MICHALOVCE – Podnet najvyššieho vedenia ECAV na školskú inšpekciu, otázky o možnom tlaku na riaditeľov a výpoveď vyhotovená učiteľovi náboženstva po dvadsiatich rokoch. Prípad evanjelického farára Jána Meňkyho z Michaloviec dostáva nový rozmer. Škola už pripravila výpoveď kvôli chýbajúcemu cirkevnému povereniu. Či jej rozhodnutiu predchádzala komunikácia so školskou inšpekciou, nie je potvrdené. Mesto tvrdí, že inšpekcia mestské školy nekontaktovala.

Kliknutím na obrázok sa infografika zväčší

Spor evanjelickej cirkvi s farárom Jánom Meňkym už dávno neprebieha iba za múrmi biskupských úradov. Po tom, čo mu vedenie ECAV okamžite skončilo pracovný pomer a odňalo cirkevné poverenie na vyučovanie náboženstva, sa jeho ďalším pôsobením začali zaoberať aj michalovské školy. Najvyššie vedenie cirkvi navyše požiadalo Štátnu školskú inšpekciu o prešetrenie postupu ich riaditeľov. Vzniklo tak podozrenie, že vnútrocirkevný spor mohol prerásť do tlaku na školy, ktoré farárovi umožnili pokračovať vo vyučovaní.

Redakcia Lutherusu získala informácie, podľa ktorých mali byť riaditelia upozorňovaní na možnosť komplexnej školskej inšpekcie, ak Jánovi Meňkymu neukončia pedagogické pôsobenie. Tieto tvrdenia sa redakcii Lutherusu zatiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť. Sú však natoľko závažné, že sa redakcia Lutherusu obrátila priamo na školy, ich zriaďovateľa aj Štátnu školskú inšpekciu.

Jedna vec je totiž cirkevný spor o pracovnoprávne postavenie farára. Celkom inou otázkou je, či sa pri jeho riešení niekto pokúsil využiť autoritu štátneho kontrolného orgánu.

Podnet z Bratislavy

Do prípadu vstúpil aj Generálny biskupský úrad ECAV v Bratislave (GBÚ). Najvyššie vedenie ECAV sa 21. septembra 2026 obrátilo na Štátnu školskú inšpekciu podnetom, v ktorom žiadalo prešetriť postup riaditeľov škôl a prijať opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. Podnet podpísali generálny biskup Ivan Eľko a generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. GBÚ následne podnet doplnil o informácie týkajúce sa Meňkyho pracovného pomeru a poverenia na vyučovanie náboženstva.

Motívy, pre ktoré sa najvyššie vedenie ECAV rozhodlo riešiť Meňkyho pedagogické pôsobenie aj prostredníctvom štátneho kontrolného orgánu, zostávajú nejasné. Rovnako nie je známe, aké konkrétne kroky školská inšpekcia po doručení podnetu podnikla a či následne komunikovala s riaditeľmi dotknutých škôl.

Samotné podanie podnetu ešte nedokazuje, že školská inšpekcia zasahovala do rozhodovania riaditeľov. Redakcia Lutherusu sa preto inšpekcie pýtala, či podnet prijala, ako ho vybavila, či kontaktovala školy a či im odporúčala alebo požadovala ukončenie Meňkyho pedagogického pôsobenia. Lutherus zaujímalo aj to, či niektorej zo škôl avizovala kontrolu.

Štátna školská inšpekcia do uzávierky na naše otázky neodpovedala. Zostáva tak zásadná nezodpovedaná otázka, či podnet skončil na stole inšpekcie, alebo nasledovali aj ďalšie kroky voči školám. Súčasne aj to, či konala inšpekcia v medziach zákona, alebo urobila nadprácu, aby vyhovela vedeniu cirkvi.

Mesto tvrdí: Inšpekcia školy nekontaktovala

Na okolnosti prípadu sme sa pýtali aj prednostu Mestského úradu v Michalovciach. Mesto je zriaďovateľom dotknutých základných škôl, a preto redakciu Lutherusu zaujímalo, či vedelo o Meňkyho vyučovaní, či predstavitelia cirkvi žiadali jeho ukončenie a či riaditelia dostali upozornenia na možné inšpekčné kontroly.

Odpoveď redakcii v mene mesta poskytla hovorkyňa primátora a vedúca odboru komunikácie a marketingu Mária Stričková. Mesto potvrdilo, že o Meňkyho pedagogickom pôsobení vie. Zároveň však uviedlo, že Školské inšpekčné centrum v Košiciach mestské školy nekontaktovalo.

Potvrdilo pritom inú podstatnú skutočnosť, a to že školy písomne kontaktoval Seniorský úrad Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV. To znamená, že komunikácia cirkevných orgánov so školami nie je iba neovereným tvrdením. Samotný zriaďovateľ ju potvrdzuje.

Mesto zároveň uviedlo, že zohľadnilo rozhodnutie zborového konventu, podľa ktorého mal Meňky pokračovať vo vyučovaní, a preverilo právny základ požiadavky vyšších cirkevných orgánov.

Redakcia Lutherusu sa tiež pýtala ako majú riaditelia postupovať, ak dostanú neformálne upozornenie či odporúčanie ukončiť zamestnancovi pracovný pomer. Odpoveď mesta bola jednoznačná v jednom podstatnom bode: že každé skončenie pracovného pomeru musí byť v súlade so Zákonníkom práce.

Lutherus zaujímali aj možné finančné dôsledky, ak by škola pracovný pomer ukončila neplatne. Náhrada mzdy, súdne trovy či ďalšie výdavky by totiž nemuseli zostať problémom cirkevných predstaviteľov, ktorí o prepustenie usilovali.

Mesto odpovedalo, že tieto riziká „v plnej miere zohľadnilo“ a riaditeľov informovalo. Konkrétne právne stanovisko však nepredložilo. Mesto teda potvrdilo, že vec právne posudzovalo a riaditeľov informovalo. Z jeho odpovedí však nevyplýva, že by riaditeľom zakázalo komunikovať s novinármi alebo že by školská inšpekcia hrozila kontrolami.

Výpoveď po dvadsiatich rokoch vyučovania

Zatiaľ čo sa úrady vyjadrovali k ďalšiemu pôsobeniu farára, Ján Meňky už dostal písomný návrh výpovede z pracovného pomeru. Pracovná zmluva trvala od 14. septembra 2006. Škola ako dôvod uviedla, že bez platného cirkevného poverenia nespĺňa predpoklady na výkon dohodnutej práce. Vo výpovedi je uvedená trojmesačná výpovedná doba s predpokladaným skončením pracovného pomeru 31. januára 2027.

Riaditelia mlčia

Redakcia Lutherusu sa obrátila aj priamo na riaditeľov škôl. Chcela vedieť, kto ich v súvislosti s farárom kontaktoval, aké požiadavky dostali a či boli vystavení tlaku, aby s ním ukončili spoluprácu.

Odpovedal jediný opýtaný:  Slavko Pavolko, riaditeľ Základnej školy Pavla Horova. Na otázky Lutherusu uviedol, že nemá povinnosť ani potrebu odpovedať. Dodal iba: „Všetko je otvorené, v riešení.“ Ostatní oslovení riaditelia do uzávierky nereagovali.

Prečo sa nevyjadrili, či nechcú vstupovať do cirkevného sporu, alebo považujú vec za pracovnoprávnu záležitosť, alebo naozaj z obavy pred kontrolou Štátnou školskou inšpekciou, alebo sa len obávajú, že verejným vyjadrením vyvolajú ďalšie komplikácie, sa redakcia nedozvedela.

Isté však je, že mlčanie riaditeľov verejnosti nepomáha pochopiť, čo sa v školách skutočne odohrávalo. Osobitne v situácii, keď sa objavili podozrenia, že na ich rozhodovanie mohol byť vyvíjaný tlak.

Veriaci hovoria o praktikách minulého režimu

Postup najvyššieho vedenia ECAV vyvoláva medzi časťou michalovských evanjelikov rozhorčenie. Jedna z veriacich, ktorá si neželá zverejniť meno, dokonca prirovnala zaobchádzanie s farárom Jánom Meňkym k praktikám niekdajšej Štátnej bezpečnosti. Podľa nej je zarážajúce, že cirkev, ktorej duchovní boli v minulosti vystavení zásahom štátnej moci, sa dnes sama obracia na štátne kontrolné orgány v spore s vlastným farárom.

Takéto prirovnanie je mimoriadne ostré a nemožno ho zamieňať za dôkaz nezákonného nátlaku. Vypovedá však o hlbokom sklamaní a strate dôvery, ktoré postup cirkevného vedenia vyvoláva medzi niektorými veriacimi.

Pre veriacich je pritom zarážajúce najmä to, že nejde o duchovného, ktorému by cirkev vytýkala popieranie evanjelia alebo šírenie cudzieho učenia. Jadrom konfliktu je spor o cirkevné financovanie a spôsob výkonu cirkevnej moci.

A tak sa natíska otázka, ako sa mohlo stať, že farár, ktorého si cirkevný zbor želá a ktorý vyučuje deti náboženstvo, sa dostal do situácie, keď sa jeho ďalším pôsobením zaoberajú cirkevné úrady, školy, mesto a potenciálne aj štátna inšpekcia.

Na začiatku boli peniaze

Príbeh farára Jána Meňkyho sa začal sporom ohľadom Fondu finančného zabezpečenia ECAV. Michalovský cirkevný zbor do fondu neprispieval v požadovanom rozsahu. Ján Meňky otvorene kritizoval spôsob, akým vedenie cirkvi pravidlá fondu uplatňuje, aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre cirkevné zbory a ich farárov.

Následne bol od 1. augusta 2026 určený na pôsobenie v Gemerskej Polome. Do nového pôsobiska však nenastúpil. Keď Meňky do nového pôsobiska nenastúpil, vedenie ECAV pristúpilo k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru. Svoje rozhodnutie odôvodnilo práve tým, že farár nenastúpil na určené miesto výkonu práce.

Meňky s týmto postupom nesúhlasil a oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nemožno preto tvrdiť, že pracovnoprávny spor je právoplatne uzavretý. O platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť len civilný súd.

Ešte predtým, 4. septembra, senior Martin Chalupka oznámil škole odňatie Meňkyho kánonickej misie a poverenie inej farárky vyučovaním náboženstva. V ďalšej komunikácii z 11. septembra sa odvolával na právomoc seniora udeľovať a odnímať takéto poverenie.

Tu sa však prípad začína komplikovať. Evanjelická cirkev, ktorá si vo svojich dejinách vytrpela zásahy štátnej moci do náboženského života, sa dnes sama obrátila na štátnu kontrolnú inštitúciu v spore s vlastným duchovným. Či inšpekcia následne ovplyvnila postup škôl, zostáva neobjasnené. Práve preto je dôležité, kto, na akom právnom základe a akým spôsobom požadoval, aby Meňky prestal v školách pôsobiť.

Keď cirkev potrebuje štátnu autoritu

Samotné podanie podnetu na inšpekciu je legitímnym postupom, ak existuje dôvodné podozrenie z porušenia predpisov. Problém by nastal, ak by sa kontrola alebo jej hrozba využívala na vynútenie personálneho rozhodnutia, ktoré má byť prijaté podľa zákona a bez nátlaku.

Či sa to v Michalovciach stalo, zatiaľ potvrdené nie je. No cirkevné vedenie by malo mať záujem tieto pochybnosti rozptýliť. Rovnako by bolo vo verejnom záujme, aby školská inšpekcia vysvetlila, ako s podnetom naložila.

Odvolávanie sa na cirkevné predpisy ani mlčanie úradov však nemení nič na znepokojujúcej skutočnosti, že spor o príspevky do cirkevného fondu prerástol až do škôl a zasiahol aj do vyučovania náboženstva. To, čo sa začalo ako vnútrocirkevný konflikt, tak napokon ovplyvnilo aj pedagogické pôsobenie farára, ktorý náboženstvo vyučoval viac než dve desaťročia. Cirkev má byť pritom miestom, kde sa zvestuje evanjelium, nie inštitúciou, v ktorej sa duchovní musia obávať následkov za vyslovený názor.

Ak by sa potvrdilo, že na ukončenie pôsobenia nepohodlného farára niekto využíval aj hrozbu štátnych kontrol, prípad by ďaleko presiahol hranice jedného cirkevného zboru. Otvoril by oveľa závažnejší problém – spôsob, akým sa v evanjelickej cirkvi zaobchádza s duchovnými, ktorí nesúhlasia s rozhodnutiami jej vedenia. A napokon aj otázku, čo zostalo z reformačnej slobody v cirkvi, ktorá sa k reformácii hlási.

Redakcia Lutherusu

The post Vedenie ECAV sa obrátilo na inšpekciu. Farár Meňky čelí výpovedi aj zo školy first appeared on Lutherus.

SLAVOŠOVCE – Sobota 10. októbra 2026 sa zapísala do dejín evanjelického cirkevného zboru v Slavošovciach. Po štyroch desaťročiach sa veriaci opäť dočkali slávnostnej inštalácie zborovej farárky. Stala sa ňou Kristína Halžová, ktorá v Slavošovciach pôsobí od októbra minulého roka a zároveň administruje cirkevný zbor v Čiernej Lehote.

Slávnostné služby Božie sa začali o 10. hodine za zvuku chrámových zvonov. Do zaplneného chrámu vstúpili duchovní Gemerského seniorátu spolu s pozvanými hosťami. Inštalačná slávnosť sa niesla v duchu slov 23. žalmu: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“

Inštalačný akt vykonala seniorka Gemerského seniorátu Karmen Želinská za asistencie farárok Miroslavy Kmecovej a Ľubice Štefanidesovej. Slávnostnou kázňou poslúžil farár Jozef Havrila. Na liturgii sa podieľali aj ďalší duchovní seniorátu. Modlitbu za novoinštalovanú farárku predniesla bývalá zborová dozorkyňa Ľudmila Stromčeková.

Novú zborovú farárku pozdravili predstavitelia cirkevných zborov, Gemerského seniorátu i miestnej samosprávy. Medzi gratulantmi boli zborový dozorca Július Lalik, seniorátny dozorca Peter Benedikty či starostka Slavošoviec Angela Kolesárová. Slávnostnú atmosféru umocnili vystúpenia spevokolov zo Slavošoviec a Chmeľoviec. Bohoslužobné zhromaždenie vyvrcholilo spoločným spevom reformačnej hymny Hrad prepevný.

Kristína Halžová pochádza z Podhorian pri Prešove a jej domovským cirkevným zborom sú Chmeľovce. Teológiu vyštudovala na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní kaplánskych skúšok bola 15. júla 2023 ordinovaná v Prešove. Farárske skúšky zložila v roku 2025.

Od 7. októbra 2025 pôsobila v Slavošovciach ako námestná farárka. Popri duchovnej službe sa venuje deťom a mládeži, organizuje detské besiedky a vyučuje náboženskú výchovu na Základnej škole Pavla Emanuela Dobšinského.

Pre miestnych evanjelikov je jej inštalácia nielen významným okamihom v dejinách zboru, ale aj začiatkom novej etapy duchovného života. Po štyridsiatich rokoch tak Slavošovce vstupujú do ďalšieho obdobia s vlastnou zborovou farárkou, ktorej služba sa bude opierať o dôveru veriacich a predovšetkým o Božie slovo.

R. Zdroj: majgemer.sk
Foto: M. Terrai

The post Po štyroch desaťročiach majú v Slavošovciach opäť zborovú farárku first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) evidovala v roku 2025 o 29 663 členov menej než v roku 2020. Za celé obdobie rokov 2011 až 2025 klesol počet evidovaných členov zo 227 404 na 182 282. Cirkev pripisuje vývoj viacerým faktorom, no jej vlastná analýza upozorňuje aj na výraznejší pokles po zavedení Fondu finančného zabezpečenia a na rozdielnu prax zborov pri aktualizácii evidencie. Otázkou preto nie je iba to, koľko ľudí z cirkvi ubudlo, ale aj to, koho a za akých pravidiel cirkev vo svojich číslach vedie.

Od 2020 prudší prepad

Za pätnásť rokov prišla ECAV podľa vlastnej analýzy o 45 122 evidovaných členov, teda približne o pätinu. Takmer dve tretiny tohto úbytku – 29 663 ľudí – pripadli na obdobie rokov 2020 až 2025. Samotný dokument však upozorňuje, že čísla môžu odrážať nielen demografický vývoj a spoločenské zmeny, ale aj migráciu a aktualizovanie zborových evidencií.
Analýza zároveň uvádza, že najvýraznejší pokles nastal po roku 2020, časovo súbežne so zavedením Fondu finančného zabezpečenia (FFZ). Príspevky zborov do fondu sa odvíjajú aj od počtu evidovaných členov. V správe o FFZ za rok 2025 cirkev uvádza príklad zboru s jedným farárskym miestom a približne 500 členmi, ktorého predpísaný príspevok predstavoval 4 896 eur. Samotná časová súvislosť však nedokazuje, že fond pokles spôsobil; cirkevná analýza uvádza aj ďalšie možné príčiny. Zostáva však legitímna otázka, či finančné nastavenie motivovalo niektoré zbory prehodnocovať, koho v evidencii ponechajú.
V roku 2025 si cirkevný príspevok neuhrádzalo približne 23,3 percenta evidovaných členov – zhruba každý štvrtý. Analýza pritom výslovne uvádza, že samotné neplatenie príspevku nie je dôvodom na zánik členstva ani na vyradenie člena z evidencie. Zároveň pripúšťa, že niektoré zbory pri aktualizácii evidencie vyradili aj ľudí, ktorí podľa platných cirkevných predpisov mali zostať členmi ECAV. To otvára otázku, ako cirkev kontrolovala dodržiavanie pravidiel a či dokázala zborom poskytnúť jednotný postup.
Júnová synoda schválila legislatívny zámer, podľa ktorého by sa evidencia všetkých členov cirkvi oddelila od evidencie členov konkrétneho zboru s právami a povinnosťami. V návrhu sa uvažuje aj o označení „člen konventu cirkevného zboru“. Vyradenie z tejto druhej evidencie by podľa koncepcie samo osebe neznamenalo zánik členstva v ECAV: človek by zostal v základnej evidencii a mal by byť naďalej predmetom pastoračnej starostlivosti.

Kto bude môcť voliť a kandidovať?

Legislatívny zámer uvádza, že člen zboru má mať právo podieľať sa na jeho živote a rozhodovaní, voliť aj kandidovať do cirkevných funkcií. Zároveň pripúšťa, že výkon niektorých práv, najmä volebného, môže byť podmienený plnením povinností vrátane platenia cirkevného príspevku. Pri dlhodobom neplnení povinností by mohlo zaniknúť postavenie člena zboru s právami a povinnosťami – nie však členstvo v ECAV. Človek by zostal v základnej evidencii a pod pastoračnou starostlivosťou cirkvi.
Zámer však zatiaľ neurčuje presné podmienky ani to, kto bude o zmene postavenia rozhodovať a ako sa proti rozhodnutiu bude možné brániť. Pred rozhodnutím sa má člen kontaktovať a dostať príležitosť vysvetliť svoju situáciu; zohľadniť sa majú aj objektívne prekážky. Kľúčové podrobnosti majú doplniť až paragrafové znenie. To necháva otvorenú otázku, či by človek mohol zostať členom cirkvi, no prísť o možnosť hlasovať alebo kandidovať vo vlastnom zbore.
Návrh počíta s prechodnými pravidlami a zachovaním postavenia členov v evidencii pri prechode na nový systém. Neobjasňuje však, ako sa bude postupovať voči ľuďom, ktorých zbory už v minulosti vyradili bez ich vlastnej žiadosti.
Pokles evidovaného počtu členov sa odohrával počas funkčného obdobia vedenia, ktoré nastúpilo v roku 2018. Ivan Eľko bol zvolený za generálneho biskupa a Ján Brozman za generálneho dozorcu; Brozman sa funkcie vzdal v roku 2021 a Renáta Vinczeová sa stala generálnou dozorkyňou v roku 2022. Čísla za roky 2020 až 2025 teda zachytávajú obdobie pôsobenia Eľka aj zmeny na poste generálneho dozorcu. Samotná štatistika však nepreukazuje, že konkrétne vedenie úbytok spôsobilo. Od vedenia cirkvi možno žiadať, aby vysvetlilo, aké kroky podniklo pri demografickom poklese, ako dohliadalo na aktualizáciu evidencie a čo chce urobiť, aby sa členstvo nestalo predovšetkým administratívnou a finančnou kategóriou.
Synoda poverila predsedníctvo, aby legislatívny zámer prerokovali senioráty a aby sa pripravili zmeny dotknutých predpisov. Júnové schválenie teda ešte neznamenalo prijatie nového systému členstva.

Redakcia Lutherusu

The post Za päť rokov ubudlo z evidencie ECAV takmer 30-tisíc členov first appeared on Lutherus.

DOLNÉ SALIBY – Dvadsať rokov pôsobenia farára Olivéra Nagya si 13. septembra pripomenuli evanjelici v Dolných Salibách. Počas jeho služby zbor vybudoval dom pre farársku rodinu, obnovil farský úrad a začal s opravou kostola. Popri miestnom dvojjazyčnom zbore sa venuje aj evanjelikom maďarskej národnosti na ďalších miestach.

Poďakovanie za dve desaťročia služby vyslovili farárovi Olivérovi Nagyovi zborový dozorca F. Pónya a presbyteri. Súčasťou oslavy bolo spoločné posedenie s ovocnou tortou ozdobenou Lutherovou ružou.

Olivér Nagy prišiel do Dolných Salíb v auguste 2006. Popri veľkom kostole tu našiel zanedbaný farský úrad a nevyhovujúce podmienky na bývanie i úradovanie. Spolu s členmi zboru sa postupne pustil do obnovy zborového zázemia. Vybudovali nový dom pre farársku rodinu a opravili vyše storočný farský úrad. Dnes sa v ňom nachádzajú zborová miestnosť, farárska pracovňa, kuchyňa a priestory pre hostí. Finančnú podporu poskytli aj evanjelici z Nemecka a Maďarska.

Pred dvoma rokmi zbor začal s opravou vlhkých múrov kostola. Podľa veriacich sa farár do prác zapájal aj osobne. Členovia zboru si vážia tiež to, že napriek viacerým pracovným ponukám zostal v Dolných Salibách, kde si založil rodinu a s manželkou vychováva dvoch synov.

V tomto slovensko-maďarskom zbore sa služby Božie konajú každú nedeľu v oboch jazykoch. Raz mesačne farár slúži aj vo Farnej a na Hrušove, pravidelne navštevuje aj Komárno a najnovšie Prahu. Od roku 2024 vykonáva celoštátnu službu pre evanjelikov maďarskej národnosti na Slovensku.

Popri bohoslužbách sa venuje príprave konfirmandov, pastorálnym rozhovorom, organizovaniu koncertov, besied a ekumenických služieb Božích. Spolupracuje aj s obecným úradom, so základnými a s materskými školami aj s domovom dôchodcov.

Jubilujúci farár poďakoval prítomným a pozval ich k spoločnému stolu. Zbor mu do ďalších rokov služby zaželal zdravie a Božie požehnanie.

Informovala: Vlasta Kasalová

The post Dolné Saliby si pripomenuli 20 rokov služby farára Olivéra Nagya first appeared on Lutherus.

HRACHOVO – Zborový deň Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Hrachovo sa konal v 17. nedeľu po Svätej Trojici na farskom dvore. Súčasťou stretnutia boli služby Božie a prednáška zborového farára, emeritného biskupa Milana Krivdu, venovaná spevníku Cithara sanctorum, známemu ako Tranoscius. Jeho prvé vydanie vyšlo v roku 1636.

Spev piesní z Tranoscia aj prehliadka starých rodinných spevníkov sprevádzali zborový deň v Hrachove. Veriaci si 27. septembra pripomenuli 390. výročie prvého vydania Cithary sanctorum Juraja Tranovského, ktorá po stáročia patrila k duchovnému životu evanjelikov.

Účastníci spievali piesne zo spevníka, ktorý ich predkovia používali viac ako tristo rokov. Niektorí veriaci priniesli aj staré Tranosciá uchovávané v domácnostiach. Spoločne si ich prezerali a porovnávali roky vydania. Medzi najstaršími boli exempláre z rokov 1827 a 1841, pričom druhý z nich vyšiel v Budíne.

Pozornosť upútali aj knihy tlačené švabachom a spevník viazaný v koži s mosadznou obrubou a sponou. Staré zväzky pripomenuli miesto, ktoré Tranoscius zaujímal v rodinách predchádzajúcich generácií evanjelikov.

Po spoločnom programe pokračovalo stretnutie pri guláši a koláčoch, ktoré pripravili členovia zboru. Deti sa hrali s loptami vo farskej záhrade, zatiaľ čo veriaci z jednotlivých filiálok využili slnečný deň na rozhovory a spomienky na život svojich predkov.

Zbor vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na príprave občerstvenia, i vďačnosť Pánu Bohu za spoločné stretnutie a možnosť pripomenúť si spevník, ktorý sprevádzal duchovný život mnohých generácií.

E. Šefčíková, zborová poddozorkyňa CZ ECAV Hrachovo

The post V Hrachove otvorili staré Tranosciá a pripomenuli si 390 rokov spevníka first appeared on Lutherus.

Emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku Imrich Lukáč vyzýva predsedníctvo cirkvi i predsedníctva oboch dištriktov na odstúpenie. Vo verejnej výzve z 30. septembra kritizuje spôsob riadenia cirkvi, posilňovanie moci centra, prístup k cirkevným zborom a postup voči farárom, ktorí sa dostali do konfliktu s vedením. Otvára aj otázky hospodárenia a úbytku členov. Podľa jeho presvedčenia vedenie stratilo dôveru a malo by vyvodiť zodpovednosť. Výzvu prinášame v plnom znení.

Verejná výzva na odstúpenie vedenia ECAV

Vážené predsedníctvo ECAV, vážené predsedníctva Východného a Západného dištriktu,

nastal čas pomenovať veci bez obalu.

Nevyzývam Vás na odstúpenie pre jedno nevydarené rozhodnutie, jeden konflikt alebo jeden cirkevný zbor. Vyzývam Vás na odstúpenie pre spôsob, akým vediete našu cirkev, pre stratu dôvery, ktorú ste nedokázali obnoviť, a pre smerovanie ECAV, ktoré je podľa môjho presvedčenia čoraz vzdialenejšie jej reformačným a synodálno-presbyteriálnym základom.

Zo zboru pochádza všetka moc v cirkvi. Tak znie zásada, ktorú má dnes ECAV zapísanú vo vlastnom práve. Lenže akú skutočnú váhu má vôľa cirkevného zboru, keď sa s ním vyššie orgány dostanú do konfliktu?

Cirkevné zbory nemajú byť podriadenými pobočkami centra. Biskup nemá byť nadriadeným cirkevníkov. Vyššie cirkevné orgány majú zborom slúžiť, nie nad nimi vládnuť.

Namiesto decentralizácie, po ktorej sa kedysi volalo, sme svedkami posilňovania moci centra. Namiesto rešpektovania rozdielnych názorov rastie tlak na poslušnosť. Namiesto otvorenej vnútrocirkevnej diskusie sa kritický hlas príliš často chápe ako nepriateľstvo.

A keď cirkev nedokáže riešiť vlastné konflikty medzi svojimi členmi, vynáša ich pred svetskú verejnosť a do médií. Kam sme sa to dostali?

Hovoríte, že zo zboru pochádza všetka moc v cirkvi. No nerešpektujete dostatočne vôľu cirkevných zborov pri otázkach, ktoré sa bezprostredne týkajú ich života. Zasahujete do ich personálnych pomerov. Prijali ste pravidlá, ktoré spájajú neplnenie povinností voči Fondu finančného zabezpečenia aj s dôsledkami pri obsadzovaní miest duchovných. Akú hodnotu má potom právo cirkevníkov zvoliť si svojho zborového farára, ak finančný konflikt zboru s vedením môže zasiahnuť do jeho postavenia?

Čo znamená vôľa cirkevníkov, ak ju vyšší orgán rešpektuje iba dovtedy, kým sa zhoduje s jeho vlastnou vôľou?

Cirkevný zbor nie je nesvojprávna organizačná jednotka a jeho členovia nie sú iba platitelia príspevkov. Sú nositeľmi života cirkvi. Majú právo rozhodovať, koho chcú za svojho farára, majú právo vysloviť nesúhlas a majú právo očakávať, že ich hlas nebude potrestaný.

Majetok zboru nie je majetkom farára a nemôže s ním nakladať proti vôli jeho orgánov. Ak teda zbor odmietne prispievať do FFZ, možno viesť spor o tom, či tým porušuje cirkevný zákon. Prečo však za rozhodnutie zboru postihujete jeho farára?

Prípad brata farára Jána Meňkyho ukazuje, kam až môže takýto spôsob riadenia zájsť. Spor sa dotkol jeho kánonickej misie, vyučovania náboženstva a napokon i pracovného pomeru. Zabúda sa pritom, že jeho odmietavý postoj k FFZ má aj vieroučné dôvody.

Za neprijateľné považujem prenasledovanie názorových oponentov, zastrašovanie a vykorisťovanie farárov.

Keď vedenie nedokáže zniesť nesúhlas zboru bez toho, aby jeho dôsledky dopadli na jeho farára, nejde už iba o FFZ. Ide o moc.

A práve tu sa musíme pýtať na morálny meter, ktorý vedenie cirkvi používa.

Ako je možné, že pri niektorých duchovných dokáže cirkev tolerovať vážne osobné, morálne a majetkové zlyhania, problémy s alkoholom alebo správanie, ktoré pohoršuje cirkevníkov, zatiaľ čo proti inému farárovi dokáže postupovať s mimoriadnou tvrdosťou pre konflikt súvisiaci s postojom jeho cirkevného zboru k FFZ?

Je neposlušnosť voči vedeniu väčším previnením než morálne zlyhanie duchovného?

A ak sa duchovný na jednom mieste stal zdrojom vážneho rozvratu a straty dôvery, je jeho presunutie na iné miesto skutočným riešením? Cirkev predsa nemôže problémy iba presúvať z jedného zboru do druhého.

Osobitne citlivé je pôsobenie duchovných správcov na cirkevných školách. Od človeka, ktorému cirkev zveruje duchovné vedenie detí a mladých ľudí, musí mať právo požadovať nielen formálnu kvalifikáciu, ale aj osobnú dôveryhodnosť a príklad hodný tejto služby.

Nežiadam hon na ľudí ani verejné súdenie ich súkromia. Žiadam niečo oveľa jednoduchšie: rovnaké pravidlá, rovnakú zodpovednosť a rovnaký meter pre všetkých.

Lebo ak sa morálne zlyhanie toleruje tomu, kto je lojálny, ale tvrdosť cirkevnej moci pocíti ten, kto sa postaví proti vedeniu, potom už nejde o cirkevnú disciplínu. Ide o poslušnosť.

A práve FFZ odhaľuje ešte jeden zásadný problém.

Vybrať ďalšie peniaze od cirkevných zborov je najjednoduchšie riešenie. Ale je to zároveň najlepšie riešenie, ak zbory samy zápasia o prežitie?

Úlohou vedenia cirkvi nemôže byť iba vypočítať, koľko majú zbory odviesť do centra, a sankcionovať tie, ktoré to neurobia. Úlohou vedenia je vytvárať podmienky, aby cirkev dokázala svoje poslanie financovať bez toho, aby ekonomicky oslabovala vlastné zbory.

Kde sú nové projekty prinášajúce cirkvi príjmy? Kde je aktívne a výnosné spravovanie majetku? Kde sú nové zdroje financovania? Kde je hospodárska stratégia, ktorá nebude stáť predovšetkým na tom, že peniaze sa vyberú od cirkevníkov a cirkevných zborov?

Cirkev, ktorá finančne oslabí svoje zbory, oslabuje samu seba. Zbor potrebuje peniaze na kostol, faru, energie, opravy, misijnú a sociálnu prácu, prácu s deťmi a mládežou i na každodenný život svojho spoločenstva.

Zbor nie je bankomat cirkvi. Zbor je cirkev.

Ak odpoveďou na nedostatok peňazí je iba stále ďalší tlak smerom nadol, potom nejde o finančnú víziu. Je to presúvanie problému z centra na zbory.

A o to naliehavejšia je otázka hospodárenia samotného vedenia. Od zborov požadujete finančnú disciplínu, ale cirkevníci majú rovnaké právo požadovať od Vás, aby ste dokázali ochrániť a zveľaďovať majetok, ktorý Vám bol zverený.

Reformata, Evanjelická diakonia, Helianthus Sigord, majetok získaný zo zbierky „Cirkev sebe“…

To nie sú témy, ktoré možno prekryť ďalším uznesením, ďalšou smernicou alebo ďalšou požiadavkou, aby zbory poslúchali. Cirkev má právo vedieť, kto za zlyhania niesol zodpovednosť, aké dôsledky boli vyvodené a či jej majetok je dnes chránený lepšie.

A medzitým ECAV stráca ľudí. V roku 2011 evidovala 227 404 členov. V roku 2025 ich bolo 182 282. Rozdiel predstavuje 45 122 členov – takmer pätinu členskej základne. Len medzi rokmi 2020 a 2025 klesol počet evidovaných členov o 29 663.

Nie, netvrdím, že za každého človeka, ktorý z evidencie zmizol, môže vedenie ECAV. Časť poklesu súvisí s demografiou aj s čistením evidencie. Ale vedenie cirkvi, ktorá takto dramaticky slabne, nemá právo nad týmito číslami mávnuť rukou.

Musí sa pýtať, prečo ľudia strácajú vzťah k cirkvi. Prečo rastie nedôvera? Prečo sa zbory dostávajú do konfliktu s vedením? Prečo sa veriaci cítia nevypočutí?

A predovšetkým: Čo ste za roky svojho pôsobenia urobili pre to, aby sa tento vývoj zvrátil?

V roku 2017 zaznievali v ECAV tvrdé slová proti centralizácii, proti umlčiavaniu kritiky a proti cirkvi, ktorá od svojich členov očakáva poslušnosť namiesto slobodnej diskusie. Volalo sa po decentralizácii, po silných cirkevných zboroch, po transparentnosti a obnove dôvery.

Kde sú tieto ideály dnes? Nemôžete žiadať od iných zásady, ktoré sami pri výkone moci nedokážete napĺňať. Nemôžete hovoriť, že moc pochádza zo zboru, a súčasne budovať systém, v ktorom má zbor čoraz menší priestor postaviť sa proti rozhodnutiu vyššieho orgánu.

Nemôžete hovoriť o jednote a zároveň rozdeľovať cirkev na poslušných a problémových. Nemôžete požadovať dôveru. Dôveru si treba zaslúžiť.

Bratia biskupi, bratia a sestry vo vedení cirkvi, nemyslite si, že v kostolných laviciach sedia ľudia, ktorí nevidia, necítia a nerozmýšľajú. Vidia. Počujú. Rozmýšľajú. A čoraz hlasnejšie sa pýtajú.

ECAV nepotrebuje ďalšie upevňovanie moci. Potrebuje návrat dôvery, rešpekt k cirkevným zborom, otvorenú diskusiu a spravodlivosť s rovnakým metrom pre všetkých. Potrebuje zodpovedné hospodárenie a ochranu svojho majetku a potrebuje vedenie, ktorému budú jej členovia veriť.

Podľa môjho presvedčenia Vy ste túto dôveru stratili.

Preto Vás dnes nevyzývam na ďalšie vysvetľovanie. Vyzývam Vás, aby ste vyvodili zodpovednosť.

Vzdajte sa svojich funkcií. Nie kvôli svojim odporcom. Kvôli cirkvi.

A pamätajte na slová Písma svätého: „Pretože pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo.“ (Jer 10, 21)

Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc.
emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku

Košice 30. septembra 2026

The post Imrich Lukáč vyzýva vedenie ECAV na odstúpenie first appeared on Lutherus.

MORAVSKÉ LIESKOVÉ – Výročie chrámu postaveného v roku 1786 si miestni evanjelici pripomenuli 13. septembra 2026 na slávnostných službách Božích pri Pamiatke posvätenia chrámu. Na liturgii sa okrem domáceho farára Petra Macu podieľali konsenior Branislav Dolinský a farári Jaroslav Jurko a Janka Drottnerová. Slávnostným kazateľom bol dištriktuálny biskup Ján Hroboň.

V kázni na text z Evanjelia podľa Matúša 19, 27 – 30 sa venoval Petrovej otázke, čo dostanú tí, ktorí všetko opustili a nasledovali Ježiša. Spojil ju s dejinami miestneho evanjelického spoločenstva a odkazom predchádzajúcich generácií. Pripomenul okolnosti vzniku chrámu a vyzdvihol, že zbor napriek ťažkostiam pokračoval v budovaní svojho duchovného i materiálneho zázemia.

Súčasťou slávnosti bolo hudobné vystúpenie miestnej mládeže pod vedením presbyterky Zuzany Romančíkovej. Zaznela priečna flauta, harmonika aj heligónka. Prítomným sa prihovorila aj delegácia bratského cirkevného zboru z Vyšnej Kamenice.

Ocenenia za službu aj statočnosť

Počas slávnosti ocenili niekdajších zborových dozorcov Ing. Martina Miklánka a Dušana Miku. Najvyššie čestné ocenenie zboru, Cenu Jozefa Hollého, udelil farár Peter Maca in memoriam farárovi Jánovi Čiernemu za statočnosť počas politického prenasledovania a väzby. Ocenenie dostali aj doc. ThDr. Peter Gažík za celoživotný teologický prínos pre ECAV a Mgr. art. Ján Maca za dlhoročnú nezištnú pomoc v oblasti dizajnu a grafiky.

Jubileum sprevádzala aj výmena darov. Domáci farár si po prvý raz obliekol novú kamžu, ktorú mu pri tejto príležitosti venovala zborová dozorkyňa Janka Zlatá. Liturgický odev bude používať pri službách Božích aj v ďalších rokoch.

Peter Maca spolu so svojím bratom daroval zboru príležitostný grafický list. Dielo nesie autorský podpis a číslovanie vyhotovené ceruzkou. Dar doplnili tri historické strieborné mince, ktoré konsenior Maca zakúpil v zahraničnej dražbe. Prvá pochádza z roku 1786, keď bol chrám postavený. Ďalšie dve, rakúska a uhorská jednokorunová minca, sú z roku 1893, v ktorom k pôvodnému chrámu pristavali vežu.

Tabuľa pripomína Hollého a Rázusa

Po službách Božích pokračoval program pred kostolom odhalením bronzovej pamätnej tabule. Jej grafický návrh vytvoril Mgr. art. Ján Maca a spoločne s dištriktuálnym biskupom Jánom Hroboňom ju aj odhalil.

Tabuľa pripomína dve osobnosti späté s dejinami obce a miestneho zboru. Jozef Hollý pôsobil v Moravskom Lieskovom v rokoch 1903 – 1912, Martin Rázus v rokoch 1921 – 1930. Obaja tu zanechali výraznú stopu ako evanjelickí farári aj literárni autori.

Na slávnosti sa stretli aj hostia a ocenení účastníci VIII. ročníka Bienále amatérskej fotografie – Memoriálu Jozefa Hollého. Do súťaže sa zapojilo viac ako 50 účastníkov z deviatich krajín: zo Slovenska, z Českej republiky, Nemecka, Poľska, Maďarska, Dánska, Srbska, Rakúska a Japonska. Fotografie súťažili v štyroch kategóriách a súčasťou prezentácie bol aj vydaný fotozborník. Nie všetci ocenení autori sa mohli na slávnosti zúčastniť osobne.

Prípravy jubilea sa začali už v roku 2024. Zbor postupne pripravil pamätné pečiatky, privátne bankovky, pohľadnicu, turistické vizitky i mosadzné štítky s menami osobností umiestnené na lavičkách. Súčasťou aktivít bola aj ochrana hnuteľných pamiatok, hudobné vystúpenia, prednášky pre žiakov, modlitebná reťaz a tematicky zameraná zvesť Božieho slova.

Tohtoročné aktivity otvorila pamätná prítlač, teda pečiatka určená na korešpondenciu cirkevného zboru. Nesie jubilejné logo 1786 – 2026, ktoré navrhol Mgr. art. Ján Maca. Vznikli tiež štyri varianty privátnych bankoviek, ktoré zberateľskou formou pripomínajú významné udalosti späté s Moravským Lieskovým.

Architektúru chrámu približuje vystrihovací papierový model kostola. Vedenie miestnej základnej školy ho oficiálne schválilo ako učebnú pomôcku.

Projekty, ktoré v rokoch 2024 až 2026 inicioval a koordinoval domáci farár, spojili pripomienku dejín so životom dnešného zboru. Ich spoločným zámerom bolo vydať svedectvo o Božom požehnaní, ktoré sprevádzalo generácie evanjelikov v Moravskom Lieskovom.

Text a foto: S. Rosenzwerg

The post Evanjelici v Moravskom Lieskovom oslávili 240 rokov chrámu, ktorý si pamätá Hollého aj Rázusa first appeared on Lutherus.

MICHALOVCE / PREŠOV – Spor medzi vedením ECAV a farárom Jánom Meňkym sa ďalej vyostruje. Po jeho menovaní z Michaloviec do Gemerskej Polomy, ktoré podľa dostupných dokumentov osobne neprevzal, nasledovalo odňatie oprávnenia vyučovať náboženskú výchovu v Michalovciach a napokon aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ tvrdí, že farár závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že nenastúpil na výkon práce v Gemerskej Polome. Dokumenty, ktoré má redakcia k dispozícii, však otvárajú dôležitú otázku, či bolo možné jeho neprítomnosť v Gemerskej Polome považovať za porušenie pracovnej povinnosti, ak mal Ján Meňky v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce dohodnuté Michalovce.

Prípad farára Jána Meňkyho, o ktorom Lutherus informoval už v súvislosti so sporom okolo Fondu finančného zabezpečenia, dostal nový rozmer. Redakcia má k dispozícii dokumenty, ktoré umožňujú poskladať sled udalostí od jeho menovania do Gemerskej Polomy až po okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dňa 13. júla 2026 vydal biskup Východného dištriktu ECAV Peter Mihoč dokument, ktorým na základe rozhodnutia Zboru biskupov Jána Meňkyho od 1. augusta 2026 menoval za námestného farára v Cirkevnom zbore ECAV Gemerská Poloma. V dokumente sa zároveň uvádza, že sa mu potvrdzuje kánonická misia získaná pri ordinácii.

Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo 7. septembra však uvádza dôležitú okolnosť: zásielku s menovaním si Ján Meňky v odbernej lehote neprevzal a ako neprevzatá bola 4. augusta vrátená odosielateľovi.

Medzitým bol jeho pôvodný zbor v Michalovciach administratívne zverený inej duchovnej. Predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu 30. júla menovalo farárku Denisu Kuruc Vargovú za administrátorku CZ Michalovce od 1. augusta 2026 až do obsadenia kňazskej stanice.

Spor sa preniesol až do škôl

Tým sa však vec neskončila. Dňa 4. septembra 2026 poslal senior Šarišsko-zemplínskeho seniorátu Martin Chalupka riaditeľstvu základnej školy v Michalovciach list s predmetom Vyučovanie náboženskej výchovy (ev. a. v.) – zmena. Oznámil v ňom Meňkyho menovanie do Gemerskej Polomy a menovanie Denisy Kuruc Vargovej za administrátorku Michaloviec.

Nasleduje krok, ktorý posunul vnútrocirkevný spor priamo do prostredia školy. Senior v liste uviedol: „Na základe vyššie uvedených menovaní dnešným dňom odoberáme Mgr. Jánovi Meňkymu oprávnenie (kánonickú misiu) na vyučovanie evanjelickej a. v. náboženskej výchovy na Vašej škole.“

Škole zároveň oznámil, že vyučovaním na dobu neurčitú poveruje Denisu Kuruc Vargovú, a požiadal ju, aby podnikla kroky k uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu s ňou.

O niekoľko dní neskôr, 11. septembra, nasledoval ďalší e-mail zo seniorátu. V ňom senior reagoval na informáciu, že Ján Meňky škole predložil poverenie od zborového konventu. Senior toto poverenie označil za „právne irelevantné“ a uviedol, že podľa čl. 42 ods. 4 písm. i) Cirkevnej ústavy ECAV kánonickú misiu učiteľom náboženstva na základných školách udeľuje a odníma senior.

V tejto konkrétnej otázke má síce jeho tvrdenie oporu v aktuálnom texte Cirkevnej ústavy ECAV: článok 42 skutočne zveruje seniorovi právomoc udeľovať a odnímať kánonickú misiu učiteľom náboženstva na základných školách, no pri interpretácii zákona treba sledovať „interpretatio systematica“– výklad ustanovenia vo vzájomnej súvislosti s ostatnými ustanoveniami právneho predpisu. Ustanovenie o udeľovaní kánonickej misie sa musí vykladať v súvislosti s ďalšími ustanoveniami, ktoré upravujú postavenie a povinnosti farára. Nemožno ho čítať izolovane – čo senior nebral do úvahy. Školský zákon stanovuje, že vyučujúci náboženskej výchovy musí mať okrem odbornej a pedagogickej spôsobilosti aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi.

To prináša otázku, ktorá v Michalovciach vyvoláva emóciu, že prečo sa vnútrocirkevný konflikt dostal až do pracovnoprávneho vzťahu farára so školou a prečo bolo potrebné takto intenzívne vstupovať do jeho ďalšieho pôsobenia k tomu ešte nesprávnou interpretáciou cirkevných zákonov.

Redakcia zaznamenala aj kritické reakcie ľudí spojených so školským prostredím a cirkevným zborom, ktorí postup cirkevných predstaviteľov vnímajú s nevôľou.

Okamžité skončenie pre nenastúpenie do Gemerskej Polomy

Najtvrdší krok prišiel následne. Listom z 7. septembra 2026 ECAV ako zamestnávateľ oznámila Jánovi Meňkymu okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Dôvodom podľa dokumentu bolo, že po dovolenke a pracovnej neschopnosti od 27. augusta do 6. septembra 2026 nenastúpil do práce a nevykonával prácu na určenom mieste výkonu práce. Zamestnávateľ jeho neprítomnosť označil za neospravedlnenú a za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Tu však vzniká zásadná pracovnoprávna otázka. Podľa pracovnej zmluvy, ktorú mala redakcia možnosť vidieť už pri predchádzajúcom spracovaní prípadu, mal Ján Meňky dohodnuté miesto výkonu práce v Michalovciach. Ak nedošlo k platnej zmene tejto časti pracovnej zmluvy, treba preskúmať, na akom pracovnoprávnom základe bol povinný nastúpiť na výkon práce do Gemerskej Polomy.

Zákonník práce totiž stanovuje, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť, ak sa na zmene zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú, pričom zmena sa vyhotovuje písomne.

To ešte samo osebe neznamená, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné. O tom môže v prípade sporu rozhodnúť súd. Znamená to však, že otázka dohodnutého miesta výkonu práce môže byť pre posúdenie celého prípadu podstatná.

Rovnako treba presne rozlišovať jednu vec: Meňky nedostal okamžité skončenie preto, že by spáchal trestný čin. Zákonník práce pozná dve samostatné možnosti okamžitého skončenia zo strany zamestnávateľa: právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ sa v tomto prípade odvolal na druhý dôvod.

Podľa informácií viacerých právnikov špecializujúcich sa na pracovné právo Ján Meňky by sa mal ohľadne skončenia pracovného pomeru obrátiť na svetský súd – kde bude s najväčšiu pravdepodobnosťou úspešný.

Veriaci hovoria o „mučeníkovi súčasného vedenia cirkvi“

Prípad vyvoláva v michalovskom zbore mimoriadne ostré reakcie. Veriaci, ktorí sa obrátili na redakciu, dávajú celý sled udalostí do súvislosti s dlhodobým konfliktom zboru s vedením cirkvi okolo Fondu finančného zabezpečenia. Podľa veriacich sa Ján Meňky stáva symbolom toho, kam až môže zájsť konflikt medzi vedením cirkvi a zborom pre spor súvisiaci s FFZ. „Vedenie cirkvi z neho robí mučeníka,“ hovoria veriaci.

„Čoho všetkého sú schopní pre peniaze?“ pýtajú sa. Podľa nich už nejde iba o spor o fond, vnútrocirkevné predpisy či personálne rozhodnutie. Poukazujú na celý sled krokov: menovanie farára skoro 150 kilometrov od jeho doterajšieho pôsobiska, administratívne obsadenie jeho zboru, odňatie možnosti vyučovať náboženstvo, komunikáciu so školami a napokon okamžité skončenie pracovného pomeru. Niektorí z nich používajú ešte tvrdšie slová a tvrdia, že „takto s našimi farármi nezaobchádzali ani komunisti“.

Na otázku, ako sa mohol spor o vnútrocirkevné povinnosti a financovanie dostať až do bodu, keď dlhoročný farár prišiel o možnosť učiť náboženstvo a následne dostal okamžité skončenie pracovného pomeru, by malo vedenie cirkvi presvedčivo odpovedať. A ak Ján Meňky skončenie pracovného pomeru napadne, ďalšiu odpoveď už nemusí dávať cirkevný orgán, ale súd, no cirkev bude musieť za to platiť. Otázkou je, či sa to zosobní tým, ktorí to zapríčinili.

Redakcia Lutherusu

The post Farár Ján Meňky prišiel o misiu aj o prácu first appeared on Lutherus.

LUBINA – Takmer štyri hodiny trvalo pracovné stretnutie predstaviteľov Cirkevného zboru ECAV Lubina s vedením Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Do Lubiny 21. septembra prišli generálny biskup Ivan Eľko, biskup Západného dištriktu Ján Hroboň a generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. Zbor očakával vysvetlenie odvolania farárky Evy Juríkovej z funkcie zborovej farárky a jej preradenia za námestnú farárku. Jadrom sporu sa opäť stal Fond finančného zabezpečenia (FFZ). Lubina doň odmieta odvádzať stanovené príspevky, vedenie ECAV však dalo najavo, že zákon meniť ani rušiť nemieni.

Stretnutie nadväzovalo na júlové rokovanie zástupcov zboru s biskupom Západného dištriktu Jánom Hroboňom a seniorom Považského seniorátu Jánom Ochodnickým, ktoré sa skončilo bez dohody.

Tentoraz prišlo do preplnenej sály zborového domu aj najvyššie vedenie ECAV. Okrem členov lubinského zboru sa na rokovaní zúčastnili aj cirkevníci z iných zborov.

Stretnutie otvorila zborová dozorkyňa Alena Sarkocyová. Opätovne poukázala na výhrady zboru voči zákonu o FFZ a v mene zboru žiadala jeho úpravu alebo zrušenie.

Eľko: Zákon platí a treba ho dodržiavať

Generálny biskup Ivan Eľko vysvetľoval, že FFZ vznikol s cieľom zabezpečiť farárom dôstojnejšie mzdové podmienky. ECAV podľa jeho slov nedokáže mzdy duchovných v plnej miere zabezpečiť zo svojich prostriedkov, pričom rastie minimálna mzda, od ktorej sa odvíjajú aj platy farárov.

Zdôraznil tiež, že zákon schválila Synoda ECAV väčšinou hlasov, preto je platný a treba ho rešpektovať. Podľa jeho vyjadrenia si povinnosti voči FFZ plní približne 95 percent cirkevných zborov. Lubina podľa neho doteraz neuhradila ani jednu splátku.

Vedenie cirkvi zároveň spojilo riešenie postavenia farárky Evy Juríkovej s platením do fondu. Ak si zbor začne svoje povinnosti plniť, podľa vyjadrenia generálneho biskupa bude možné jej funkciu vrátiť.

Práve toto sa stalo jednou z najspornejších tém večera. Členovia zboru namietali, že podľa ich názoru je zákon o FFZ v rozpore s Ústavou SR, Zákonníkom práce i vnútornými predpismi ECAV. Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová naopak uviedla, že súlad zákona s ostatnými právnymi normami bol podľa vedenia cirkvi overený.

Diskusia bola podľa účastníkov slušná, ale napätá. Viacerí prítomní namietali, že na časť ich otázok nedostali odpovede alebo vedenie opakovalo už prednesené stanoviská.

„Kto sme a odkiaľ sme prišli“

Silným momentom bolo vystúpenie jednej z členiek zboru, ktorá pripomenula dejiny evanjelikov v Lubine. Hovorila o českých protestantoch, ktorí po bitke na Bielej hore a počas protireformácie utekali pred prenasledovaním a cez Javorinu sa dostali do tohto regiónu. Ich potomkovia podľa nej žijú v Lubine dodnes.

Pripomenula generácie farárov, ktoré v obci pôsobili, ich skromný život i úsilie veriacich starať sa o kostol, faru a ďalší cirkevný majetok.

Zároveň poukázala na sociálne pomery v kopaničiarskom kraji pod Javorinou. Obyvateľstvo žije v desiatkach roztrúsených osád a značnú časť členov zboru tvoria dôchodcovia. Zbor podľa nej plní svoje odvodové povinnosti voči seniorátu a dištriktu, no ďalšie finančné zaťaženie považuje za neúnosné.

Ďalší z účastníkov rokovania upozornil na údajný právny problém zákona o FFZ. Stanovisko generálneho biskupa sa podľa záznamu zo stretnutia nezmenilo.

Do diskusie vstúpil aj starosta Lubiny Martin Beňatinský. Vyzdvihol prácu Evy Juríkovej pre cirkevný zbor aj obec, jej húževnatosť, budovateľské úsilie a spoluprácu so samosprávou.

Použil pritom obraz kostola stojaceho na ôsmich pilieroch. Ak sa jeden zbúra, môže podľa jeho slov padnúť celý kostol. Podobne varoval, že strata farárky môže mať vážne dôsledky pre budúcnosť zboru. Generálny biskup odpovedal, že si prácu farárky váži, zákony však treba dodržiavať.

Farárka: Nerozhodovala som o neplatení

Na stretnutí vystúpila aj farárka z cirkevného zboru Modra-Kráľová Sidonia Horňanová. Uviedla, že jej zbor príspevky do FFZ platí, na úhrade sa však podieľa aj ona osobne, pretože zbor podľa nej nedokáže celú požadovanú sumu zabezpečiť. Ako dôvod svojho postupu uviedla obavu z následkov, ktoré by podľa jej skúseností mohli zasiahnuť aj jej pedagogické pôsobenie.

Svoje postavenie podrobne opísala aj samotná domáca farárka Eva Juríková. Zdôraznila, že si svoje farárske povinnosti plní a o neplatení príspevkov do FFZ nerozhodla ona, ale konvent cirkevného zboru. Namietala preto, že je postihovaná za rozhodnutie, ktoré nemohla ovplyvniť.

Generálny biskup v tejto súvislosti poukázal aj na žalobu, ktorou sa farárka domáha zvýšenia mzdy, a jej postup označil podľa záznamu zo stretnutia za neseriózny.

Juríková oponovala, že nie je „tovar“, ktorý si môže kúpiť ten, kto za ňu zaplatí. Vedenie cirkvi opätovne odkázalo na platnosť zákona o FFZ.

Pre mnohých prítomných už preto nešlo iba o spor o peniaze či výklad cirkevného zákona. Pýtali sa, či je správne, aby dôsledky rozhodnutia konventu niesla farárka, ktorá o neplatení FFZ nerozhodla, svoje povinnosti si podľa zboru riadne plní a ktorej prácu ocenil aj starosta obce. V zbore, ktorý sa podľa ich slov vďaka jej práci rozvíja, vnímali hrozbu jej odchodu ako zásah do celého spoločenstva.

Prečo sa nehľadajú úspory na úradoch?

Debata sa postupne rozšírila aj na samotné hospodárenie cirkvi. Prítomní sa pýtali, či by sa úspory nedali hľadať v personálnom obsadení Generálneho biskupského úradu, ktorý má podľa údajov uvedených na stretnutí 29 pracovníkov. Odpoveď vedenia znela, že personálne obsadenie je nastavené tak, že nie všetky pracovné miesta sú na plný úväzok, niektoré činnosti sú zlúčené a ďalšie úspory už podľa vedenia nie sú možné.

Otázky smerovali aj k Edukačno-misijnému centru a jeho piatim pracovníkom. Diskutujúci spochybňovali hospodárnosť niektorých školení, workshopov, konferencií či sústredení organizovaných v rekreačných a kúpeľných zariadeniach. Podľa záznamu zo stretnutia na túto otázku odpoveď nezaznela.

Objavil sa aj návrh na zrušenie dištriktov. Jeho zástancovia argumentovali tým, že pri súčasnom počte členov ECAV je štvorstupňové riadenie finančne náročné.

Generálny biskup uviedol, že na každý dištrikt je ročne vyčlenených približne 100 000 eur a ani prípadné zrušenie dištriktov by podľa neho neprinieslo dostatok peňazí na zabezpečenie miezd farárov.

Následne padla otázka, či by aspoň na dištriktoch nebolo možné znížiť počet zamestnancov. Jeden z diskutujúcich sa pýtal aj na zamestnávanie manželky biskupa Jána Hroboňa vo funkcii jeho tajomníčky. Podľa záznamu zo stretnutia na túto otázku odpoveď nezaznela.

Kto má hľadať peniaze pre cirkev?

Otázka hospodárenia dostala počas diskusie ešte ďalší rozmer. V reakcii na stanovisko vedenia, že nespokojné zbory môžu pripraviť vlastný návrh financovania a predložiť ho Synode, sa z pléna ozvala otázka, či hľadanie nových zdrojov nemá byť predovšetkým úlohou samotného vedenia cirkvi.

Prítomní namietali, že vybrať chýbajúce peniaze od cirkevných zborov a v konečnom dôsledku od veriacich je najjednoduchším riešením. Od ľudí zvolených do najvyšších hospodárskych a dozorných funkcií však očakávajú aj schopnosť hľadať nové zdroje príjmov, projekty, úspory a efektívnejšie možnosti financovania cirkvi.

V tejto súvislosti smerovala otázka aj na generálnu dozorkyňu Renátu Vinczeovú a jej manažérske skúsenosti z podnikateľského prostredia. Jeden z účastníkov sa jej pýtal, či by podobným spôsobom postupovala aj vo firme: ak by bolo potrebné zvýšiť mzdy zamestnancov, žiadala by samotných zamestnancov, aby priniesli peniaze, z ktorých sa ich vyššie mzdy zaplatia?

Diskutujúci argumentovali, že práve schopnosť zabezpečiť financovanie, získavať nové zdroje a zároveň hľadať úspory patrí medzi základné úlohy dobrého manažmentu. Stanoviť potrebnú sumu a následne ju rozdeliť medzi tých, ktorí ju majú zaplatiť, podľa nich nevyžaduje osobitné manažérske schopnosti.

Diskusia sa tak sústredila aj na to, aké nové zdroje financovania vedenie ECAV získalo a aké možnosti úspor využilo predtým, než ďalšie finančné zaťaženie prenieslo na cirkevné zbory.

Prečo o zákone nerozhodovali zbory?

Prítomní otvorili aj otázku spôsobu prijatia zákona o FFZ. Pýtali sa, prečo pred jeho schválením neprebehla široká diskusia v cirkevných zboroch.

Generálny biskup pripomenul, že zákon sa schvaľoval v roku 2020, teda počas pandémie, keď boli zhromaždenia obmedzené. Podľa záznamu zároveň odkázal zborom, že ak im súčasná právna úprava nevyhovuje, môžu pripraviť nový návrh a predložiť ho Synode.

Ďalšia otázka sa týkala peňazí, ktoré mal lubinský zbor v minulosti vložiť do nehnuteľností v Beckovskej Vieske a na ďalšom mieste a ktoré boli neskôr predané. Generálny biskup uviedol, že ide o staršiu záležitosť z obdobia, keď ešte nebol vo funkcii, a nemá o nej potrebné informácie.

Diskutujúci zároveň tvrdili, že zvýšené odvody do FFZ spôsobujú niektorým zborom finančné problémy. Ako príklad uvádzali Starú Turú a potrebu opravy vonkajšej omietky. Tvrdili tiež, že niektoré zbory musia pre plnenie svojich finančných povinností predávať majetok alebo si brať úvery. Na tieto tvrdenia podľa záznamu zo stretnutia bezprostredná odpoveď nezaznela.

„Zákon sa rušiť nebude“

V závere diskusie sa otázka vrátila k podstate celého sporu, ak majú s platením problémy aj ďalšie zbory, prečo zákon o FFZ nezmeniť alebo nezrušiť.

Jedna z diskutujúcich použila prirovnanie k transakčnej dani a k možnosti zmeniť opatrenie, ak sa v praxi ukáže ako problematické.

Odpoveď vedenia ECAV bola podľa zápisu jednoznačná: Zákon o FFZ sa meniť ani rušiť nebude. Ak s ním Lubina nesúhlasí, má podľa vedenia pripraviť vlastný návrh, ktorý zároveň zabezpečí financovanie všetkých potrebných výdavkov ECAV.

Predstavitelia cirkvi podľa záznamu uviedli, že podobné sťažnosti z ostatných zborov nedostali a ostatné cirkevné zbory si svoje záväzky plnia.

Toto stanovisko vyvolalo pochybnosť, či sú ostatné zbory so systémom skutočne spokojné a či požadované príspevky dokážu odvádzať bez problémov. Medzi prítomnými zaznela aj obava, že niektorí farári o ťažkostiach verejne nehovoria zo strachu pred následkami.

Takmer štvorhodinové stretnutie napokon uzavrel generálny biskup. Podľa záznamu zopakoval základné stanovisko vedenia: Lubina má začať prispievať do FFZ a následne môže Eva Juríková zostať v zbore.

Dohoda sa teda ani na druhý pokus nezrodila. Členovia zboru odchádzali zo stretnutia s pocitom, že ich požiadavky a návrhy neboli prijaté a vedenie ECAV neprejavilo ochotu meniť súčasné nastavenie. V pôvodnom zázname zo stretnutia jeho autorka hovorí o sklamaní, bezmocnosti a presvedčení, že ECAV sa podľa nej vzďaľuje zásadám Lutherovho učenia.

Tri autá na jedno rokovanie

Symbolickú bodku za takmer štvorhodinovým rokovaním priniesol podľa účastníkov až samotný odchod predstaviteľov vedenia ECAV. Generálny biskup Ivan Eľko, biskup Západného dištriktu Ján Hroboň a generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová prišli na stretnutie samostatnými autami a rovnako z Lubiny odchádzali. Generálna dozorkyňa podľa účastníkov cestovala na Tesle.

Po niekoľkohodinovej debate o nedostatku peňazí a o možnostiach šetrenia pôsobil tento obraz na časť prítomných symbolicky. Pýtali sa, či vedenie, ktoré od zborov požaduje ďalšie finančné príspevky, uplatňuje rovnaký dôraz na hospodárnosť aj pri vlastnej prevádzke.

Ak boli tieto cesty hradené z cirkevných prostriedkov a predstavitelia si za ne uplatnili cestovné náhrady, zostáva konkrétna otázka, či bolo nevyhnutné cestovať na jedno pracovné stretnutie tromi samostatnými vozidlami a koľko tieto cesty cirkev stáli.

Po takmer štyroch hodinách rokovania sa základné stanoviská nezblížili. Vedenie ECAV trvá na platení príspevkov do FFZ, zatiaľ čo Lubina spochybňuje súčasné nastavenie systému a odmieta, aby dôsledky rozhodnutia zboru niesla jeho farárka. Pre prítomných sa tak spor prestal týkať iba peňazí: pýtali sa, či môže cirkev v mene finančného pravidla oslabiť zbor, ktorý podľa nich funguje a rozvíja sa, a postihnúť farárku za rozhodnutie, ktoré sama neprijala. Ich apel smeroval k vedeniu ECAV, aby sa pri vymáhaní peňazí nestratil človek, služba ani samotný zmysel cirkevného spoločenstva.

Informovala: V. Drgoncová
Foto: V. Brezinský

The post Štyri hodiny o fonde bez dohody. Lubina žiada zmenu, vedenie ECAV trvá na platení first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Meno evanjelického farára Jozefa Miloslava Hurbana opäť zaznelo ako symbol vzdelanosti, občianskej odvahy, služby národu a zodpovednosti za budúcnosť krajiny. Predseda Národnej rady SR Richard Raši udelil 16. septembra v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu štátnu cenu nesúcu Hurbanovo meno trom osobnostiam slovenského vedeckého, kultúrneho, akademického a duchovného života.

Laureátmi sa stali vysokoškolský profesor, historik a spisovateľ Jozef Leikert, fyzik a dlhoročný predstaviteľ slovenskej vedy Štefan Luby a gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Hoci každý z nich pôsobí v inej oblasti, spája ich celoživotná služba spoločnosti a práca, ktorej význam prekročil hranice ich profesií.

Jozef Miloslav Hurban patril k najvýznamnejším evanjelickým osobnostiam slovenských dejín. Ako farár, spisovateľ, novinár, politik a národný buditeľ spájal duchovnú službu so zápasom za národné a občianske práva, vzdelanosť, kultúru a verejné dobro. Bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady.

Hoci sa narodil v Beckove, rozhodujúca časť jeho života a služby sa spája s evanjelickým cirkevným zborom v Hlbokom pri Senici. Práve tam sa v júli 1843 stretol s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom. Trojica evanjelických vzdelancov prijala zásadné rozhodnutie o kodifikovaní spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Hlboké sa neskôr stalo aj jedným z významných miest revolučného diania rokov 1848 – 1849.

Richard Raši počas slávnostného ceremoniálu zdôraznil, že Slovensko nemusí hľadať veľké vzory iba v minulosti, pretože ich má aj medzi súčasníkmi. Ocenenie podľa neho nielen vyjadruje úctu k práci laureátov, ale zároveň pomenúva hodnoty a vzory, ktoré sú dôležité pre ďalšie generácie.

Jozef Leikert, prvý univerzitný profesor kulturológie na Slovensku, získal cenu za celoživotný prínos k rozvoju vzdelanosti, kultúry, historickej pamäti a demokratického povedomia. Vo svojej vedeckej, pedagogickej, publicistickej a literárnej tvorbe približuje moderné slovenské dejiny a uchováva životné príbehy osobností, ktoré formovali krajinu.

Štefan Luby, ktorý v rokoch 1995 až 2009 pôsobil ako predseda Slovenskej akadémie vied, bol ocenený za celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej vedy, vzdelanosti a akademického života. Významne sa podieľal na modernizácii akadémie a jej otváraní európskemu vedeckému priestoru.

Košický eparchiálny arcibiskup Cyril Vasiľ dostal cenu za prínos k rozvoju vzdelanosti, duchovného a kultúrneho života a za pôsobenie, ktorým posilňuje dobré meno Slovenska v zahraničí. Ako uznávaný odborník na východné kánonické právo pôsobil vo významných funkciách v Ríme a vo Vatikáne.

Štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana tak aj v súčasnosti pripomína, že služba vlasti môže mať rozličné podoby. Jej meno však zároveň uchováva pamiatku evanjelického farára, ktorého duchovná, kultúrna a politická činnosť zásadne ovplyvnila smerovanie slovenského národa.

R

The post Štátna cena pripomenula odkaz evanjelického farára J. M. Hurbana first appeared on Lutherus.