BRATISLAVA – V radoch duchovných Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) vládne napätie, aké tu dávno nebolo. Podľa viacerých nezávislých zdrojov vedenie Združenia evanjelických duchovných (ZED) pripravuje vylúčenie niekoľkých farárov zo svojich radov. Nie pre morálne previnenia či porušenie cirkevných zásad, ale preto, že si dovolili uplatniť zákonný nárok na doplatenie mzdy.

Medzi tými, ktorí čelia tlaku, je aj bývalý biskup Západného dištriktu ECAV Milan Krivda. Požiadal o doplatenie mzdy v súlade so zákonom – podobne ako ďalší farári, ktorým cirkev dlhodobo vyplácala menej, ako stanovuje zákon. Namiesto podpory zo strany stavovskej organizácie však prišla hrozba vylúčenia. Krivda sa napokon rozhodol zo združenia vystúpiť sám. Ako hovoria niektorí jeho kolegovia, bolo by nedôstojné, aby sa nechal vtiahnuť do vnútorných sporov, ktoré nezodpovedajú vážnosti jeho postavenia ani povahe cirkvi. „Svojím rozhodnutím dal jasne najavo, že sa nenechá znevažovať ani zapájať do malicherných hier,“ uviedol jeden z farárov, ktorý nechcel byť menovaný.
Pripomeňme, že skupina približne desiatich duchovných podala výzvy a žaloby na doplatenie zákonom garantovanej mzdy (1,6-násobku minimálnej mzdy). Ide o štandardný pracovnoprávny nárok, ktorý cirkev podľa nich dlhodobo ignoruje. Namiesto právneho riešenia však vedenie cirkvi a aj samotné ZED-u reagujú morálnym a vnútrocirkevným nátlakom.
ZED, ktorý by mal byť stavovskou oporou duchovných, sa podľa kritikov správa skôr ako disciplinárny orgán lojality voči vedeniu cirkvi než ako organizácia, ktorá stojí na strane zákona, spravodlivosti a háji svojich členov.
Zákonník práce pritom hovorí jasne, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať minimálne mzdové štandardy. V prípade duchovných je zamestnávateľom cirkev, ktorá na platy dostáva štátne príspevky. Ak sú mzdy nižšie, právnici to označujú za porušenie pracovnoprávnych predpisov, ktoré možno vymáhať aj súdnou cestou.
Fakt, že sa vedenie združenia odhodlalo siahať po vylučovaní duchovných, ktorí uplatňujú svoje zákonné práva, mnohí farári považujú za otvorenú dehonestáciu stavovskej cti. Obzvlášť šokujúce je, že takýto postup smeruje voči bývalému biskupovi, ktorý počas svojej služby zastával jednu z najvyšších funkcií v cirkvi.
„Títo ľudia stratili úctu k čomukoľvek posvätnému aj k vlastnému stavu,“ hovorí jeden z duchovných.
Veriaci, ktorému už došla trpezlivosť, opisuje situáciu ešte ostrejšie: „Najskôr mu odobrali status emeritného biskupa, potom aj kríž emeritného biskupa, a teraz ho idú vylúčiť. To nie je len neúcta, to je pohŕdanie všetkým, čo je sväté. Duchovní, ktorí kedysi stáli bok po boku pri oltári, dnes medzi sebou vedú zákulisné boje ako nepriatelia. Navonok sa usmievajú, zdravia sa ,Pán Boh s vami’, ale v srdci im driemu ostré zuby vlkov pripravených roztrhať každého, kto si dovolí povedať pravdu.“
„Je to hanba pred Bohom i pred svetom,“ dodáva s dôrazom. „Čo povedia, keď budú stáť pred Božím súdom? Ako obhája, že ponižovali svojich spolubratov za to, že si dovolili uplatniť zákonné práva? Čím budú argumentovať, keď Pán položí otázku: ,Kde je tvoja láska k bratovi?´ Ticho nebude odpoveďou. A falošné úsmevy ich nezachránia.“
Celý prípad vrhá vážny tieň na obraz cirkvi v očiach verejnosti. Kým v iných profesiách by odborové alebo stavovské organizácie stáli po boku svojich členov, v ECAV sa deje opak – duchovným hrozia sankcie zvnútra. Kritici hovoria o atmosfére strachu a lojalitného tlaku, ktorá poškodzuje cirkev doma i navonok.

Redakcia Lutherusu

The post Združenie duchovných čelí kritike. Za zákonné požiadavky chcú vylučovať vlastných členov vrátane bývalého biskupa. first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Zariadili to tak, aby vo voľbách nemal protikandidáta. Jediný, kto sa bude uchádzať o post generálneho biskupa, bude Ivan Eľko. A to napriek masívnemu odporu evanjelikov, ktorí sú presvedčení, že za ostatných šesť rokov došlo pod jeho vedením k zásadnému úpadku cirkvi.

Kandidačná porada k voľbám generálneho biskupa vôbec po prvý raz publikovala spoločné vyhlásenie na oficiálnom webe cirkvi. Cezeň chce verejnosti nahovoriť, že všetko sa deje legálne – aj to, že kandiduje iba jeden kandidát, ktorý má vraj podporu všetkých „predsedníctiev dištriktov a seniorátov“. Mnohým to pripomína časy komunizmu, keď bol zoznam kandidátov jednotný a zostavoval sa na základe návrhov Národného frontu, pričom väčšinu obsadili komunisti.

Vo vyhlásení uvádzajú, že návrh iného kandidáta pre voľbu generálneho biskupa nebol predložený a voči navrhovanému kandidátovi nebola vyslovená žiadna námietka. „Predkladajú ho evanjelickej verejnosti k voľbe v dôvere, že bude po zvolení zastávať úrad generálneho biskupa v zodpovednosti za cirkev, v láske k všetkým členom, uplatňovaní strážcu spravodlivosti podľa Božieho slova.“ Voľby v tomto štýle čoraz intenzívnejšie ukazujú, že cirkev prevzala volebné praktiky z čias komunizmu. Počas bývalého režimu totiž bola jedna kandidačná listina, jedna strana, jeden hlasovací lístok, jeden kandidát na daný post, ľud voliaci ako jeden muž (jednohlasne). Jedna bola i kandidačná listina Národného frontu – dnes v podaní kandidačnej porady. Treba i dnes pripomínať, že Národný front sa po februárovom prevrate v roku 1948 stal jedným z nástrojov totalitného politického systému. Združoval všetky štátom povolené masové a záujmové organizácie. Zároveň slúžil formálne navonok ako akási komunistická obdoba koalície politických strán v demokratických štátoch. V skutočnosti bol organizačným nástrojom komunistickej strany na ovládnutie celej spoločenskej scény s dominanciou kandidátov Komunistickej strany Československa, ktorá bola podľa vtedajšej ústavy vedúcou silou v spoločnosti i v štáte. Mnohí si aj dnes pamätajú, že hlasovací lístok zväčša voliči vkladali do urny bez úpravy, málokto si trúfol ísť vo volebnej miestnosti za plentu. Hoci zákon de iure umožňoval kandidatúru viacerých súperov, de facto k tomu nedochádzalo, o post sa uchádzal jeden kandidát. Účasť voličov sa blížila k sto percentám. Kto neprišiel „dobrovoľne“ voliť, bol podozrivý. Tak vyzerali voľby v totalitnom komunistickom režime pred rokom 1989. Boli to voľby, ktoré nespĺňali základné atribúty slobodných volieb v demokratickej spoločnosti.

V ECAV bude teda za generálneho biskupa kandidovať iba Eľko, ktorý by sa rád zabetónoval na tomto poste na najbližších šesť rokov. „Tento človek v sebe nemá žiadnu sebareflexiu, akoby nevnímal katastrofálny stav cirkvi. Pritom ECAV sa doň dostala aj vďaka nemu. Kostoly zívajú prázdnotou, dôvera veriacich v cirkev ako inštitúciu je nulová, všetko upadá,“ myslí si oslovený duchovný, ktorý zároveň dodáva, že Eľko pre cirkev neurobil takmer nič – okrem, rozdelenia. „Aj on prispel k tomu, že máme nedemokratické a neslobodné voľby, v ktorých ľudia musia voliť kandidáta predvybratého kandidačnou poradou, ktorá má právo veta na vylúčenie nepohodlných kandidátov. Deje sa tak už šesť rokov a nikto slušný už ani nemá záujem sa uchádzať o funkcie, pretože bude vylúčený. V ECAV už slušnosť rezignovala,“ zdôraznil. Podľa jeho slov je Eľko kandidátom, ktorý bude cirkev trápiť ďalších šesť rokov. „Nemá ani kúska hanby, nezáleží mu na cirkvi ani na ľuďoch v nej. Chce si len na biskupskom mieste pohovieť až do dôchodku, aby si užíval vysoký plat a ďalšie výhody, ktoré z tejto funkcie môže vyťažiť. Čo tam po tom, že za sebou zanechá zdevastovanú cirkev,“ zamýšľa sa duchovný. Z cirkvi pritom, podľa neho, za Eľkovho pôsobenia odišlo najviac farárov, dokonca poklesol ešte viac záujem študovať teológiu. Eľkovo pôsobenie je tiež poznačené tým, že cirkev má, ako nikdy v histórii, najviac súdnych sporov s farármi aj neordinovanými.

Jeho farársky kolega Lutherusu povedal, že podľa názoru viacerých duchovných aj laikov by mali odstúpiť všetci seniori, ktorí jednohlasne odklepli Eľka za jediného kandidáta. „Už existuje len jediná ručná brzda. Eľkovi treba na zvolenie tri pätiny hlasov. Veriaci, ktorí ešte celkom nerezignovali, by mali ísť k voľbám a vyčiarknuť kandidáta, aby nedostal platný hlas. Aj keď pravda je taká, že dnes už evanjelici neveria ani sčítacím komisiám, či hlasy spočítajú podľa skutočnosti,“ konštatuje s tým, že k podobnej manipulácii došlo v jednom cirkevnom zbore na Gemeri, kde boli hlasy v zápisnici pri voľbe zborovej farárky upravené inak, ako boli odovzdané počas volieb. Farárka si tak prilepšila vo svoj prospech a duchovní sa domnievajú, že podobná situácia nie je vylúčená ani pri voľbách Eľka za generálneho biskupa.

Voľby by sa mali uskutočniť v septembri.

Redakcia Lutherusu

The post Jediným kandidátom na generálneho biskupa opäť Ivan Eľko first appeared on Lutherus.

ILAVA – Na sviatok Sv. Trojice v nedeľu 26. mája 2024 sa v Ilave konali spomienkové služby Božie pri príležitosti 350. výročia Prešporských súdov s evanjelickými kňazmi, menovite s Tobiášom Masníkom a Joachimom Kalinkom, ktorí pôsobili v Ilave. Pripomenuli si aj 25. výročie znovuzavedenia evanjelických služieb Božích v Ilave po viac ako 300 rokoch, ktoré sa môžu konať vďaka výbornej ekumenickej spolupráci s duchovnými rímskokatolíckej cirkvi v Ilave. Pripomenuli si aj väznených evanjelických biskupov a kňazov ľudáckym a komunistickým režimom v ilavskej väznici.

Za hlaholu zvonov mestskej veže (pozostatok evanjelického kostola) vstupovali do preplneného bohoslužobného priestoru rímskokatolíckej cirkvi vzácni hostia: farár Johannes Hillger z Wittenbergu, senior MYS Miroslav Hvožďara, senior TUS Marián Kaňuch, kňazi Dušan Vanko, Peter Fabok a Ľubomír Marcina. Po úvodnom hudobnom vstupe Otvorte mi krásnu bránu v podaní Martina Melišíka (organ) a sólistky štátneho orchestra v Lipsku Kathrin Hauser (husle) početné bohoslužobné zhromaždenie privítal správca Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci (SED) Ľubomír Marcina.

Zvesťou slova Božieho poslúžil senior Miroslav Hvožďara na základe textu Sk 2, 42 – 47. Zdôraznil Božie požehnanie, ktoré prijímame a prežívame pri čítaní a štúdiu slova Božieho ako jednotlivci, aj ako spoločenstvo veriacich v cirkevnom zbore. Keď v minulosti odchádzali naši ľudia za prácou do Ameriky, niesli so sebou Bibliu a Tranovského kancionál. Farári a biskupi, na ktorých si s úctou spomíname, nesmeli mať pri sebe vo väzení Bibliu ani Spevník, a vedeli mnoho z Božieho slova naspamäť, modlili sa, spievali, a tak aj vo väzení slúžili a svietili láskou Božou ostatným väzňom. S vierou v obetavú lásku Božiu, dokázanú Pánom Ježišom Kristom na golgotskom kríži, aj my v súčasnosti nasledujme príklad bratov, ktorí verne dokázali aj v utrpení svoju vieru: čítajme si, prijímajme slovo Božie, tvorme, vyhľadávajme spoločenstvo veriacich. V osobných i spoločných modlitbách poznávajme a potom i vykonajme Božiu vôľu. Usilovne pracujme na Božej vinici, ale aj prepotrebnou slúžiacou láskou – diakoniou. Tak bude aj naša cirkev krásna Božia záhrada, ako cirkev Božiu výstižne pomenoval náš reformátor Dr. Martin Luther.

Folklórna skupina z Mestečka pod vedením Martina Melišíka obohatila služby Božie príležitostnou piesňou z Tranovského kancionála Jezu, přispěj k spomožení. Nasledoval príhovor farára Johannesa Hillgera z Wittenbergu, ktorého viaže s duchovným Marcinom vyše 40-ročné priateľstvo a spolupráca. Svoj príhovor sústredil na jeho 30-ročné pôsobenie a budovanie SED popri duchovno-pastierskej službe. Na znak vďaky a úcty mu odovzdal zlatý diakonický kríž, ktorým sú v Nemecku označovaní duchovní zastávajúci diakonicko-pastoračnú službu, keďže je momentálne služobne najstarší pracovník v novodobej histórii diakonie ECAV na Slovensku a horlivý, obetavý považskobystrický duchovný pastier. Nasledovala modlitba za zmierenie a pokoj v našej krajine. Zhromaždenie pozdravili primátor mesta Ilava Viktor Wiedermann a ako aj starosta obce Košeca Radomír Brtáň. Medzi hosťami nechýbal emeritný biskup Igor Mišina s manželkou, Anton Barcík, dlhoročný generálny riaditeľ Považských cementární Ladce, podporovateľ SED i mnohých projektov v ECAV, Ján Matula z USA a hostia z Poľska a Česka. Za ústredie ED ECAV písomne pozdravila Ľ. Marcinu pri jeho vzácnom jubileu riaditeľka Ľubica Vysocká a bol tlmočený pozdrav predsedu TSK Jaroslava Bašku.

Po hudobnom vstupe sólistky Kathrin Hauser a spevu jej dcéry Heleny nasledovala Večera Pánova prisluhovaná z nemého svedka zašlej doby histórie ECAV v Ilave – kalicha z roku 1611, z ktorého iste vysluhovali a prijímali sviatosť eucharistie znamenití kňazi a velikáni dejín, ako Tobiáš Masník, Joachim Kalinka, Daniel Krman, Štefan Pilárik a ďalší pôsobiaci pod patronátom šľachtickej evanjelickej rodiny Ostrožicovcov, zakladateľov a budovateľov chýrnej ilavskej školy, fary a pôvodného evanjelického kostola. Po záverečnej liturgii a piesni Ó, Pane drahý sa zhromaždení presunuli k pamätnej tabuli venovanej kňazovi – martýrovi Tobiášovi Masníkovi a ďalším evanjelickým kňazom, ktorá našla nové dôstojné umiestnenie na múre bývalej katolíckej fary, mieste, kde predtým stál evanjelický kostol.

Zhromaždenie pokračovalo pietnou spomienkou pri múre ilavskej väznice, kde sú umiestnené pamätné tabule, venované politickým väzňom aj biskupom a kňazom kresťanských cirkví na Slovensku. Jedna z nich pripomína generálneho biskupa Pavla Uhorskaia, ako aj ďalších väznených kňazov vrátane biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta, uväzneného ľudáckym režimom za tzv. Slovenského štátu a opäť totalitným režimom v roku 1962. Tu sa na úvod prihovorila Viola Fronková, ktorá zdôraznila vážnu úlohu práva a spravodlivosti pre cirkevnú i štátnu vrchnosť. „Naša úloha je niesť s pevnou vierou i utrpenie, ako to vyznávali kňazi odsúdení a predaní za otrokov na galeje. Česť a svedomie je viac ako život! Kresťanstvo je radosť, odvaha, optimizmus, ako to vyznával aj generálny biskup Pavol Uhorskai: „Všetko nech sa deje medzi vami v láske“ (1K 16, 14). Senior Marián Kaňuch na príklade väznených a inak prenasledovaných veriacich vysvetlil zvrchovanosť moci Božej: boli ľudia, ktorí prenasledovali a zmýšľali zle proti Božej cirkvi, ale Pán Boh ich zlé skutky obrátil na dobré. Správy o väzení a trápení bratov vo viere sa šírili po svete, a tak aj evanjelium sa mohlo dostať k mnohým národom. Použil aj knihu P. Uhorskaia v anglickom preklade, ktorá sa mu dostala do rúk až v USA.

Zaspievaním piesne Kto za pravdu horí sa toto krásne misijno-duchovné podujatie skončilo. Stretnutie pokračovalo v neďalekej reštaurácii, kde hostí pozdravil duchovný Marcina a zaspomínal na vzácne chvíle – 50. výročie svojej konfirmácie v púchovskom chráme, ako aj 30. výročie vyslania do vtedy znova oživenej diakonickej služby ECAV generálnym biskupom P. Uhorskaiom. Tieto spomienkové služby Božie veriacich opäť povzbudili a utvrdili vo viere, keď mali možnosť prežiť požehnané chvíle pri duchovnom programe, ktorý pripravil Ľ. Marcina so svojimi spolupracovníkmi zo SED.

Andrea Deáková,
poddozorkyňa CZ ECAV Považská Bystrica

Foto: Jakub Rosa

The post V Ilave spomínali na väznených kňazov aj mučeníkov first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Cirkev má problém s obsadením miesta účtovníka. Generálna dozorkyňa Vinczeová sa vyhovára na špecifickosť účtovania v cirkvi, no jedným dychom dodáva, že zvažujú túto činnosť zveriť externej firme. Plynie to z jej vyjadrení pre Evanjelický posol.

V rozhovore sa vyjadrila, že na obsadenie miesta zareagovali len traja ľudia, ktorí si to však rozmysleli. Vinczeová vidí problém v tom, že cirkevné účtovníctvo je iné ako podnikateľské. Nazvala ho „hybridným“ účtovníctvom s tým, že ECAV je napojená na štátny rozpočet, keďže dostáva štátny transfer a musí účtovať náklady aj výnosy voči Ministerstvu kultúry. „Na druhej strane máme aj podnikateľskú činnosť, prenájom majetku. Okrem toho máme i cirkevnú činnosť, ktorá je treťou oblasťou. Ide teda o mix rôznych postupov, ktoré žiadne štátne predpisy exaktne neupravujú, nie je pre túto skupinu žiadna samostatná vyhláška. Myslím, že aj preto nie je záujem účtovníkov o túto oblasť, keďže väčšina z nich nemá s týmto typom práce skúsenosť,“ povedala dozorkyňa Poslu. Zároveň predpokladá, že nezáujem je spôsobený aj nízkym mzdovým ohodnotením.

Nie je však jasné, z čoho Vinczeová usudzuje, že „hybridné“ účtovníctvo je problémom pre fyzickú osobu, no pre firmu už nie. Nie je totiž veľký predpoklad nájdenia firmy, ktorá má skúsenosť s cirkevným účtovníctvom, ktoré má podľa dozorkyne viacero špecifík. V skutočnosti podľa oslovených ekonómov účtovníctvo cirkvi vyzerá podobne ako v neziskových organizáciách a nejde o nič zložité. Je zrejmé, že za bývalého vedenia neexistoval takýto problém, účtovníci vedeli, čo a ako majú účtovať. Pritom dostávali oveľa nižšie mzdy, ako generálny biskupský úrad nadeľuje teraz. „Nezabúdajme, že v súčasnej atmosfére je v cirkvi aj ďalší problém: ak by sa aj prihlásil niekto fundovaný, kto by bol ochotný to robiť, neprijali by ho, pokiaľ by bol z iného názorového tábora než vedenie cirkvi,“ ozval sa do redakcie Lutherusu jeden z čitateľov Posla, ktorý si prečítal rozhovor s generálnou dozorkyňou.

Tá sa pre dané periodikum rozhovorila aj o „výpalníckom“ Fonde finančného zabezpečenia. Mnohí z duchovných sa o ňom vyjadrujú ako o čiernej diere, pretože nikto nevie, kam z neho reálne idú finančné prostriedky. „… nedávno som počula, že peniaze z Fondu finančného zabezpečenia sa míňajú na hocičo. Vraj sa používajú na prevádzku biskupského úradu a nie je možné kontrolovať, kam smerujú. Ešte minulý rok na synode sme pritom predkladali vyúčtovanie za predošlý rok 2021.

Verejnosť netuší, kam idú peniaze zo štátneho transferu, ktorý predstavuje 5,5-milióna eur.

Dokladovali sme vtedy naozaj kompletne všetko po jednotlivých zboroch. Predložili sme detailnú správu,“ tvrdila v rozhovore pre Posol Vinczeová. Zároveň uviedla, že sa predsedníctvo cirkvi chystá do cirkevných zborov, ktoré do fondu neplatia. Údajne im chcú v diskusii poskytnúť priestor na ich argumenty, no niektorí si myslia, že pôjde o formu nátlaku na to, aby do fondu začali prispievať. Ak to nepôjde cez farára, Vinczeová naznačila, že diskutovať skúsia cez presbyterstvá.

V rozhovore sa snažila objasniť, ako sa s fondom nakladá. Snažila sa navodiť dojem, že vedenie cirkvi zmenilo stratégiu a farárom budú z Fondu vyplácať viac peňazí. Verejnosť však netuší, kam idú peniaze zo štátneho transferu, ktorý predstavuje 5,5-milióna eur. „Snažia sa oklamať verejnosť ilúziou, že všetky vyzbierané prostriedky idú len na platy farárov a ich stravné lístky, no nezdokladujú po položkách výdaje zo štátneho rozpočtu, z ktorých v minulosti šlo až 92 % na platy duchovným. Dnes je to podľa všetkého podstatne menej, a tak použijú všetky prostriedky z fondu na platy, no časť prostriedkov zo štátneho rozpočtu, v minulosti použitých na platy, je nevedno kde,“ konštatuje cirkevnozborový funkcionár – ekonóm, ktorého Lutherus oslovil k tejto téme. Dodáva, že podobné je to aj s ďalšími cirkevnými príjmami, napríklad peniazmi z nájmov v dištriktoch a pod.

V súčasnej spoločnosti je doslova fiaskom, že k takej záležitosti, ako je FFZ, cirkev nemá zriadený transparentný účet. Cezeň by bolo možné presne sledovať nakladanie s peniazmi. Zároveň vzbudzuje pochybnosti aj fakt, že i míňanie peňazí zo štátu je pred verejnosťou utajené. Vedenie cirkvi rýchlo zabudlo na zásady, ktorými sa oháňalo ešte pred voľbami v roku 2018. Jednou z nich bola práve transparentnosť.

Redakcia Lutherus
Foto: Redakcia Lutherus

The post Cirkev dohodí účtovný kšeft externej firme. Vraj nedokáže nájsť kvalifikovaného účtovníka first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Tendencie smerovať do katolíckeho košiara už súčasné vedenie ECAV na Slovensku utají len ťažko. V súčasnosti sa ukazuje, že ich už utajovať ani nechce. Práve naopak, biskup Ivan Eľko – a nie je to prvý raz – uprednostnil na prezentovanie svojich názorov katolícke médium pred evanjelickými.

Silný príklon k rímskokatolíkom I. Eľko demonštroval viackrát. Verejnosť si pamätá najmä bohoslužbu z katolíckej kaplnky, vystúpenia v katolíckej televízii, ale predovšetkým servilné oslovenia pápeža Františka počas jeho návštevy na Slovensku. Zabudnúť netreba ani voľbu prednášajúcich na dôležitých cirkevných konferenciách, ktorými sa už so železnou pravidelnosťou stávajú rímskokatolícki teológovia.

Najnovšie sa Eľko prezentoval opäť v katolíckom médiu. Poskytol totiž rozhovor portálu postoj.sk, kde v rozhovore rozoberal témy o budúcnosti a ďalších plánoch s ECAV na Slovensku. Vďaka takto zvolenému médiu sa o spomínaných plánoch nedozvedia evanjelici a. v., ale čitatelia katolíckeho webu. „Myslím si, že je to jednoducho vynášanie problémov z našej cirkvi ku katolíkom,“ vyjadril sa jeden z farárov, ktorého dlhodobo znepokojuje smerovanie cirkvi pod súčasným vedením. Ako dodal, považuje to za poškodzovanie našej cirkvi a malo by to byť dôvodom na Eľkovo okamžité odstúpenie. Podotkol tiež, že evanjelická verejnosť už pridlho toleruje opakované excesy súčasného generálneho biskupa, čo ho pravdepodobne utvrdzuje v pocite neohroziteľnosti. Obáva sa však, že v konečnom dôsledku najviac utrpí samotná cirkev a jej vierouka.

Redakcia Lutherus
Foto: D. Veselský

The post Otázky evanjelickej budúcnosti biskup predstavil katolíckemu publiku first appeared on Lutherus.

BRATISLAVA – Mediálna tajomníčka Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Jana Nunvářová bola jednou z tých, ktorým vedenie cirkvi krátko po nástupe do funkcie výrazne zdvihlo plat. O výsledkoch jej práce však panujú pochybnosti.

Zatiaľ čo jej predchodkyňa na tejto pracovnej pozícii za bývalého vedenia pravidelne informovala evanjelickú verejnosť o udalostiach v cirkvi a cirkevných zboroch a správy publikovala na webe bezprostredne po udalostiach, dnes je všetko inak. I keď sa Nunvářová zúčastňuje cirkevných akcií, jej autorské správy na webe, ale aj na sociálnych sieťach značne chýbajú. Návštevníci cirkevných mediálnych kanálov vyjadrili rozhorčenie, že si na stránke nemôžu prečítať napríklad o dianí v zboroch, ale tiež im chýbajú správy z pohrebných rozlúčok s podrobnejšími životopismi zosnulých farárov. Neraz sa preto pýtajú, či cirkev v čase napätého rozpočtu a vymáhania peňazí zo zborov neplatí mediálnu tajomníčku zbytočne.

R

The post Mediálna tajomníčka berie vyšší plat, na webe však informuje minimálne first appeared on Lutherus.