kandidačná porada ma z tejto voľby vyradila, tak ako niektorých predo mnou a niektorých po mne. A tak sa pýtam, prečo bratia Ján Holčík a Viktor Čop už vtedy neprotestovali proti vyraďovaniu? Až teraz sa im zdá volebný zákon zlý? Veď ten zákon platil aj počas obdobia, keď brat Ján Holčík bol generálnym dozorcom. Prečo sa neusiloval o jeho zrušenie vtedy? Prečo vo Vyhlásení nazýva hlasovanie o jedinom kandidátovi: voľba – nevoľba, veď iste nezabudol, že sám bol v roku 2000 jediným kandidátom na generálneho dozorcu. Aj vtedy to boli voľby – nevoľby?“ pýta sa Mišina. Ďalej uvádza, že je presvedčený, že ho kandidačná porada pred mnohými rokmi vyradila neopodstatnene a napriek tomu neprestal rešpektovať cirkevnú vrchnosť a cirkevné zákony. „Keď dnes niektorí nevyberane kritizujú inštitút kandidačnej porady, myslia si, že majú právo nerešpektovať cirkevnú vrchnosť, synodu, cirkevnoprávne predpisy a že majú dôvod neplatiť príspevok do Fondu finančného zabezpečenia. Také počínanie považujem za neúctu a nelásku k vlastnej cirkvi. Ustanovenie kandidačnej porady vo volebnom zákone je správne a oprávnené,“ tvrdí Mišina.

„Ďalšie klamstvo v jeho podaní,“ komentuje tieto riadky duchovný, ktorý si dobre pamätá okolnosti kandidačnej porady, keď sa Mišina snažil stať dištriktuálnym biskupom ZD. Podľa jeho slov ho kandidačná porada nevyradila preto, že by bol názorovým oponentom vtedajšieho vedenia. Vtedajší svedkovia z kandidačnej porady potvrdili, že Mišina porušil zákon, keď sa nadmerne ponúkal, dokonca nátlakovo – bez toho, aby si to vtedy farári či seniori želali: chodil po seniorátoch, aby ho volili. Mnohí vtedy hovorili, že ho poznajú a nemusí sa chodiť predstavovať, no on si nátlakovo vynucoval návštevu. „Keď mu návštevu odobrili, prišiel nakoniec neskoro, hoci dotyčný senior mal mať vyučovanie náboženstva. Na to mu Mišina odpovedal, že nemusí ísť učiť náboženstvo. Následne na kandidačnej porade si členovia položili otázku, či chcú takého biskupa, ktorému sebaprezentácia je viac ako vyučovanie náboženstva, či ktorý porušuje zákon, keď sa nadmieru ponúka,“ pripomenul vtedajšie dianie zainteresovaný farár. Cirkevnoprávne predpisy totiž o podmienkach kandidovania hovoria: „…kto sa sám alebo prostredníctvom iného usiluje získať funkciu podplácaním, pohostením, neskromným ponúkaním sa, zavádzaním, vyhrážkami alebo podnecovaním, toho nemožno kandidovať.“

Tretie klamstvo

Vo svojom liste, ktorým sa chce Mišina evidentne zapáčiť vedeniu a zachovať si „teplé miestečko“ na biskupskom úrade, opäť zavádzajúco podsúva, že členovia kandidačnej porady majú právomoc predniesť návrh kandidáta na voľbu. Nepovedal však dôležitý fakt: že kandidačná porada po novom nemusí mať ani dôvod na vylúčenie kandidátov spĺňajúcich podmienky kandidovania. Stačia im na to len vnútorné pohnútky a pocity, aby kandidáta vylúčili. „Keď chcem, dám kandidátovi hlas, keď nechcem, nedám. Takto sa dnes správajú členovia kandidačnej porady. Myslím si, že by za to mali byť tiež disciplinárne riešení,“ namieta praktiky kandidačnej porady oslovený duchovný.

Mišina sa tiež v liste snaží hrať divadlo, akí boli všetci prekvapení, že Eľko je jediným kandidátom. Pýta sa, či je to Eľkova vina. „Stalo sa to, že predsedníctva seniorátov a dištriktov nikoho lepšieho nenašli,“ myslí si. Viacerí farári a neordinovaní spolupracovníci cirkvi však pre Lutherus vyjadrili presvedčenie, že je to práve vina a zodpovednosť I. Eľka, pretože on a jeho posluhovači odradili od kandidatúry všetkých slušných a poctivých ľudí. Stačí sa len pozrieť, koľkých za posledné roky bezdôvodne vylúčili len na základe toho, že boli názoroví oponenti.

Mišina sa rovnako oháňa tým, že do najvyššej funkcie treba nájsť človeka, ktorý požíva dôveru veriacich. Pritom podľa veriacich, ktorí redakcii zaslali k voľbám svoje názory, Eľko dôveru nemá, za jeho pôsobenia zaznamenala cirkev najväčší úpadok a pokles veriacich v cirkevných zboroch, odchod farárov atď. „Je to najmenej dôveryhodný biskup v histórii,“ myslia si mnohí s tým, že „je poburujúce, že sa znova odvážil kandidovať“.

Bývalý generálny právny zástupca Vladimír Cipciar, ktorý podpísal Chartu 2017, dnes tiež kritizuje voľby Ivana Eľka. (Kliknite pre zväčšenie)

Bývalý generálny právny zástupca Vladimír Cipciar, ktorý podpísal Chartu 2017, dnes tiež kritizuje voľby Ivana Eľka. (Kliknite pre zväčšenie)

Ozval sa aj bývalý právny zástupca

Bývalý generálny právny zástupca ECAV Vladimír Cipciar na svojom facebooku na margo týchto volieb uviedol: „Evanjelická cirkev na Slovensku je na tom veľmi zle, keď nie je nikto, kto by bol ochotný a schopný kandidovať na pozíciu generálneho biskupa. Toto je evidentné v čase, keď cirkev upadá a nemá žiadne riešenia na zastavenie tohto trendu. Nový kandidát na generálneho biskupa miesto životopisu mal predložiť odpočet toho, čo za obdobie výkonu svojej doterajšej funkcie vykonal, realizoval, ako zastavil úpadok cirkvi, resp. ako zabezpečil jej napredovanie… Bol by to asi veľmi stručný výpočet a výsledky by ukázali jasne, v akom stave terajšie vedenie cirkev preberalo a kde je teraz… Veriaci vnímajú, že neschopnosť postaviť niekoľkých kandidátov je veľmi zlá vizitka, prejav nemohúcnosti a úpadku.“ Status, pod ktorým bol tento názor uvedený, následne zablokovali.

Evanjelické ženy chcú tiež slobodné voľby

Za slobodné a demokratické voľby sa zasadzujú aj evanjelické ženy. Viac ako deväťdesiatročná evanjelická žena z Piešťan zorganizovala podpisovú akciu Výzva členiek ECAV k slobodným a demokratickým voľbám generálneho biskupa ECAV na Slovensku, ktorú podpísalo päťdesiat evanjelických žien; ich mená s podpismi boli zaslané do redakcie Lutherusu. V liste autorka výzvy uvádza, že niektoré z podpísaných požiadali, aby ich mená neboli zverejnené. „Ale sme dopadli, keď vo vlastnej cirkvi panuje strach,“ uviedla.

Redakcia Lutherusu
Foto: Printscreen Lutherus

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!