BRATISLAVA – Synoda v prísnom utajení. Vedenie najvyššieho zákonodarného orgánu našej cirkvi sa pred vianočnými sviatkami postaralo o obrovský prešľap, keď pred evanjelikmi a. v. na Slovensku zatajilo zasadnutie synody. Jej rokovania sú pritom zo zákona verejné.
Rokovanie synody zvolali jej predsedovia Ján Jančo a Juraj Gáll na 20. decembra,
a to online. Ich rozhodnutie je pritom absolútne nepochopiteľné, keďže zasadnutia dôležitých orgánov spoločnosti sú aj
v súčasnej pandemickej situácii povolené. Oveľa viac než forma však šokuje fakt, že konanie synody bolo pred verejnosťou zatajené – nikto dopredu neoznámil, že krátko pred sviatkami má tento orgán cirkvi s najsilnejšími kompetenciami
a rozhodovacou právomocou vôbec rokovať. A to už tretíkrát v tomto roku.
Prísne utajenie, ktorého dôvody nie sú známe a nie je ani relevantne zdôvodniteľné z hľadiska cirkevného práva, vtlačilo decembrovej online synode punc neplatnosti. Bez verejného oznámenia tejto informácie, na ktorú má právo každý člen cirkvi, by mala byť vyhlásená za neplatnú, keďže tu podľa názoru viacerých odborníkov na cirkevné právo došlo k rozporu
s legislatívou ECAV na Slovensku. Zrejme z tohto dôvodu synodu krátko po tom, ako sa o ňu začala zaujímať redakcia Lutherusu, v deň jej konania zrušili.
Týždenník preto požiadal členov predsedníctva synody, ako aj riaditeľa generálneho biskupského úradu Jána Bunčáka
o vyjadrenie k celej žiadosti. Redakcia žiadala o sprístupnenie prenosu z online rokovania – vzhľadom na verejný charakter synody, a pýtala sa, prečo o zasadnutí vôbec neinformovali vopred. Kompetentní však evanjelickým veriacim opäť ostali dlžní odpovede, ktoré ich zaujímajú, keď-
že na žiadosť Lutherusu nereagovali. Tí, ktorí sa vlastnými príspevkami, modlitbami a bohoslužobným životom podieľajú na chode a existencii cirkvi „zdola“, tak zas a znova ostali naprázdno a zdá sa, že pre súčasné vedenie nie sú hodní ani len základného vysvetlenia.
Paradoxom je, že supertajná synoda mala rokovať o jedinom bode, ktorým boli peniaze. Práve od financií, ktoré na chod cirkvi ochotne oferujú veriaci v svojich cirkevných zboroch – tí, ktorí opodstatnene žiadajú transparentné konanie vedúcich predstaviteľov, no v praxi sú len svedkami zahmlievania a utajovania dôležitých skutočností, sú existenčne závislí. Synodáli totiž mali na programe zmenu Štatútu Fondu finančného zabezpečenia ECAV na Slovensku.
Uznesenia, ktoré mali byť na tajnú synodu predložené, ukazujú novú taktiku vedenia cirkvi – z vyzbieraných peňazí z cirkevných zborov (má ísť o zhruba 400-tisíc eur) budú podľa všetkého rozdeľovať príspevky len tým farárom, ktorých cirkevné zbory zaplatili povinný odvod, čím dosiahnu to, že ostatní duchovní sa budú cítiť ukrátení. V skutočnosti však farárom z poslušne platiacich zborov pribudne ročne asi tisíc eur, čo je pri veľkých zboroch len zlomok z toho, čo do spoločnej kasy zaplatia. Napríklad prešovský cirkevný zbor má odviesť ročne asi 30-tisíc, prilepšenie farárovi z ústredia je teda len omrvinkou z toho, o čo CZ reálne príde. Ak by takéto zbory svojim farárom vyplatili spomínanú tisícku priamo, úbytky v ich rozpočtoch by boli neporovnateľne nižšie. Jednoduchá matematika teda potvrdzuje, že podstatná väčšina odvedených peňazí zo zborov ostáva v kase generálneho biskupského úradu, a ani
v tomto prípade nie je verejne známe, na čo bude použitá.
Odvody zo zborov dostali mnohé cirkevné zbory do katastrofálnej hospodárskej situácie. Keďže v roku 2021 ich príspevky do Fondu finančného zabezpečenia úplne ffinančne vyčerpali, tento rok už nebudú mať k dispozícii žiadne peniaze. Celý systém pritom vôbec nevedie k solidarite s chudobnými, práve naopak: slabšie zbory sú nútené k neúnosným platbám tak, ako to bolo pri odpustkoch v stredoveku pred reformáciou. V konečnom dôsledku je jediným efektom plná kasa na biskupských úradochh.
Redakcia Lutherus
