Keď som bol ešte farárom, pamätám si druhú májovú nedeľu, keď sme mali aj v našom kostole slávnostné služby Božie ku Dňu matiek, deti mali pripravený program a pre matky malý darček. V ten deň prišla do kostola aj žena, ktorú som tam ešt

e nevidel. Sadla si do poslednej lavice, potichu, bez spevníka, len tak. Bola nenápadná, v očiach mala niečo medzi napätím a pokojom, akoby si po dlhom čase sadala na miesto, kde sa to všetko kedysi začalo. Po službách Božích som sa jej prihovoril. Chvíľu sme stáli pri dverách kostola, keď medzi rečou povedala: „Dnes by mala moja mama narodeniny. Ona ma vždy brávala do kostola.“ V tej vete sa zrazu otvoril celý príbeh. Neprikrášlený, bez vysvetlení, ale plný významu. Tá jedna spomienka niesla v sebe viac viery než mnohé kázne. Bol to návrat – možno len na jeden deň, možno navždy. Ale bol úprimný. Mlčky som prikývol a v tej chvíli som pochopil, že niektoré návraty nemajú slová. Že cesta do chrámu vedie často cez spomienku, cez slzu, cez ticho. Že niekedy práve vtedy, keď nevieme, čo povedať, sa začína skutočný dialóg s Bohom.

Nie všetci prichádzajú do chrámu z rovnakých dôvodov. Niekto kvôli viere, iný zo zvyku. A niekto preto, lebo mu v srdci chýba mama. V kostole sedíme vedľa seba, často bez toho, aby sme vedeli, aký príbeh si ten druhý nesie. A predsa nás spája viac, než si uvedomujeme – vďačnosť, spomienka, túžba.

Deň matiek nie je cirkevný sviatok v pravom zmysle slova. Nezaraďuje sa medzi sviatky liturgického roka, ktoré si každoročne pripomíname v súvislosti so životom Ježiša Krista, ako sú Vianoce, Veľká noc, Zjavenie Krista Pána či Letnice. A predsa sa v ňom skrýva čosi posvätné. Pripomína nám ruky, ktoré nás prvé držali, pery, ktoré sa za nás prvé modlili, hlas, ktorý nás prvý učil Otčenáš. Pripomína nám kolísavý krok, ktorý nás sprevádzal cez chorobu, aj prísny pohľad, keď sme ušli z cesty. Pripomína nám vôňu nedeľného obeda, pohladenie po vlasoch pri večernej modlitbe, ticho v izbe, keď sme plakali a niekto pri nás mlčky sedel, nehovoril nič, len bol prítomný celým srdcom. Nie je to len nostalgia. Je to pokorné uznanie, že k viere nás často doviedli ženy, o ktorých sa možno nekáže, ktoré nestáli na pódiách, ale ich viera bola ako studňa – hlboká, čistá a stála. Bez ich tichej vernosti by sa mnohé príbehy viery vôbec nezačali.

V Liste Timoteovi čítame o viere, ktorá sa najprv zrodila v jeho starej matke Loide a potom v jeho matke Eunike. Je to jednoduchá zmienka, ale nesie váhu generácií. V mnohých rodinách to boli matky a staré matky, ktoré zachovali iskru viery v časoch, keď bolo ľahšie mlčať. Keď mužská odvaha nestačila – keď bolo ťažké nahlas vyznať vieru, stáť pevne alebo niesť kríž zodpovednosti – často to boli ženy, ktoré zotrvali. Ich trpezlivosť, ich modlitby a ich tiché skutky zachovali to, čo by inak zaniklo. Nenápadne, ale vytrvalo – cez pieseň pri kolíske, cez biblický príbeh pred spaním, cez starostlivosť, ktorá neprerušila vieru, ale ju vnášala do každodennosti.

Dnes, keď sa všetko meria výkonom a úspechom, sa materstvo niekedy znevažuje. A predsa práve v pokoji materskej izby sa odohrávajú tie najväčšie liturgie života. Prebdené noci, nevyslovené modlitby, úsmevy cez slzy. To všetko sú bohoslužby, ktoré pozná iba Boh. Niekedy sa najväčšie skutky viery nedejú pod krížom v kostole, ale pri kuchynskom stole pri chlebe a pohári mlieka.

A viem, že tento deň môže aj bolieť. Nie každá žena sa stala matkou. Nie každý má na matku krásne spomienky. Sú medzi nami ženy, ktorí v srdci nosia spomienku na deti, ktoré sa nikdy nenarodili, a na mamy, ktoré odišli priskoro. Sú medzi nami ženy, ktoré sa matkami stali, ale iba na chvíľu. A muži, ktorým ostalo iba slovo „mama“ bez hlasu. Pre všetkých týchto je v cirkvi miesto – nie ako pre pozorovateľov, ale ako pre vzácnych, plnohodnotných bratov a sestry v Kristovom tele. Ich ticho nie je prázdne, ale je modlitbou. A aj to, čo im v živote chýba, má v Bohu svoju odozvu a zmysel.

Ak máme na Deň matiek niečo urobiť, nech je to jednoduché, úprimné a zo srdca. Zavolajme mame. Spomeňme si na ženu, ktorá mala v našom živote miesto – možno to bola mama, stará mama, učiteľka, suseda, krstná mama či teta. Poďakujme jej za všetko, čo do nás vložila – často bez toho, aby o tom vedela. Prineste kvet niekomu, na koho sa už možno často nemyslí – starej mame v domove dôchodcov, susede, ktorá zostala sama, žene, ktorej deti sú ďaleko. Takéto tiché gestá majú niekedy väčšiu silu než veľké slová. A modlime sa – nie teatrálne, ale úprimne. Nezabudnime ani na tie mamy či ženy, ktoré by samy nikdy nepožiadali o pomoc – iste to gesto lásky prijmú s vďačnosťou. A ak máte vedľa seba ženu, ktorá nosí v srdci viac bolesti než slov, sadnite si k nej. Počúvajte ju. Možno nič nepovie. Ale aj mlčanie je niekedy veľavravné.

Lebo Boh si vybral materstvo ako cestu, ktorou prišiel na svet. A v tom je skryté najväčšie požehnanie – že cez obyčajnú ženu prišla na svet spása. To stačí na to, aby sme sa zastavili, stíšili a zamysleli. S vďakou, s pokorou – a s láskou.

Ľubomír Turčan

The post Ticho, ktoré nesie first appeared on Lutherus.

Keď som písal v minulom čísle v článku: „Vieme len stáť, na krivdu a lož sa pozerať a mlčať“, sledoval som dva ciele: opakovane pripomenúť evanjelickej verejnosti, s čím sa cirkev bude musieť vyrovnať, ak to myslí so svojou činnosťou úprimne; a ten druhý cieľ je ukázať nechápavým duchovným, v akej cirkvi pracujú a čoho sa svojou nedbalosťou či ľahostajnosťou dopúšťajú.

Rozhodne nechcem ublížiť, ale napraviť. Pripomínam slová: „Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné.“ (Pr 27, 6)

Slabé kázne

Veľmi slabou stránkou mnohých duchovných sú kázne, výklady slova Božieho. Rozhodne to nie je ojedinelý názor. Pripomeniem slová nebohého brata biskupa Jána Midriaka, ktorý na Synode ECAV v roku 1999 povedal toto: „Niet divu, že si intelektuál nesadne zbožne pod kazateľnicu. Liturgiu ešte vydrží, ale pred slovom zuteká. Robí s tým niekto niečo, keď ide o kvalifikovanosť služby?“

Pred niekoľkými týždňami som v Lutheruse čítal kritiku od jednej cirkevníčky, ktorá kázne nelegálneho generálneho biskupa I. Eľka prirovnala k Čekovského Táraninkám (televízna relácia obľúbeného umelca určená pre deti). Aj ja som počul niekoľko kázní, ktoré nás presne viedli odnikadiaľ nikam. Aj ja sa pýtam: „Robí s tým niekto niečo?“ Čo na to vy, biskupi, seniori či ZED? To na čo čakáte?

Farári žobrú od dôchodcov

Mozole našich predkov z minulosti na vás žalujú. Dovolili ste zdevastovať dedičstvo po otcoch, ktoré malo slúžiť pre rozkvet cirkvi (Beckovská Vieska, majetok po Nemeckej evanjelickej cirkvi atď.) a pokračujete v tom naďalej. Počas pôsobenia predošlého predsedníctva ECAV (Klátik, Lukáč) sme hľadali možnosti úspor napríklad formou hromadného nákupu pohonných hmôt a elektriny a zaviedli sme špeciálny fond určený na podporu platov duchovných. Mali naň ísť napríklad dary od poisťovacích agentov za to, že dostali exkluzivitu pre poisťovanie cirkevného majetku. Čo ste robili vy? Pamätáte si, koľkí ste brojili proti tomu a podporovali len sestru Kysackú, ktorá mala dovtedy sama túto výsadu? Ostatní evanjelici – poisťovací agenti túto výhodu nemohli mať. Po našom zásahu sa fond napriek tomu rozbehol a vyniesol niekoľko tisíc eur, no vy ste to zničili. Špeciálna konferencia na EBF v roku 2015 za prítomností bratov z rímskokatolíckej cirkvi bola venovaná úsporám pri nákupoch i otázkach poisťovníctva. Fond sa rozbehol, mnohí z vás sa postavili proti. Mnohí si to pamätajú dobre! Je to zdokumentované. Dnes žijeme ťažšiu dobu a príde zrejme ešte horšie. A vy sa nehanbíte nastavovať ruku a žobrať od cirkevných zborov a dôchodcov nehorázne výpalné a po tom všetkom ešte hroziť zrušením zboru či odobratím farára? Pritom zbytočné biskupské úrady chcete ponechať! Veď potrebujete teplé miesta – to je do očí bijúci dôvod. Farárska logika. Pamätajte na výšku dôchodkov na Slovensku! To nemáte, vážení farári, hanby? To ste načisto potratili rozum po tom všetkom, čo máte na rováši?

O osobných zlyhaniach farárov, krádežiach, alkoholizme, rozvodoch, smilstve, frajerkárstve atď. by sa toho mohlo napísať dosť. Myslíte si, že správnym riešením je preložiť previnilca do iného dištriktu – a tým je to vyriešené? Rozhodnutie hodné evanjelických biskupov – so slzami „gratulujem“. To vám poviem, cirkev, ktorá pošle na misiu takého previnilca či zlodeja, bude „prekvitať“!

Farárske farizejstvo

Špeciálnu kapitolu tvoria výroky a konanie niektorých biskupov či farárov. Uvediem príklady. Jeden emeritný dištriktuálny biskup na adventnú nedeľu v Košiciach na Terase káže asi toto: Po 4. adventnej nedeli príde piata, ale tá už nebude, lebo príde Veľká noc. Zábava – v akom bol stave, keď to povedal? Ďalší príklad. Na jednej synode predseda Výboru pre zjednodušenie štruktúry ECAV podal výsledok práce asi týmito slovami: „Výbor pracoval a zistil, že problematika je zložitá, a budeme pracovať ďalej.“ Samozrejme, že to prítomných pobavilo. No a čo? Riešime ďalej. Mimochodom, problematika zmeny štruktúry ECAV sa rieši už 28 rokov! Čo na tom, veď vy pracujete s večnosťou. Nie je to preklep. Terajší nelegálny generálny biskup na Synode ECAV 2024 v Žiline, čuduj sa, svete, k tejto problematike konštatoval, že žiaden navrhovaný model nie je lepší než terajší. Nič lepšie neexistuje, i keď tomu okrem biskupov a seniorov pomaly nikto neverí. Na to ste potrebovali pomaly tridsať rokov? Balamutili ste národ, a ten vám to zhltol. Zatiaľ. Dnes sa pýtam: „Môžeme vás brať vôbec vážne?“ Odpoveď je jednoznačná: Nie! Farárske farizejstvo.

Šokujúca je zbabelosť farárov. Česť výnimkám! Čo sa v cirkvi deje, všetok ten hriech oni nevideli, nepočuli, boli ticho. Niektorí z nich napríklad zakazovali čítať Lutherus, štvali proti ASloZ. Čas ukázal neprávosti v cirkvi, no povedal im niekto prepáč? Farári, hanbite sa. Toľko hovoríte o láske k cirkvi či k pravde, no ide vám len o osobný prospech. Mnohí, mnohí z vás nemajú morálne zásady, pravdu nehľadáte a nectíte!

Veľmi slabou stránkou niektorých našich duchovných je odbornosť. Nedotýkam sa teraz teologickej či biblickej stránky, na to som už poukázal predtým, ale myslím na cirkevnoprávne predpisy. O niektorých cirkevných zákonoch sa ozaj možno baviť vzhľadom na ich „vysoký“ právny a teologický štandard. Ale čo poviete na to, ak napríklad senior dá disciplinárny trest – napomenutie bez disciplinárneho konania, bez vypočutia obvinených?! Stalo sa to napríklad mne a bratovi farárovi Radoslavovi Gregovi z Opinej. Dôvod? Volali sme po náprave v cirkvi a hlásili sme sa k ASloZ. Nebol to alkohol, krádež alebo niečo podobné. V tom prípade by nám to bol pán senior asi toleroval, ASloZ však nie. Vraj rozbíjame jednotu cirkvi. Po upozornení farár – „právnik“ disciplinárny trest odvolal. Vraj to nebolo tak myslené. Aj toto je zdokumentované. Ospravedlnenie? Žiadne.

Farárom všeobecne adresujem odkaz, že príde deň, keď sa budú vyviňovať z toho či onoho, lebo vraj nevedeli… Dnes o tom vedia. Preto napomínam a volám k pokániu. Nebudete sa môcť vyhovárať. Všetkým hovorím: Povedz, akého máš biskupa, a ja ti poviem, aký si farár. A čo si urobil, aby to bolo lepšie? Neskrýval si sa náhodou?

Zobuďte sa!

Skončím smutným, ale aj pozitívnym konštatovaním. V televíznej relácii v rozhovore redaktora Havrana s historikom Antonom Hruboňom (vysielané na Dvojke 11. 12. 2024) ma šokovalo konštatovanie, že počas 2. svetovej vojny najviac udavačov a zradcov podľa nemeckého dôstojníka bolo na Slovensku. Veľmi smutné. Vyzdvihli však dvoch statočných evanjelických farárov, ktorí stovky židov zachránili pred koncentrákom. Boli to Ján Bakoš (zavraždený Nemcami 31. januára 1945) a Juraj Holčík, ocenený in memoriam aj najvyšším vyznamenaním Štátu Izrael Spravodlivý medzi národmi. Sláva statočným!

V Božom slove (1Pt 5, 2) čítame: „Paste Božie stádo…“ Ale pamätajte, že tam nie sú, s prepáčením, len barani, čo nevidia, nepočujú, nemyslia. Časy sa zmenili. Vážení duchovní, konajte svoju prácu statočne a verne. Tieto slová bolo treba napísať, aby ste sa spamätali. Statoční, zobuďte sa, dajte o sebe vedieť, priložte ruku k dielu pri obnove cirkvi! Potrebujeme vás!

„Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.“ (Dan 12, 3)

Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: Pinterest

The post Živé slová pre duchovných first appeared on Lutherus.

Tieto slová pri ukrižovaní Pána Ježiša sú zaznamenané v Biblii (L 23, 35). Stali sa všeobecne známymi. Ukazujú totiž, ako sa ľud dá zmanipulovať, akú má krátku pamäť. Dnes tak a zajtra inak.

Evanjeliá hovoria, napríklad v Matúšovi 21, ako Pánu Ježišovi ľud preukazoval priazeň. Sekali ratolesti, prestierali Mu rúcha na cestu a volali Hosana. Ale tu čítame aj hrozné, falošné slová, ako – čuduj sa svete – práve veľkňazi a starší naviedli zástupy, aby si vyžiadali u Piláta zločinca Barabbáša a zahubili Ježiša (Mt 27, 20). A ľud poslúchol. Veľkňazi zmanipulovali ľud, a ten naletel a na hrozné a nespravodlivé utrpenie Pána Ježiša len „stál a pozeral sa“. Bol ticho. Áno, vieme len stáť, na krivdu a lož sa iba pozerať a mlčať. Jednoducho to máme v krvi.

Krútime neveriacky hlavou, ale ruky máme založené

Tieto udalosti zrady, manipulácie či ľahostajnosti ľudí sa v histórii opakujú v tej či podobnej forme. Aj dnes v ECAV máme podobný príklad. O hrubom a hanebnom zneužití majetku v Beckovskej Vieske, majetku po nemeckej evanjelickej cirkvi, o rozkrádaní, pokútnej privatizácii, o zneužívaní zahraničnej pomoci, o použití falošnej zmluvy nelegálnym generálnym biskupom Eľkom atď. skutočne netreba veľa hovoriť. Zarážajúce je, že veľa evanjelikov iba stojí, pozerá sa a mlčí. Týka sa to hlavne bratov farárov. Väčšinou sú zastrašení a mlčia. Z neordinovaných však mnohí protestovali a protestujú. Dávajú o sebe vedieť na stránkach Lutherusu či v telefonátoch. Svoj postoj vyjadrili v minulých rokoch aj vo dvoch podpisových akciách. Volanie po náprave však vedenie cirkvi nechce ani počuť. Mnohí odišli z cirkvi práve pre špinu, ktorá dnes v ECAV vládne. Aj svetské médiá píšu vo všeobecnosti o úpadku cirkvi, počet členov klesá. Najrýchlejšie upadá ECAV. A my stojíme, pozeráme sa, krútime neveriacky hlavou, ale ruky máme založené.

Neliečená choroba cirkvi

Naša ECAV, ktorá toľko vykonala pre náš národ, upadá. Vedenie cirkvi robí všetko pre to, aby sa na hriechy zabudlo, aby naša krátka pamäť a prach času to všetko prikryl. Ale to sa nedá! Ak je v tele hnisavé ložisko, hrozí otrava krvi a tento patologický stav treba liečiť. Je nevyhnutné ložisko narezať (incízia), hnis evakuovať, aplikovať drén, aby nedochádzalo k retencii hnisu, a nasadiť antibiotiká. Incízia hneď prináša pacientovi úľavu a správna liečba vedie k uzdraveniu. Nedostatočná incízia a evakuácia, teda vyprázdenie hnisavého ložiska a retencia hnisu, však vedie k zdĺhavej liečbe a k pravdepodobnej recidíve. Aj patologické ložisko v tele cirkvi potrebuje adekvátnu liečbu, inak výsledok je veľmi pochybný a recidíva prakticky istá. A svet môže len žasnúť, ako šarlatánsky liečime chorobu cirkvi.

Božie slovo učí, že hriech treba vyznať, priznať v plnom rozsahu, nezakrývať, prosiť o odpustenie a sľúbiť nápravu. Či sa vari mýlim? Či som naivný a v modernej dobe sa to nerobí? Či nám vy, naši biskupi, seniori a farári, chcete povedať, že pre vás a cirkev to neplatí? Že to cirkvi poškodí? Nehlásajte bludy, nehľadajte výhovorky! A o to skôr to platí pre vás a cirkev! Pamätajte: „Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva.“ (Prísl 28, 13)

Čo treba priznať

Čo všetko bude musieť cirkev priznať a za čo všetko prosiť o odpustenie? Nie je toho málo. Na pripomenutie to v skratke zhrniem.

1. Zneužívanie majetku
Hrubé zneužitie majetku v Beckovskej Vieske, zakúpeného z celocirkevnej zbierky „Cirkev sebe“, realizovanej v ťažkých časoch 2. svetovej vojny. Zbierka vyniesla sumu 2 533 286 Ks. Majetok pozostával približne z 35 ha TTP, 124 ha ornej pôdy, 57 ha lesa, 10 ha ostatnej plochy atď. Celkove to bolo cca 230 ha. Majetok mal byť využívaný na financovanie cirkvi v ťažkých časoch. Dnes je hrubo zneužívaný, privatizovaný, mozole našich predkov sú hrubo zneužité a zneuctené. Výsledok Danišovho hospodárenia je hanebný. Evanjelici boli hrubo oklamaní, účel zbierky nebol naplnený.

2. Zlé nakladanie s majetkom
Hrubé zneužitie majetku po zániku nemecko-maďarského evanjelického zboru po druhej svetovej vojne. Ide sa o pozemky, byty atď. a značnú finančnú čiastku. Niektoré byty a pozemky neboli reštituované, iné boli – hlavne v Bratislave – podivne zamieňané, privatizované či predávané. Ide o pozemky a byty v centre Bratislavy. Finančná strata je obrovská. Emeritný generálny dozorca brat Ing. Holčík, CSc., zníženie – či rovno poviem: rozkradnutie a znehodnotenie – majetku najmä po nemeckých evanjelikoch odhaduje na cca 20 miliónov eur. Stav ostatných budov je zahanbujúci.

3. Zneužívanie cirkevného majetku
Hrubé zneužívanie cirkevného majetku spravovanom Reformatou, s. r. o. Znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave hovorí neúčtovných zásahoch do účtovníctva, jeho falšovaní, neúplnosti, porušenej kontinuite účtovníctva, o hrubom neodbornom vedení. Kompletné účtovníctvo a jeho elektronická forma neboli vôbec odovzdané!

4. Nekresťanské praktiky v diakonii
Hrubé a nekresťanské praktiky vládli aj v Evanjelickej diakonii. Doslova vyciciavanie financií, svojvoľné gazdovanie, osobné prospechárstvo povereného riaditeľa Ing. Jána Gaspera, zneužívanie zahraničnej pomoci atď. sú veľkou hanbou tejto organizácie i cirkvi. Viete, čo všetko ste spôsobili?

5. Krádeže
Doslova krádeže a hrubé rozpredávanie majetku i krádeže samotnými duchovnými v cirkevných zboroch (napr. Zlaté Moravce, Komárno, Gbelce, Kraskovo, Levoča, Bratislava, Prešov) sú hanebným príkladom „kresťanského“ šafárenia. Výpočet nie je zďaleka úplný. Viacerí cirkevníci aj teraz hlásia nové prípady; verím, že čoskoro príde čas na ich zverejnenie.

6. Zneužívanie zahraničnej pomoci
Dôveru k Evanjelickej diakonii aj k cirkvi narušilo napríklad i rafinované zneužívanie zahraničnej pomoci z Nemecka. Stalo sa tak napríklad v Prešove v zariadení Helianthus. Evanjelický duchovný (teraz je tajomníkom biskupa Východného dištriktu) vytvoril falošný účet a platby boli žiadané i za nevykonané práce, čo sa aj podarilo. Po medializácii ich museli vrátiť. Kauza bola riešená aj na svetskom súde. Iným príkladom je presmerovanie financií vo výške 30 000 € a ďalej 12 500 €
na zariadenie nepatriace do Evanjelickej diakonie (Lepší svet, n. o.)!

7. Zakrývanie káuz
Šokom pre mnohých je skutočnosť, že biskup Slavomír Sabol, ale aj nelegálni biskupi Eľko, Hroboň, Mihoč i bývalý generálny dozorca Brozman a nakoniec aj terajšia generálna dozorkyňa Vinczeová tieto praktiky kryjú. Nezaostáva za nimi ani terajší predseda Hospodárskeho výboru a riaditeľ evanjelickej školy v Prešove Damankoš. Aký príklad to dávate? Nie je to dôvod na odstúpenie a dôsledné vyšetrenie káuz?

8. Potláčanie práv členov cirkvi
Marenie volieb generálneho biskupa a dozorcu, biskupa a dozorcu VD i ZD atď., vylučovanie kandidačnou poradou kandidátov volajúcich po náprave. Uvediem len niektoré mená: Krivda, Lukáč, Mervart, Soták, Meňky, Juríková… Nesmeli byť pripustení na kandidátku, lebo volali po náprave – to bol ich hriech. Ja osobne som bol škrtnutý z kandidátky štyrikrát.

9. Disciplinárky na veriacich
Na synodách ECAV v rokoch 2020 až 2024 boli prijaté a na doteraz poslednej synode potvrdené uznesenia o disciplinárnom konaní proti Mervartovi, Lukáčovi a Klimovi v snahe vylúčiť ich z cirkvi. Priekopníkom týchto snáh boli a sú terajší biskupi, ale hlavne emeritný biskup Slavomír Sabol. Účel? Zastrašiť, prikryť špinu v cirkvi – a naďalej na tom trvá.

10. Žaloby na súdoch
V snahe udusiť hlasy volajúce po náprave naši „horliví a múdri“ biskupi podali žaloby aj na svetské súdy. Žaloby išli na Lutherus, ASloZ, ale aj na osoby (Kováčiková, Turčan, Mervart, Štefan Sabol). Bola snaha podať žalobu aj na mňa, len právnikmi im zrejme nebola odporučená. Biskup Slavomír Sabol sa dal počuť, že máme aj cirkevné súdnictvo… Len smola: nemáme generálneho žalobcu – zrejme to nikto nechce robiť. Čo na to? Úsmev cez slzy.

11. Združenie evanjelických duchovných nechráni farárov
Združenie evanjelických duchovných (ZED) má tiež dosť masla na hlave. Zlyháva na celej čiare, vôbec si neplní povinnosti. Vôbec nechráni záujmy duchovných, napríklad v mzdovej oblasti. ECAV okrádala na plate duchovných – svetský súd (Krajský súd v Bratislave) o tom definitívne rozhodol a je nutná náprava. Na druhej strane medzi duchovnými máme doslova zlodejov, smilníkov, klamárov či podvodníkov vrátane generálneho biskupa Eľka. Za minulý rok sa v ECAV rozviedlo údajne 11 duchovných. Čo na to vy, biskupi, seniori či ZED vrátane člena výboru Bunčáka? Čo na to vy, koho chcete vylučovať z cirkvi? Statoční duchovní, prepáčte mi otvorenosť, ale je nutné povedať to nahlas. V našich kostoloch nesedia samí barani, ktorí nevidia, nepočujú, nerozmýšľajú.

12. Prijímanie chorých zákonov
Napríklad volebného zákona, zákona o hospodárení a pod. Našťastie, všetko sa vedeniu cirkvi nepodarilo na synode prijať, niečo však áno a stojí to za to! Uvediem zriadenie, nedokonalú prípravu, neprehľadnosť a podivné fungovania Fondu finančného zabezpečenia, zdieranie cirkevných zborov a minimálna pomoc duchovným. K tomu ešte hrozby zrušením cirkevných zborov a odňatím duchovného zo zboru či krátením jeho pracovného úväzku. Jednoducho: likvidácia cirkevných zborov – to nerobili ani komunisti.

13. Odňatie krížov biskupom
Zlyhanie biskupov, seniorov a farárov ECAV na prelome 20. a 21. storočia. Česť výnimkám, máme aj takých. Vo všeobecnosti však o duchovných možno povedať, že nič nevideli, nič nepočuli, boli hluchoslepí vodcovia! A čo hovorí Biblia (L 6, 39)? „Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy?“ Tragikomickým príkladom vysokej nízkosti terajších biskupov Eľka, Hroboňa a Mihoča je odňatie biskupského kríža a titulu emeritný biskup bratom Klátikovi a Krivdovi. Pýtam sa: Prečo?! Nikto to nevysvetlil, lebo sa to ani vysvetliť nedá. Máme biskupa alkoholika, eštebáka i klamára a podvodníka. Biskupský kríž však bratom Klátikovi a Krivdovi nepatrí, lebo oni boli poctivejší a statočnejší než autori hanebného rozhodnutia, skrývajúci sa za generálne presbyterstvo.

Pred súdom neujdeš, pravdu neprekrútiš!

Čo povedať na zaver tohto zhrnutia? Len toľko: život v mnohom, opakujem v mnohom, odhalil a dokázal tieto ťažké hriechy v ECAV. V slušnej spoločnosti sa povie prepáč a odpusť – a robí sa náprava. Dnešná ECAV so svojimi predstaviteľmi je zrejme iná. Tu sa nosí klamstvo, podvody, intrigy a hrozby, kryjú sa špinavé praktiky. Cirkev, pamätaj! Pred súdom neujdeš, pravdu neprekrútiš! „Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba.“ (R 14, 12) Evanjelici, zobuďte sa!

Na záver dovoľte krátky výklad. Pán Ježiš povedal farizejom a zákonníkom: „Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, než ste sami.“ (Mt 23, 15) Čo to znamená? Aj naoko zbožní farizeji a zákonníci pracovali, šírili svoje náboženstvo a získavali novovercov. Keď ich získali, svojím životom a skutkami urobili z nich synov pekla horších od seba. Hrozné konštatovanie!

ECAV, akí sú tvoji novoverci? Žijeme v ťažkej dobe. Predstavme si napríklad právnikov, sudcov, novinárov, aké tlaky, pokušenia i hrozby musia znášať oni aj ich rodiny, ak chcú konať čestne a statočne. Kto ich má vychovávať, dávať im aj všetkým nám silu a odvahu, ak nie cirkev? Hádam ešte nikdy nebola pravá cirkev tak veľmi potrebná ako dnes. Aj my sa podieľame na stave spoločnosti a vytvárame ju. V nej budú žiť naše deti a vnúčatá.

Evanjelici, zobuďme sa! „Nebuďte leniví v horlivosti…“ (R 12, 11)!

Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

The post Vieme len stáť, na krivdu a lož sa iba pozerať a mlčať first appeared on Lutherus.

Žijeme veľmi zvláštnu dobu… Človek sa nemôže prestať čudovať a musí sa pýtať: Je to vôbec možné? V dvojtýždenníku EPST z 5. júla 2022 Emília Mihočová informuje o poslednej utajovanej synode a, čuduj sa svete, píše o katastrofálnych výsledkoch kontroly v Reformate aj v Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku. Konečne! Prečo asi? Lebo sa to už nedá poprieť, prikryť pod koberec. Lebo dôkazy sú nespochybniteľné a tlak evanjelickej verejnosti narastá. Mlčať – ako doteraz – sa už nedá.

Prečo sa čudujem?

Lebo tí podpaľači, ktorí bojovali proti predošlému predsedníctvu ECAV (Miloš Klátik, Imrich Lukáč), ktorí urputne vyvracali naše tvrdenia, zrazu objavili Ameriku, dávno objavenú! Aby sa stali slávnymi, potrebovali najprv požiar založiť alebo priložiť aspoň polienko a bojovať proti nám, popierať naše tvrdenia. Teraz však oheň, čo založili, hasia a riešia osto-
šesť. Hrdinovia dňa! Vynikajúca šanca dostať sa hore. Nad takými charaktermi musí človek zaplakať. Včera nás navrhovali na disciplinárne konanie a možno aj vylúčenie z cirkvi. Boli sme tá banda… či teroristi – a teraz čo, ako ďalej? Normálnemu človeku príde zle – asi nie od žalúdka – pri pohľade na Mariána Damankoša, Tomáša Hybena, Petra Gärtnera a spol. Prečo sa čudujem a prečo som zdesený? Pochopíte neskôr…

Budem najprv trocha osobný. V poslednom článku som písal, ako nám hádzali polená pod nohy pri objasňovaní afér v Reformate aj v Beckovskej Vieske (Majetkové kauzy vo svetle faktov. Lutherus č. 29/2022, str. 24 – 26). Teraz sa budem venovať Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku.

Prvé stredisko Evanjelickej diakonie vzniklo v Opinej

V Cirkevnom zbore (CZ) Opiná, odkiaľ pochádzam a kde pôsobím ako zborový dozorca od roku 1994 nepretržite až doteraz (zástupcom dozorcu som bol v rokoch 1988 – 1994), bola zborová práca dobre rozbehnutá. Ako stredoškolák a neskôr ako vysokoškolák som sa v nej výrazne angažoval. Ako mládežníci sme navštevovali starých a opustených v CZ, prečítali sme im z Biblie, pripravili vianočný stromček či poskytli inú pomoc. Pravidelne sme navštevovali rómsku osadu v Opinej a jednu staršiu sestru sme naučili čítať – slabikovať z Biblie. Boli to krásne roky, pamätné sobotné večery, i keď vtedy vládla totalita. To všetko je popísané v knihe Náš zbor a kraj, vydanej v roku 2004 vo vydavateľstve Michala Vaška v Prešove. Autormi knihy sú Mgr. Emília Čulková, Mgr. Radoslav Grega, náš zborový farár, a ja, zborový dozorca. Vydal ju CZ ECAV Opiná.

Hneď po Nežnej revolúcii v roku 1989 sme v prvých mesiacoch roka 1990 prichystali zdravotno-biblický tábor pre deti. Oznam vyšiel aj na stránkach Evanjelického posla (EPST č. 5/1990, roč. 80, s. 50). Tábor sa uskutočnil v júli 1990 v Starej Vode na chate rodiny Vecanovej, ktorú sme si prenajali. Mali sme 26 účastníkov. Tak vlastne vzniklo Stredisko evanjelickej diakonie (SED) Svetlo. Odvtedy sa tábory organizovali pravidelne. Mávali sme aj 115 – 120 účastníkov. Boli napríklad v Tatranskej Lomnici, Zlatej Idke, Bardejove atď. Neskôr v rámci reštitúcií CZ Opiná mal vrátenú budovu bývalej cirkevnej školy v Červenici. Tam sa uskutočnil druhý ročník našich táborov v roku 1991 a vtedy, počas tábora, padlo aj rozhodnutie o založení školy pre hluchoslepé deti tu, v Červenici. Mali sme návštevu z ministerstva školstva a sestru farárku Zuzanu Kolárovskú. Zbor dal do bezplatného prenájmu budovu na diakonické účely na 50 rokov. Počas školského roka tam mala sídliť škola pre hluchoslepé deti a počas prázdnin zdravotno-biblické tábory. Podnet na vznik školy prišiel z ministerstva školstva, sestra Z. Kolárovská ho podporila a my sme to s radosťou prijali. Spolupráca s ňou bola veľmi dobrá.

Ešte len pomaly vznikajúce ústredie Evanjelickej diakonie (ED) hľadalo financie na rekonštrukciu budovy a riadilo ju po odbornej stránke. CZ Opiná realizoval na vlastné náklady a brigádnicky napríklad kompletné oplotenie areálu a jeho úpravu. Cez nás bolo na projekt napojených viacero ochotných darcov, ktorí financovali napríklad výstavbu vrtu – zdroja pitnej vody, výstavbu ihrísk v areáli a pod. Výrazne nám pomáhal brat Ing. Miroslav Klima a nemecká firma Hinrichs. Spomínaná škola určitý čas sídlila na našej fare v Opinej, nakoľko rekonštrukcia v Červenici nebola dokončená. O všetkom svedčí zápisnica zo zasadnutia Generálneho presbyterstva (GP) ECAV v Bratislave zo dňa 29. a 30 novembra 1991, ktorá konštatuje, že GP berie na vedomie vznik charitatívneho strediska pri CZ Opiná. Nie zakladá, ale berie na vedomie, že vzniklo (uznesenie č. 206/91). Zodpovednosťou za správu a chod strediska boli poverení Z. Kolárovská a ja. Zápisnica zo zasadnutia GP zo dňa 24. 1. 1992 obsahuje uznesenie č. 9/92, ktorým bola zriadená škola pre hluchoslepé deti v Červenici. Zriaďovateľom bol GBÚ v Bratislave.

Biskupský úrad VD – inštitúcia, ktorá rozbíja

Neskôr zriaďovateľské právomoci po zmene zákonov prešli na Biskupský úrad Východného dištriktu (BÚ VD) v Prešove – a to bol začiatok úpadku školy. Biskupi Igor Mišina a Slavomír Sabol jej rozvoju určite nepomohli; o jej úrovni dnes nechcem písať, je to i naše dieťa, ale je to veľmi smutné. Pôsobenie BÚ VD v Prešove na chod a úroveň školy vnímam veľmi negatívne. Napriek problémom sa uskutočnili dve medzinárodné konferencie v Herľanoch venované problematike hluchoslepoty, ktoré som inicioval a viedol. Prednášali odborníci z Maďarska, Česka, Poľska Nemecka a zo Slovenska. Boli to lekári prichádzajúci do styku s uvedenými pacientami, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci, duchovní a pod. Z obidvoch konferencií som vydal zborníky: Lekárske, pedagogické, sociálne a duchovné aspekty hluchoslepoty (2013) a Edukačné aspekty socializácie osôb s hluchoslepotou (2017). Zapojila sa napríklad aj Lekárska fakulta UPJŠ Košice, Prešovská univerzita a pod. Dnes je spolupráca so školou problematická. Viacero zamestnancov – členov nášho CZ – zo školy odišlo práve pre zásahy – nezásahy BÚ VD, iní boli prepustení. A to aj tí, čo školu budovali. Rovnako som vypadol z rady školy aj ja – ako nepohodlný…

BÚ VD je inštitúcia, ktorá rozhodne nevie budovať, ale vie rozbíjať. Tak to bolo za účinkovania biskupa Igora Mišinu aj Slavomíra Sabola. O odbornej stránke vôbec nehovorím. Nemá na to! Napriek tomu spolupráca medzi školou a SED Svetlo existuje, je to i naše dieťa. Sídlime v jednej našej budove a spolupráca prináša obojstranné výhody. Keď raz bude niekto písať o obnovení diakonickej práce v ECAV po Nežnej revolúcii, tak tu dávam do pozornosti, že SED Svetlo je v skutočnosti staršie ako „matka“ – ústredie ED. Dôkaz: uznesenie GP ECAV č. 206/91 zo dňa 29. a 30. novembra 1991. Dôkazom je aj spomínaný oznam na stránkach Evanjelického posla z roku 1990. Áno, diakonia bola obnovená skôr v CZ Opiná než v ECAV!

Nekresťanské šafárenie

Pri čítaní o nemorálnych zisteniach v ED ECAV na Slovensku uverejnených v Lutheruse, EPST a v správe na synodu čítame, ako poverený riaditeľ ED Ján Gasper (mimochodom, žiaden poverovací dekrét nemal a nemá) zneužíval svoje postavenie. Pridelil si služobný byt s rozlohou cca 86 m² v centre Bratislavy, fixovaný nájom na 105,76 € mesačne, doba nájmu je bez obmedzenia, čiže i jeho deti môžu byt užívať bez problémov. Plat cca 3 000 € mesačne, ročné odmeny cca 10 000 €, to všetko si sám schválil a podpisoval. Výpovedná doba ukončenia jeho mandátnej zmluvy je päť rokov, rozprávkové odstupné… Ďalej podľa všetkého zneužil aj zahraničnú pomoc z Nemecka na svoje súkromné diakonické doškoľovacie stredisko, privlastnené dve osobné vozidlá vyvezené z Evanjelickej diakonie, privlastnené dve parkovacie miesta vo dvore a pred GBÚ… Je to možné? Sestry a bratia, kto má takého zamestnávateľa? Vidíte, že možné to je v ECAV aj v ED. Aká je cirkev výnosná! A právnik JUDr. Ivan Syrový, PhD., ešte zahlási, že s tým sa už nič nedá robiť… Uzavrel s J. Gasperom dohodu o ukončení mandátnej zmluvy (8. 4. 2022) a dohodli sa, že vzájomné nároky sú vysporiadané… To sú zvesti ako z Kocúrkova! Mimochodom, nemali by v cirkvi platiť predovšetkým Božie zákony? Nemali by byť vysoko nadradené ostatným? Čo na to vy, naši slovutní biskupi Ivan Eľko, Ján Hroboň a Peter Mihoč? Nemali by ste sa výrazne angažovať a bývalému poverenému riaditeľovi Gasperovi, vášmu chránencovi bez poverovacieho dekrétu, vysvetliť, čo je slušné a čo sa patrí, a priviesť ho k rozumu? A do duše mu povedať, ako koná kresťan?

Zasadnutia generálneho presbyterstva k diakonii

Pozrime sa na to vo svetle dokumentov – zápisníc zo zasadaní GP ECAV ohľadom ED hlavne v rokoch 2012 – 2018, keď som zastával funkciu generálneho dozorcu. Hneď na začiatku chcem jasne zdôrazniť dve zásadné veci. Po prvé: ED v minulosti prijala taký štatút, ktorý výrazne obmedzoval právomoci generálneho presbyterstva pri dohľade. Vedeli prečo. Po druhé: treba vedieť, že korupcia v ED nebola v minulosti neznáma. Po odchode sestry Z. Kolárovskej z funkcie v roku 1998 mala ED dvoch riaditeľov: Ing. Ondreja Buzalu a Mgr. Máriu Gasperovú. Pre nejasné finančné toky a rôzne pochybenia ich GP odvolalo z funkcie uznesením č. 125/2000 zo dňa 3. 10. 2000. Na niekoľko mesiacov som bol poverený vedením ED ja a Ing. Ján Holčík, CSc. Po nás sa výberovým konaním stal riaditeľom Ing. Ján Huba. Riaditeľom bol od roku 2001 do roku 2015; po ňom nastúpil Ing. Ján Gasper. Teraz sa pozrime na spomínané roky.

Na zasadaní GP 24. 5. 2013 presbyterstvo žiadalo vykonať kontrolu v ED za rok 2012 a predložiť plán kontrol komisie (uznesenie č. 36-4/2013). Brat farár Martin Šefranko však konštatoval, že nie je dôvod nedôverovať ED. Osobne som žiadal prepracovať štatút ED, čo je v zápisnici jasne uvedené, nakoľko som mal voči nemu výhrady.

Na zasadnutí GP 6. 12. 2013 nebohý brat riaditeľ GBÚ Dušan Vagaský konštatoval, že revízia účtov ED nebola vykonaná viac rokov. Riaditeľ ED Ing. J. Huba nevysvetlil ani nebol schopný vysvetliť, či je, alebo nie je revízna komisia funkčná. Voľba členov revíznej komisie bola stiahnutá z programu.

Zo zasadania GP 23. 5. 2014 sa riaditeľ J. Huba ospravedlnil – neprišiel.

Na zasadanie GP 29. 4. 2015 boli pozvaní riaditeľ J. Huba, J. Gasper, JUDr. V. Tomašovičová. Ospravedlnili sa. Navrhol som opakovane ich pozvať, no v GP som nenašiel podporu.

Na zasadnutí GP 13. 5. 2016 GP vyzvalo Správnu radu ED predložiť na najbližšie zasadanie návrh nového štatútu ED. Za bolo 9, proti 0, nehlasovalo 5.

Ani na zasadnutie GP 10. 2. 2017, ktoré malo rokovať o štatúte ED, zástupcovia ED neprišli.

Zasadnutie GP 31. 3. 2017: voľby členov Revíznej komisie ED. Nami navrhnutý br. Ing. Ružek nebol zvolený. Asi pre niekoho nebol „vhodný“. Predtým sa predošlá predsedníčka Revíznej komisie ED s. Mesárošová listom vzdala funkcie. Zápisnica obsahuje aj výzvu adresovanú J. Gasperovi a JUDr. V. Tomašovičovej k účasti na GP!

Zasadnutie GP 3. 5. 2017. poverený riaditeľ ED J. Gasper konštatoval, že nepozval zástupcu GP na zasadanie Správnej rady (SR) ED, lebo ho nemal v zozname. V. Tomašovičová nepovažuje v tom čase za potrebné novelizovať štatút ED, nakoľko nie je vhodná doba… Brat D. Vagaský konštatuje, že ECAV zriadila ED a dieťa odmieta poslušnosť. Brat Mgr. Vereščak konštatuje, že ED si robí, čo chce. GP prijalo uznesenie, že opätovne vyzýva SR ED predložiť návrh nového štatútu ED (uznesenie č. 61-3/2017). Bolo prijaté aj ďalšie uznesenie: predložiť plán zasadaní SR ED do konca júna 2017 a potom každoročne (uznesenie č. 63-3/2017). Predsedníčka SR ED JUDr. V. Tomašovičová konštatovala, že zasadania SR sú podľa potreby a o zavedení takého mechanizmu ani neuvažuje. Stalo sa to na môj podnet, nakoľko zasadania SR ED nápadne kolidovali so zasadaniami GP, preto som sa na nich nemohol zúčastniť, v čom som videl zámer. Zasadania GP ECAV mali termín určený vždy na rok dopredu, čo oni začali zneužívať, a ústretový krok neboli ochotní urobiť. V tom vidím zámer, ako sa ma zbaviť, aby som nevidel do ich karát. Neskôr ma už vôbec nepozývali.

Aj to je svedectvo o Brozmanovi a členoch generálneho presbyterstva

Šokoval ma ešte jeden „múdry“ nápad z dielne ústredia ED a bývalého povereného riaditeľa J. Gaspera. Uvažovali, resp. navrhovali, aby jednotlivé Strediská Evanjelickej diakonie (SED) odvádzali na ústredie ED 2 % zo svojich príjmov. Keď narazili na odpor, cúvli; poverený riaditeľ J. Gasper to koktaním nevedel zdôvodniť. Náhodná podoba? Výpalné z cirkevných zborov pre GBÚ, výpalné pre ústredie ED z jednotlivých SED?! Na čo využíva ústredie ED vyše 200 000 € zo štátneho rozpočtu, ktoré dostáva cez ECAV? Zamyslite sa. Ja ako štatutár SED Svetlo od jeho vzniku až doteraz si nepamätám ani najmenšiu finančnú podporu z ústredia. Sme všetko dobrovoľníci a financie máme z našich vlastných darov, ako aj darov z okruhu podporovateľov. Tí sú zdesení, čo sa v ED a v ECAV udialo! Pre mnohých čestných pracovníkov diakonie je to veľmi tvrdá rana a sklamanie. Je to hrubé sklamanie aj pre mňa.

Evanjelická diakonia, ale i ECAV prestali byť hodnoverné, sú pošpinené podvodmi a krádežami. Farári i neordinovaní, prestaňte zakrývať tento hriech! Ten hnis treba z tela cirkvi vypustiť, nezakrývať, ináč sa tento patologický proces nezastaví, bude pokračovať. Hriech treba priznať v plnom rozsahu, vyznať a opustiť. Ináč sa dôvera nezíska.

Čo možno povedať na konanie bývalého generálneho dozorcu Ing. J. Brozmana, ktorý predtým vykonal sám revíziu na ústredí ED a na zasadaní GP vyhlásil, že je všetko poriadku? Takto konali členovia GP, keď sme nemohli nič konať v ED, lebo všade mali svojich ľudí! A zrazu dnes kontrola našla uvedený neporiadok (aj to len preto, že na konci volebného obdobia sa generálnemu biskupovi M. Klátikovi spolu s predstaviteľom RKC S. Zvolenským podarilo vyrokovať so štátom, že peniaze už ED nedostávala priamo na účet, ale cez štátny transfer ECAV. Preto mohli diakonii stopnúť peniaze na ústredie, a tak došlo k tomu, že zástupcovia ED museli pristúpiť na zmenu štatútu aj členov správnej rady či revíznej komisie. Cez škrtenie peňazí, inak by k zmene nedošlo). Zrejme aj to bol jeden z dôvodov Brozmanovho odstúpenia. Blamáž ako hrom. Nuž, to bolo svedectvo Jána Brozmana, „obráteného“ kresťana! Jeho vlastní ľudia mu to vytmavili. Môže však zrejme ďalej pracovať v Evanjelizačnom stredisku a získavať duše. Ale nie na cestu spásy, ale na cestu pretvárky a podvodov. Prestaňte hrať tragikomédiu! Tie duše totiž možno viesť aj nie k obráteniu, ale k odvráteniu, rozumej od pravdy, statočnosti a zdravého rozumu.

Povedz mi, akého máš priateľa, a ja ti poviem…

Začal som príslovím a teraz ho dopoviem: „Povedz mi, akého máš priateľa, a ja ti poviem, kto si.“ Trošku ho pozmením a adresujem našim duchovným – potom znie takto: „Povedz mi, akých máš biskupov, a ja ti poviem, aký si farár.“ Čo vy na to? Vaši biskupi sú vaším obrazom, vašou hanbou, netreba s tým niečo robiť? Oni zlo v cirkvi chránili, bránili vyriešeniu, zlo kryli a kryjú. A generálny biskup klame a podvádza, zavádza aj synodu, svojím konaním poškodzuje cirkev materiálne, ale hlavne morálne. Svoju dobrú povesť, vážení naši duchovní, ste vo všeobecnosti dávno stratili, zachráňte aspoň jej zvyšky. Znovu volám: Sláva statočným farárom, vydržte, bojujte dobrý boj viery a konajte, situáciu treba napraviť. Raz bude treba vydať počet!

Pre napomenutie k rozmýšľaniu a zaujatiu stanoviska k tomuto boľavému článku pripomínam známy veršík: „Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?“ (G 4, 16) Pamätajte! Pravda urazí iba tých, ktorí žijú v klamstve. Ďalšie napomenutie z Písma: „Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné.“ (Pr 27, 6) Myslíte, že som vaším nepriateľom, bratia farári, alebo nepriateľom ECAV? Myslíte, že sa mi toto píše ľahko?

Čo povedať na záver? Vážení bratia biskupi I. Eľko, J. Hroboň, P. Mihoč, odstúpte zo svojich funkcií. Pre dobro cirkvi aj pre svoje vlastné. Čím neskôr k tomu dôjde, tým horšie pre cirkev i pre vás. Ak my prestaneme kričať, hovorím vám: kamenie bude kričať o neprávostiach v ECAV, o rozkrádaní. Volanie po náprave cirkvi neuhasíte! Na upozornenia a výzvy nereagujete, lebo nemáte argumenty!

Preto vyzývam všetkých statočných veriacich evanjelikov i duchovných. Vyzývam ASloZ, Lutherus, SEJ. Poďme spolu a zorganizujme protestné zhromaždenie evanjelikov! Dajme opakovane, verejne a organizovane jasný signál pre verejnosť, že chceme cirkev čistú, ktorá bude svetlom a soľou pre tento svet. Že odmietame špinavé praktiky biskupov I. Eľka, S. Sabola, farára J. Mlynára atď., ďalej J. Brozmana, V. Daniša, J. Gaspera atď.

Poďme a zaklopme na dvere GBÚ, a keď treba aj na dvere vily na Vlčkovej ulici 1 v Bratislave, kde býva neprávoplatne zvolený generálny biskup I. Eľko. Myslíte si, že nám otvoria? Ak nie, nájdeme inú cestu: slušnú, ale účinnú. Zamknuté dvere volanie po náprave cirkvi neutíšia, skôr naopak!

Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc.
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

Foto: fb ústredie Evanjelickej diakonie

The post Pravda urazí iba tých, ktorí žijú v klamstve first appeared on Lutherus.

Je polčas „vládnutia“ nového vedenia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktoré im bolo zverené voľbami v roku 2019, preto je príležitosť a čas zamyslieť sa: „Quo vadis – kam dnes kráča ECAV?“

Kráča ECAV správnym smerom? Vzmáha sa, rastie, zveľaďuje svoj predkami zverený majetok, angažuje sa vo výzvach dneška, je váženou v slovenskej spoločnosti tak, ako to bolo v minulosti? Odpoveď je však smutná. Pri hodnotení jej súčasného postavenia musíme skonštatovať, že ďalej upadá, umenšuje sa nielen počtom, ale aj morálkou. Ale to najhoršie: vytráca sa z povedomia slovenskej spoločnosti, stráca sa jej duchovná a kresťanská sila. ECAV stratila svoj kredit, ktorý nadobudla v minulosti vďaka svojim statočným ordinovaným a neordinovaným členom. Jej vedenie nenadviazalo na prácu a odkaz jej predchodcov: Mateja Bela, Krmana, Stöckela, Štúra, Hurbana, Hodžu v 18. a 19. storočí, Štefánika, diplomatov Osuského, Papánka, biskupov Zocha, Janošku, Osuského, Ruppeldta v 20. storočí, ktorí stáli na čele protestantskej obrody a nadviazali na veľké dielo Dr. Martina Luthera a Filipa Melanchtona.

Pokúsim sa kriticky zhodnotiť dnešný stav ECAV. Nie som moralista, ale reálny člen ECAV vychovaný na morálnych hodnotách svojím otcom, evanjelickým farárom, ktorý verne slúžil v cirkvi 55 rokov. Zažil som v nej aj smutné roky po roku 1950, aj nádej obnovy jej činnosti po roku 1989. Neváhal som na výzvu generálneho biskupa Uhorskaia kandidovať na funkciu generálneho dozorcu ECAV, ktorú som neskôr zastával od roku 1994 do roku 2006. Pozorne sledujem dianie v ECAV aj dnes, a preto si dovoľujem hodnotiť jej stav.

Ako hlavnú príčinu jej úpadku vnímam skutočnosť, že sa ECAV v období socializmu dostala do područia štátnej moci prostredníctvom svojho financovania. Táto skutočnosť mala a má devastujúci vplyv na vývoj jej činnosti po stránke hmotnej, tak aj morálnej. Do roku 1950 štát prispieval určitou finančnou čiatkou na platy duchovných (tzv. kongrua), ale podstatnú časť financovania duchovných zabezpečoval cirkevný zbor, ktorý si povolával kňaza výberovým konaním. ECAV mala vlastné školstvo, ktoré vychovávalo generácie morálnych, statočných ľudí, ktorí sú ešte aj dnes, v seniorskom veku, oporou mnohých cirkevných zborov. Zoštátnením evanjelického školstva sa stratil vplyv cirkvi na výchovu, čo vtedy prorocky komentoval farár Beblavý: „Dnes koniec našich evanjelických škôl znamená smrť evanjelictva.“ A bola to pravda! 

Túžba po rýchlom zbohatnutí zatlačila do úzadia morálku a  vieru v Boha

Viacerí sme sa naivne domnievali, že po Nežnej revolúcii v roku 1989 a obnovení náboženskej slobody sa plnohodnotne obnoví duchovný život v ECAV tak, ako to bolo do roku 1950. Skutočnosť bola však iná. Viacerí evanjelici spolupracovali nielen s bývalým režimom, ale podľahli všetkým nerestiam novej doby a materializácii spoločnosti. Túžba po rýchlom zbohatnutí a lepšom živote zatlačila do úzadia morálku a etiku, vieru v Boha, lásku k ECAVa znamenala stratu všetkých hodnôt, ktoré sa dovtedy pestovali v evanjelických rodinách. Korene všetkých kríz sú v strate kresťanských hodnôt. Nositeľmi morálnych hodnôt a základom kresťanskej etiky v cirkvi boli a sú Božie prikázania, evanjelium a Augsburské vierovyznanie! Financovanie cirkví štátom sa stalo „pascou“ vládnej politickej moci, ktorá si tým zabezpečila, že cirkev jej dá pokoj
a nebude moralizovaním zasahovať do jej moci. Ale cirkev musí mať hlas v spoločnosti a musí sa vyjadrovať k všetkým spoločenským témam doby! Tak, ako to bolo v minulosti. Preto mala ECAV autoritu a bola prínosom pre slovenskú spoločnosť. Dnes je v spoločnosti neviditeľná. Spôsobené je to aj tým, že jej predstavitelia sú často ľudia bez potrebného duchovného vybavenia, so zlými charakterovými vlastnosťami a s intelektuálnymi nedostatkami. Svoju túžbu po moci vyjadrujú hlásaním poloprávd, opieraním sa o falošnú zákonnosť, navyše garantovanú štátnym príspevkom. Nie sú schopní využiť spoločenský priestor na prezentáciu ECAV. Aj v mediálnom priestore prezentujú pokútnu zbožnosť, v kázňach si vystačia s čítaním biblických príbehov bez aplikácie Božieho slova na riešenie nerestí a bez kritického pohľadu na problémy dnešného sveta. Tým vytvárajú kresťanskú ilúziu, že všetko je v poriadku. Je to „politické kresťanstvo“! Dnes ECAV nereprezentuje žiadna osobnosť, lebo ju nemáme a nechceme! 

Cirkevný život v ECAV sa dnes vracia
k feudálnym princípom, ktoré sú principiálne odlišné od demokratických princípov 21. storočia! Dnešné rozhodnutia vedenia ECAV ohrozujú demokratické princípy, ktoré boli jej ozdobou. Svojvoľné rozhodovanie, perzekúcia ľudí, ktorí majú iný, kritický názor – to je ich dnešná prax. Nie šírenie evanjelia, ale hmotné benefity prioritne motivujú mnohých cirkevných hodnostárov. Aj voľby do orgánov ECAV sa stávajú fraškou. Voľby sú základom demokracie, a preto pripustenie k voľbám len „našich“ kandidátov je výsmechom demokracie! Aj na nižších stupňoch riadenia ECAV sa prejavujú tendencie feudálneho rozhodovania. Formálne síce rozhodujú kolektívne orgány, ale de facto rozhoduje farár. Postupne, od začiatku roka 2000, registrujem porušovanie synodálno-presbyteriálneho systému, lebo farári si presadzujú dominantné postavenie v cirkevnom zbore. Deje sa tak aj v ekonomicko-právnych záležitostiach, na ktoré nemajú odborné vzdelanie. Vo viacerých cirkevných zboroch došlo k ich morálnemu zlyhaniu a spolu so zborovou „lobby“ boli príčinou viacerých hospodárskych káuz. Vedenie ECAV sa všetky snaží ututlať a zamiesť pod stôl. Bez vyvodenia zodpovednosti. Lebo podľa nich o ECAV sa majú podávať len dobré správy! Tým znechutili všetkých skutočných evanjelikov a zapríčinili odchod evanjelickej inteligencie z cirkevných zborov. Zlé hospodárenie s majetkom, mizerná práca s mládežou a neadekvátna prezentácia v spoločnosti vytvárajú priestor na znevažovanie kredibility ECAV v spoločnosti. Nielen pre staršiu generáciu evanjelikov, ale aj pre mladú generáciu sú tieto negatívne javy odpudzujúce a demoralizujúce. 

Kríza evanjelického duchovenstva sa stala krízou cirkvi

Ako môžu byť evanjelickej verejnosti dôveryhodní naši biskupi, seniori, farári a nimi preferovaní neordinovaní, ktorí zneužívajú svoje postavenie nedodržiavaním základných princípov morálky, etiky, demokratických princípov, nerešpektovaním Ústavy ECAV, cirkevných zákonov a cirkevnoprávnych predpisov, ktoré si prispôsobujú „svojim“ predstavám o riadení cirkvi?! Napriek tomu, že naše duchovenstvo predstavuje minoritu (!), cca 0,17 % z registrovaných členov, správa sa ako feudálna šľachta, ktorá rozhoduje, lebo má moc. Ale my sme cirkvou v 21. storočí! Rovnako ako viaceré „zreformované“ demokratické evanjelické cirkvi v Európe a v zahraničí. Vedenie ECAV napriek výzvam odmieta dialóg so svojimi oponentmi, na ktorý je vyzývané. Nereagovalo ani na výzvu Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ), s ktorou má platnú zmluvu o spolupráci! Ale v SEJ nám ide o nápravu a zastavenie úpadku kedysi významnej ECAV na Slovensku. Vypracovali sme návrh na zmeny, ale stále nemáme odpoveď. Zásadou zmeny ECAV je jej reštrukturalizácia. Na potrebu riešiť tento zásadný problém som upozornil na Synode ECAV 1998 v Martine, ktorá uložila úlohu „zjednodušiť organizačnú štruktúru na Slovensku po roku 2000 aj s prihliadnutím na súčasné usporiadanie SR“. Synoda uložila zriadiť príslušnú komisiu. Komisie sa schádzali každý rok, ale doposiaľ, za 24 rokov (!!!), nebol predložený žiadny konkrétny návrh. Za túto „sabotáž“ uznesení Synody ECAV, najvyššieho orgánu ECAV, nesú zodpovednosť najmä členovia z radov duchovných, ktorým doposiaľ vyhovuje historické usporiadanie ECAV od roku 1921. Ale za 101 rokov existencie ECAV sa toho veľa zmenilo. Výsledky ťažkopádnej a málo funkčnej organizačnej štruktúry sa prejavujú vo všetkých oblastiach, ale hlavný dopad majú na nedostatočnú duchovnú prácu. Mnohým farárom vyhovuje pocit moci spojený s administrovaním, nie so skutočnou prácou, s rozvíjaním duchovného života, s evanjelizáciu a so starostlivosťou o výchovu najmladšej generácie. Je zahanbujúce, že to všetky evanjelické cirkvi v zahraničí už dávno pochopili, len my nie! V našej cirkvi sa dlhodobo toleruje nezodpovednosť nielen za výkon duchovnej služby, ale aj za hospodárenie s jej majetkom. 

Evanjelictvo stráca dôveru verejnosti

Smutné je konštatovanie, že to boli práve niektorí kňazi, ktorí napriek svojmu ordinačnému sľubu porušovali základné princípy Božích prikázaní ich nedodržiavaním, najmä 4. a 8. prikázania, tak, ako ich uvádza Dr. Martin Luther v Malom katechizme. Neželali si jednotu ECAV, poriadok a disciplínu!

Táto situácia sa, bohužiaľ, opakuje stále aj dnes. Vymenili sa len aktéri, ktorí sa nechcú prispôsobiť súčasnej dobe. Zneužívajú svoje postavenie v orgánoch ECAV. Mylne sa domnievajú, že v demokracii je dovolené všetko – aj klamať, zavádzať, kradnúť a ohovárať! Bez zodpovednosti za svoje skutky. Preto je dnes toľko marazmu a špiny v našej ECAV. Demokracia je o slobode – aj o slobode byť volený, ale aj
o zodpovednosti za seba, svoju rodinu, spoločnosť a cirkev. Preto evanjelictvo stráca dôveru u občanov Slovenskej republiky
a ECAV sa pomaly vytráca zo spoločenského priestoru. Spamätáme sa? Riešenie je len jedno:

ZMENA A REFORMÁCIA CIRKVI IHNEĎ!

 Vyzývam biskupov a členov generálneho presbyterstva, aby prehodnotili svoje pôsobenie v orgánoch ECAV, kým je čas, aby sa vzdali  svojich postov, a tým prispeli
k reforme ECAV.

Odstúpte so cťou, je to v záujme dobrého mena ECAV na Slovensku a jej dôstojného postavenia v slovenskej spoločnosti.

Bratislava 29. júla 2022

Ing. Ján Holčík, CSc.

bývalý generálny dozorca ECAV,

čestný predseda SEJ

The post Výzva na odstúpenie vedenia ECAV first appeared on Lutherus.

Vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) na Synode ECAV 2022, ktorej čas, termín aj miesto tajilo až do jej zasadnutia, čo je v rozpore s právnymi normami platnými v ECAV, nakoľko Synoda je verejná, predstavilo okrem iného aj správu o Reformate, s. r. o. (spoločnosti spravujúcej cirkevný majetok), o Beckovskej Vieske, o zisteniach v Evanjelickej diakonii atď. Konečne tak priznalo závažné porušenia právnych, ekonomických a mravných noriem, a tým vlastne potvrdilo naše dlhoročné tvrdenia. 

Zrazu sú podpaľači a ochrancovia neporiadkov v cirkvi hasičmi a hrdinami 

Tým potvrdili aj Správu odbornej komisie na posúdenie skutkového stavu hospodárenia v spoločnosti Reformata, s. r. o., z roku 2019. Stalo sa to pod ťarchou dôkazov i tlaku evanjelickej verejnosti. Naoko pozitívny krok, veď sa už nič iné ani nedalo robiť. V skutočnosti je to však krok z vypočítavosti, taktika, ako oklamať verejnú mienku a hrať sa na skutočných reformátorov, ako sa postaviť do pozitívneho svetla. Závažné ekonomické, ale aj morálne delikty zdanlivo vyriešiť, ututlať a mnohé zatiaľ neobjavené prikryť, aby nevyšli na svetlo sveta. A pritom sa dostať do popredia. Ľstivý a bezcharakterný krok! Zrazu podpaľači a ochrancovia neporiadkov v cirkvi sú hasičmi a hrdinami dneška. Vraj ja som len písal, na patričných cirkevných grémiách som nič neriešil a len ohováral „statočných“ cirkevných predstaviteľov, ako bývalého biskupa Slavomíra Sabola, bývalého generálneho dozorcu Jána Brozmana, bývalého dozorca ZD Vladimíra Daniša, farára Jaroslava Mlynára atď. Skutočný problém Reformaty sa vraj začal riešiť až teraz. Aká je skutočnosť vo svetle jasných a dokázateľných faktov? Uvediem niektoré z nich chronologicky.

Hneď v prvých hodinách po nástupe do funkcie generálneho dozorcu som prebral od emeritného generálneho dozorcu Jána Holčíka a delegácie z bývalého Cirkevného zboru ECAV Bratislava komplexne spracovaný materiál o nakladaní s cirkevným majetkom v tomto zbore. Materiál jasne dokazuje rôzne machinácie s majetkom. Pre históriu pripomínam, že jeden exemplár bol odovzdaný na GBÚ, sú však aj ďalšie kópie. Keby sa náhodou ten z GBÚ stratil… Kto raz bude písať históriu, nech pamätá na tento fakt.

Kto hádzal polená pod nohy

Po nástupe do funkcie generálneho dozorcu som v Košiciach pozval pri jednej
z príležitosti na večeru dištriktuálnych dozorcov Brozmana a Daniša. Hovorili sme
o spolupráci, problémoch, ktoré sa objavili. Predstavil som svoj pohľad na riešenie. Keď sa začali črtať určité problémy, opakovane som sa stretol s J. Brozmanom. Tu už mi naznačil, že môže podať na mňa návrh na disciplinárne konanie. Keď som ako štatutár cirkvi pýtal niektoré dokumenty od V. Daniša, on vždy sľúbil, no nikdy nič nedodržal a nedal. Mal smolu, lebo život ma naučil dôslednosti a vytrvalosti. Čím ďalej, tým viac bolo zrejmé, že nehrá čestnú hru. Naivitám neverím a začal som byť ráznejší. Kosa trafila na kameň. Na riešenie podozrení v bývalom CZ Bratislava bola generálnym presbyterstvom zriadená na môj návrh komisia. Hneď prvé zistenia boli veľmi podozrivé. Komisii kládli do cesty rôzne prekážky, bola to veľmi náročná práca. Čo sa nestalo? Niektorým presbyterom – členom kontrolnej komisie – sa medzitým končil mandát. Na zasadaní generálneho presbyterstva
v Prešove 5. apríla 2013 som žiadal predĺžiť im mandát, aby práca bola dokončená. Uznesenie nebolo prijaté. Práca komisie bola obmedzená, ostatní členovia ju dokončili, závery boli veľmi zlé, podozrenia potvrdené. Hlasovanie? Za predĺženie mandátu 5, proti 7, nehlasovali 4. Pýtam sa: Chceli sme vedieť pravdu? Asi nie: bolo treba zistiť čo najmenej podlostí.

Zápisnica z generálneho presbyterstva (GP) z 5. decembra 2014 konštatuje na základe protestu členov Generálneho hospodárskeho výboru (GHV), že predseda komisie GHV V. Synak na poslednej synode informoval o záveroch kontroly v CZ Bratislava tak, aby nebolo zrejmé, čo sa tam
s majetkom skutočne stalo. Ináč povedané: predkladal iné závery, než boli prijaté na GHV. Preto mu vyslovili nedôveru upozornili na osobné zlyhanie a neprofesionálne vedenie výboru a žiadali jeho výmenu. Odvolať ho však mohla len synoda.

Na zasadnutí GP 5. decembra 2014 bolo konštatované, že V. Daniš ako zástupca ECAV v Kuratóriu Beckovská Vieska nepredkladá požadované dokumenty, záverečný účet atď. Predsedníctvo ECAV (Klátik, Lukáč) podalo návrh na jeho odvolanie z funkcie. Návrh nebol prijatý. Hlasovanie: za odvolanie 8, proti 3, nehlasovali 5. Tak vyzerala pomoc a snaha o čistotu a poriadok v cirkvi zo strany GP!

Zasadnutie GP 10. apríla 2015 v Bratislave konštatuje, že Daniš opakovane nepredkladá účtovné doklady na kontrolu. Zápisnica obsahuje konštatovanie, že Daniš pracoval v Reformate ako konateľ, riaditeľ, kurič, šofér, mal teda viacero funkcií. Jeho sestra Jana Danišová bola ekonómka. Prakticky rodinná firma. Pri rokovaní
o tomto bode z rokovania odišiel. Jednoducho ušiel.

Na zasadnutí GP 29. apríla 2015 návrh na uznesenie, aby sa konatelia V. Daniš
a J. Mlynár bezodkladne vzdali všetkých funkcií v orgánoch ECAV, pre ich korupciu neprešiel. Hlasovanie: za 3, proti 0, nehlasovali 12! Čo na to povedať? To bola „pomoc“ a snaha o „bratské“ vzťahy, snaha problém „prehľadne“ vyriešiť zo strany GP!

Zápisnica zo zasadania GP z 2. decembra 2016 hovorí, že zasadnutie bolo už špecifické tým, že sme mali k dispozícii Znalecký posudok týkajúci sa hospodárenia Reformaty, s. r. o. A nedopadlo to dobre. Vzhľadom na závažnosť problematiky sme dali o návrhoch na uznesenia hlasovať po mene, verejne. Ako to dopadlo? Konštatovanie o zavádzaní členov GP a uvádzaní nepravdivých údajov v účtovníctve zo strany Daniša, Danišovej a Mlynára bolo prijaté, ale… Brozman nehlasoval, Čurlík nehlasoval, Eľko bol proti, Porubän nehlasoval, biskup S. Sabol nebol prítomný. Konštatovanie, že GP akceptuje závery Znaleckého posudku, bolo prijaté, no nepodporili ho Brozman a Eľko; biskup S. Sabol nebol prítomný. Konštatovanie, že GP vyjadruje pohoršenie nad konaním
V. Daniša a bývalej účtovníčky J. Danišovej bolo prijaté. Znova nehlasoval Brozman, Čurlík, Porubän, Žilinčík, Damankoš nebol prítomný, Ivan Eľko bol proti uzneseniu!

Konvent ZD ECAV v Dolnej Nive 14. mája 2016 priniesol neuveriteľnú vec. Tesne predtým Generálny súd ECAV zbavil funkcií v ECAV V. Daniša, takže tomuto konventu už predsedal zástupca dištriktuálneho dozorcu S. Hanuska. Právna zástupkyňa ZD JUDr. Tomašovičová vyzvala konventuálov, aby nerešpektovali rozsudok Generálneho súdu, a tým V. Daniša potvrdili vo funkcii. Tento návrh našťastie neprešiel, lebo by bol vniesol totálny chaos do života cirkvi. Pre históriu to treba zachovať – aj pod takýmto tlakom sme pracovali.

Zápisnica zo Synody ECAV z 10. a 11. júna 2016 v Prešove: nebol prijatý návrh na uznesenie, aby synoda požiadala bývalých konateľov Reformaty (Daniš, Mlynár) vydať elektronickú formu účtovníctva, ktorá by objasnila hrubé nezrovnalosti. Prítomných 62, za hlasovalo 30, proti 0, nehlasovalo 32!

Tlak na predsedníctvo ECAV (Lukáč, Klátik) vyvíjali aj cez presbyterstvo VD
v Prešove. Uvediem niekoľko zápisníc
z ich zasadaní. Zápisnica z 29. novembra 2014 hovorí, že presbyterstvo vyjadruje podporu pôvodným konateľom a dozornej rade Reformaty (Daniš, Mlynár) a žiada konateľku Reformaty Valovičovú dať veci v Zakladateľskej listine do pôvodného stavu. GP totiž zmenilo Zakladateľskú listinu dňa 3. októbra 2014 (uznesenie
č. 104-6/2014). Ďalej zápisnica z 28. novembra 2015 hovorí, že poveruje dištriktuálneho žalobcu VD spracovaním sťažnosti na generálneho žalobcu z porušenie CPP vo veci podania disciplinárneho konania na J. Mlynára a dozorcu V. Daniša. Zápisnica zo zasadania z 20. februára 2015 hovorí o poverení pre dištriktuálneho žalobcu preskúmať konanie predsedníctva ECAV (Klátik, Lukáč) pre zmenu zakladateľskej listiny Reformaty a menovanie novej konateľky Valovičovej a podať na nich žalobu.

Tlak na zastavenie vyšetrovania v Reformate bol obrovský

Bola podaná žaloba a tiež žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zastaviť zmeny v Reformate na Okresný súd a neskôr aj na Krajský súd v Bratislave (Daniš). Tá bola zamietnutá a upratovanie mohlo pokračovať.

Predsedníctvo cirkvi sa nemohlo pasívne pozerať na to, ako bujnie zlo, porušujú sa zákony Božie, cirkevné aj štátne. S pocitom plnej zodpovednosti som pri príležitosti osláv 120. výročia Tranoscia v priamom televíznom prenose zo služieb Božích v Liptovskom Mikuláši hovoril vo svojom príhovore o neporiadkoch v cirkvi. Áno, som presvedčený, že bolo mojou morálnou povinnosťou upozorniť evanjelickú verejnosť na to, ako zlo v ECAV bujnie. Za to mi bol udelený „metál“ vo forme napomenutia na zasadaní GP 20. apríla 2018. Za návrh hlasovalo 9 presbyterov: S. Sabol, dištriktuálny biskup, J. Brozman, dištriktuálny dozorca VD, J. Bunčák, predseda ZED, M. Damankoš, seniorálny dozorca ŠZS, M. Čurlík, tajomník pre cirkevné školy VD, R. Žilinčík, tajomník pre cirkevné školy ZD, B. Rybnikár, člen dištriktuálneho presbyterstva, R. Porubän, farár v CZ Kežmarok, a I. Eľko, terajší generálny biskup. Zvláštna farárska logika a farárske pokrytectvo!
V cirkvi možno kradnúť, klamať, cudzoložiť, byť alkoholikom, len o tom nesmiete hovoriť, lebo poškodzujete dobré meno cirkvi. Nevolajte po náprave – poškodíte dobré meno cirkvi! Máte o cirkvi a hlavne o duchovných len pekne písať, vyzdvihovať ich námahu, statočnosť a múdrosť – ktorej niet. Chváliť kázne často vedúce veriacich od nikadiaľ nikam. Tak nám to odporúčajú „lokálni vodcovia a autority“ z Liptova. 

Duchovní, spamätajte sa, veď mnohí
z vás o poslaní cirkvi ani duchovného
v skutočnosti nemáte ani šajnu, je to pre vás španielska dedina. Statoční duchovní, prepáčte, som presvedčený, že tu treba povedať pravdu bez najmenších okolkov ostro
a priamo. Zamyslite sa a spamätajte sa! 

Len, prosím, nehovor o Husovi. Ten do tvojich úst nepatrí

Keď by mi niekto chcel vyčítať, že som hriech v ECAV vyniesol na svetlo sveta
v plnej nahote, tak ho odkazujem na slová z Matúša 18, 15 – 17. Prečítajte si biblický návod na riešenie a porovnajte. Držal som sa toho. Ochoty po náprave nebolo, skôr podrazy, intrigy a zákulisné machinácie. Som presvedčený, že morálnou povinnosťou kresťana je hájiť pravdu a spravodlivosť. Hodlám v tom pokračovať a vyzývam všetkých statočných, ktorým na pravde záleží, aby sa pripojili. Nedajte zničiť
a morálne zdevastovať dedičstvo po otcoch! Nedajte morálne zdevastovať a rozkradnúť našu ECAV!

Pri pohľade na minulosť ma desí viac vecí, uvediem dve. Vážení vtedajší presbyteri VD ECAV v Prešove z čias biskupa VD Sabola a dozorcu VD Brozmana! Uvedomujete si, za čo ste hlasovali? Biskup S. Sabol a J. Brozman vám nabaláchali nezmysly
a vy ste im to odhlasovali. Nehanbíte sa? Vidíte, čo všetko je za Reformatou? A vy ste to svojimi „múdrymi“ uzneseniami kryli. To svedčí o „morálnych a intelektuálnych“ kvalitách mnohých predstaviteľov a funkcionárov ECAV. Dnes zvolený do funkcie
v ECAV môže byť len poslušný a, prepáčte, obmedzený uchádzač – alebo karierista bez chrbtovej kosti.

A to druhé. Desí má, kto vychováva našu mládež. Aký príklad dáva, čo nám vychovajú? Desí ma, ak vo funkcii riaditeľa evanjelického gymnázia pracuje človek, ktorý bol členom komisie na prešetrenie problémov v Reformate, jej závery podpísal, ale proti zlu a za pravdu sa nepostavil. On má totiž svoju pravdu. Riadi sa zásadou, aby bol aj vlk sýty, aj baran celý. Flek riaditeľa gymnázia nie je na zahodenie – a opovážil by sa hlasovať proti biskupovi Sabolovi
a jeho záujmom! Už dávno by riaditeľom nebol. Darmo je, charakter – chrbticu treba mať plastickú, a treba vedieť uhýbať. A on to vie. Obrazne povedané: či Hitler, alebo Stalin, len nech som hore. Slová „Nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie…“ (Mt 5, 37) nepozná alebo neberie vážne, čo je u riaditeľa gymnázia vážny nedostatok, lebo dáva mladým zlý príklad. Áno, reč je o Mariánovi Damankošovi, riaditeľovi Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove. „Svetlý“ to vzor pre mladých evanjelikov! Len, prosím, nehovor o Husovi. Ten do tvojich úst nepatrí.

A celkom nakoniec: štyrikrát mi bolo zabránené kandidovať na generálneho dozorcu.. Na Synode 2019 dnešný konateľ Reformaty T. Hyben na moju adresu
a adresu J. Mervarta a M. Klimu povedal, že sme čvarga, ktorej treba ukázať, kde je  jej miesto, a navrhol voči nám disciplinárne konanie. Synoda to prijala. Neskôr mi volal, že som mal pravdu, ale len tak potichu, neverejne, účelovo. Nikdy sa mi neospravedlnil ani on, ani nikto z tých, ktorí potvrdili na tohtoročnej synode, že som mal pravdu, naopak, vylúčili ma opäť z volieb. Aj to
o niečom svedčí.

Imrich Lukáč

bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

The post Majetkové kauzy vo svetle faktov first appeared on Lutherus.

Zdá sa vám nadpis mojej reflexie mätúci? Kiežby. Žiaľ, je to fakt. V súlade s platnými cirkevnoprávnymi predpismi (CPP) v prvom kole volieb generálneho dozorcu volili predsedníctva dištriktov a seniorátov. Volili a zvolili – stalo sa tak na kandidačnej porade predsedníctiev seniorátov, ktorá sa konala 2. júla 2021 v Trenčianskych Tepliciach. My, radoví členovia cirkvi, máme „právo“ vo „voľbách GD“ sa prikloniť na miske váh k jednému z predurčených kandidátov. Dokonca na oficiálnej stránke ECAV je výzva na sledovanie pripravovanej diskusie s cieľom oficiálne predstaviť kandidátov, teda dvoch z nich, a to Mariána Damankoša a Ivana Trepáča. Ten tretí – Imrich Lukáč – sa kdesi stratil. Neprešiel. Ešte stále si myslíte, že takto je to správne? Podotýkam, že v mojom príspevku nejde o mená a osoby. Snažím sa zaujímať nestranný, principiálny a podľa možnosti aj biblický postoj. Skúsme sa na to pozrieť zo širšieho uhla pohľadu.

Volebné právo ako v režime

Ako evanjelici sa hrdíme tým, že všetka moc v cirkvi pochádza zo zborov, čo je súčasťou nášho Augsburského vyznania (čl. 7 AV), a cirkevné zbory sú tvorené jednotlivými veriacimi (čl. 8 AV), tými, ktorí uverili, dali sa pokrstiť alebo boli pokrstení a prijali moc Ducha Svätého (Mk 16, 16; J 20, 22). Celý demokratický svet vníma, že vplyv luteránskych cirkvi na demokraciu ako takú, najmä v európskom a severoamerickom prostredí, bol a je veľmi významný. Základným prejavom demokracie je okrem iného volebné právo. O volebnom práve a zastupiteľskej demokracii vieme čo-to aj na Slovensku, a to najmä v súvislosti so súčasným „hum-
bukom“ ohľadne vypísania referenda o ukončení volebného obdobia súčasného parlamentu. Ak v kontexte uvedeného vnímame na cirkevnej pôde ako najelementárnejšiu bunku cirkvi cirkevný zbor a opäť najelementárnejší prvok cirkevného zboru je veriaci kresťan, potom logicky volebné právo v zmysle demokratického princípu spočíva na pleciach veriaceho, tak ako v občianskej spoločnosti na pleciach občana.

Aká je však cirkevná prax?

Cirkevný ústavný zákon č. 1/1993 (Ústava ECAV na Slovensku) v znení cirkevných ústavných zákonov č. 7/00,
1/01 a 1/02 a 4/05 v čl. 7, ods. 1, písm. d) definuje ústavné právo člena cirkvi voliť a byť volený do cirkevných orgánov.

Spôsob volieb cirkevných predstaviteľov upravuje cirkevný zákon č. 11/1994
o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a o charakteristike niektorých funkcií v znení cirkevného zákona č. 4/2020. Podľa § 29 ods. 3 kandidátku pre voľby členov predsedníctva Evanjelickej cirkvi zostavuje kandidačná porada predsedníctiev dištriktov a seniorátov celej cirkvi. Každý člen kandidačnej porady má právo navrhnúť kandidáta. Kandidačná porada skontroluje, či kandidát spĺňa podmienky kandidácie, ktoré stavujú CPP. Každý člen kandidačnej porady má právo vzniesť námietku proti ktorémukoľvek navrhnutému kandidátovi. Kandidát, ktorý nespĺňa podmienky kandidácie stanovené CPP, je bez ďalšieho rozhodovania na základe konštatovania o nesplnení podmienok vyradený z kandidátky (§ 30, ods. 4 a 5).

Za cirkevného predstaviteľa možno kandidovať člena cirkvi, ktorý zodpovedá nárokom (stanoveným osobitným predpisom). Za cirkevného predstaviteľa nemožno kandidovať ani voliť toho, ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie až do jeho zahladenia.

Kandidáti predložení k voľbe na „tácke“

Keď to zhrniem a pokúsim sa vytvoriť si akýsi komplexný úsudok o volebnom systéme ECAV, mám veľmi zmiešaný pocit, pretože mi navzájom nekorelujú: Ústava ECAV s učením ECAV na jednej strane, so zákonom o voľbách cirkevných predstaviteľov na druhej strane. Teda na jednej strane Augsburské vyznanie a jeho učenie o základných entitách zboru i cirkvi v kontexte práv a povinností jednotlivých členov definovaných ústavou, na strane druhej dvojstupňový volebný systém, kde na prvom stupni kandidačná porada prevedie tzv. predvoľbu – „primárky“ a posunie do ďalšieho kola len kandidáta/kandidátov podľa „osobitného“ predpisu, ktorý veriacim, žiaľ, nie je známy (bez bližšieho určenia). Mohli by sme sa tu domnievať, že ide o akýsi morálno-etický kredit v súlade s evanjelicko-kresťanskou vieroukou a zároveň spoločensky mravný a bezúhonný profil, dokladovateľný výpisom z registra trestov a zrejme aj dosvedčením miestneho zborového farára, ktoré by sa dalo celkom prirodzene očakávať.

Nadradení funkcionári

Samotný fakt, že do volebného procesu vstupujú kandidačné porady nielen ako tie, ktoré majú zabezpečiť, aby sa voľby cirkevných predstaviteľov konali v súlade s právnymi predpismi, ale aj ako predvolebný či primárny volebný stupeň, je zarážajúci. Pýtam sa: Kandidačné porady disponujú akousi nadradenou mocou? Prijali „prorockého“ ducha, skrze ktorého vidia viacej a lepšie ako ostatní členovia cirkvi? To, prirodzene, evokuje či vyvoláva, nabáda k pocitu, že v cirkvi existujú minimálne dve kategórie veriacich. Prvú skupinu tvoria tí, ktorí splnili podmienky členstva v cirkvi tak, ako som uviedol v úvode, akýsi „základný“ stupeň. Druhú skupinu tvoria potom cirkevní predstavitelia – špeciálne „povolaní“ podľa „osobitného“ predpisu. Pozor, nezamieňajme si tu moc, ktorá im bola daná v službe, do ktorej boli povolaní, s manažérskym výkonom moci. Tá prvá moc vedie k službe a sebaobetovaniu sa pre druhých, druhá k nadradenosti a panovaniu na nimi. Preberaním manažérskej moci je cirkev zbavovaná vplyvu Ducha Svätého a zodpovednosť za spoločenstvo cirkvi tak prirodzene prechádza na jednotlivcov, čo je deformáciou samotného princípu cirkvi ako spoločenstva seberovných, hriešnych, ale spasených ľudí, a hlavne je prejavom nedôvery samotnému Pánu Bohu a Jeho všemohúcnosti aj Duchu Svätému a Jeho pôsobeniu v cirkvi.

Vyraďovanie v rozpore s cirkevnou ústavou

Už prvý moment, keď jedine kandidačné porady zložené z predsedníctiev dištriktov a seniorátov majú výhradné právo kandidovať volebného kandidáta, je v rozpore minimálne s duchom Ústavy ECAV, pretože tu naráža ústavné právo uchádzať sa o volenú funkciu na nutnosť „zapáčiť sa“ niekomu z predsedníctiev a pre postup cez tzv. primárky minimálne nadpolovičnej väčšine. Ako sa to dá dosiahnuť? Ak by cirkev nebola takto polarizovaná, ako v súčasnosti je, vedel by som si predstaviť, že dlhodobou aktivitou na poli cirkvi a primeranými výsledkami by to snáď bolo aj možné. Súčasná prax a konkrétne príklad Dr. Imricha Lukáča ukazuje, že to tak nie je. Mohol by som pokojne uviesť aj iné mená, ktoré v súčasnosti sú na „čiernej“ listine „vyvolených“ cirkevných predstaviteľov a voľby v posledných rokoch to jasne dosvedčujú. Osobne si myslím, že legitímnym navrhovateľom kandidátov na všetky vyššie cirkevné funkcie je cirkevný zbor v zastúpení svojím presbyterstvom či predsedníctvom. Cirkevné zbory tvoria cirkev, cirkevné zbory nesú zodpovednosť za cirkev, cirkevné zbory sú tie, ktoré majú mať právo aj povinnosť kandidovať svojich kandidátov. To, že v mene cirkevných zborov túto funkciu plnia predsedníctva seniorátov, by mohlo obstáť, iba ak by bola zabezpečená slobodná a legitímna požiadavka konkrétneho cirkevného zboru na kandidovanie svojho zástupcu, a to za vopred jasne definovaných pravidiel.

Vyraďovanie bez udania dôvodu

Druhý moment, ktorý má veľmi vyrušuje, je bezdôvodné vyradenie kandidáta z kandidátky. Je tu celkom prirodzená súvislosť s tým, čo som napísal v predchádzajúcom odseku: že navrhnúť kandidáta môže iba člen kandidačnej porady, vyradiť kandidáta z kandidátky môže kandidačná porada, a to bez udania dôvodu, jednoduchým hlasovaním. Vážení bratia a milé sestry, toto už vonkoncom nie je v duchu Ústavy ECAV, učenia ECAV a mohli by sme sa márne odvolávať aj na rôzne občianske práva a slobody. Nemorálnym, minimálne neúctivým je, ak sa verejný funkcionár či predstaviteľ cirkvi vzdá svojej funkcie, do ktorej bol „zvolený“, a to bez udania dôvodu, minimálne aspoň vo všeobecných náznakoch. Za rovnako nemorálne považujem, ak niekto vyradí kandidáta z volieb bez udania dôvodu. Cirkev tu zlyháva na plnej čiare. Neobstojí ani tvrdenie, že všetko sa deje v súlade s platnými CPP. Cirkev má mať takéto právne predpisy, aby vedela jednoznačne pomenovať podmienky kandidácie, ako aj dôvody odmietnutia kandidáta. Odkazovanie, a to niekoľkokrát, na „osobitný“ predpis, ktorý nie je možné jednoznačne definovať, je neodborné, nerešpektujúce ústavné práva a mám pocit, že až amorálne.

Cirkev delia samotní funkcionári

Ak cirkev zlyháva v základných a principiálnych otázkach obyčajných práv, stáva sa neuveriteľnou, nepresvedčivou a nedôveryhodnou. Účet za to, do akej miery sme skĺzli na tejto ceste, nám čochvíľa vystavia samotní členovia cirkvi, ktorí sa (ne)priznali k cirkvi. Účet je však v mnohých črtách badateľný už dnes. Rozdelenie cirkvi, delenia sa na tých, ktorí čítajú EPST a ktorí Lutherus, delenie kandidátov na prijateľných a neprijateľných, mnohé súdne konania pred občianskymi súdmi, neschopnosť prijať všeobecnú pravdu o nehospodárnom nakladaní s cirkevným majetkom, neschopnosť či neochota vyvodiť z tohto minimálne poučenie a odkaz do budúcnosti. Už som skonštatoval, že Evanjelická cirkev
a. v. na Slovensku je v súčasnosti extrémne polarizovaná. Volebný systém, ktorý nemá ambíciu odbúravať selektívny prístup, je nástrojom, ktorý prehlbuje vnútrocirkevnú rozpoltenosť, je zlý. Je najvyšší čas položiť si otázku, či chceme v tejto polarizácii pokračovať, alebo chceme hľadať cesty zmierenia. Zmierenie sa však začína tam, kde ja nehľadím na svojho názorového oponenta s pohŕdaním a pýchou, ale s úctou a rešpektom ako na brata v Kristovi. Mám osobný pocit, že tento pojem – „bratia a sestry“ v Kristovi – sa stal či stáva čoraz viac bezobsahovým „klišé“.

Vyzývam vás!

Vyzývam týmto kompetentných cirkevných predstaviteľov a robím tak verejne vo svojom mene v mene členov a sympatizantov Slovenskej evanjelickej jednoty ako člen jej predsedníctva a som presvedčený, že aj v mene mnohých veriacich našej drahej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, aby položili prvý KAMEŇ ZMIERENIA a otvorili VEREJNÚ DISKUSIU o novom cirkevnom zákone upravujúcom voľby cirkevných predstaviteľov na všetkých úrovniach COJ. Požadujem, aby tento zákon bol založený na Ústave ECAV, aby rešpektoval všetky občianske práva a slobody a predovšetkým, aby nedával príčiny na vnútrocirkevné delenie a polarizáciu. Požadujem, aby nový volebný zákon bol prijatý a schválený Synodou ECAV zasadajúcou v polovici budúceho roka platnosťou a účinnosťou najneskôr od 1. 1. 2023.

Vyzývam i vás, milí bratia a milé sestry, zapojte sa do diskusie, podporte túto výzvu a dajte vedieť kompetentným, že nám všetkým záleží na našej cirkvi a na tom, aby sa v nej všetko dialo slušne, Bohu na chválu, nám pre spasenie našich duší a celej cirkvi na slávu v mene Pána Ježiša Krista.

Verím, že ak pre nás pojem „brat a sestra v Kristovi“ ešte niečo znamená, tak môj hlas neostane bez povšimnutia, ale nájde svojich adresátov.

S láskou a úctou

Viktor Čop, člen Cirkevného zboru ECAV v Prešove a člen predsedníctva SEJ

The post Po „primárkach“ alebo prvom kolo volieb generálneho dozorcu first appeared on Lutherus.

No ale čo s naším cirkevným vydavateľstvom a jeho predajnými praktikami? Mali by všetci páni farári, a ak nemajú na to odvahu oni, tak dozorcovia, vrátiť všetok neobjednaný tovar späť. Presne tak to urobil pán farár zo susedného zboru a dokonca si náklady, ktoré mu vznikli so zabalením a poštovným, započítal ako dobierku na spätnom balíku. Takto by mali postupovať všetci, čo nechcený tovar dostali. Zbaliť
a vrátiť späť na ich náklady. Viem, že mnohým sa to nechce. Tak im aspoň napíšte, že ste si nič neobjednali, faktúru neakceptujete, a tovar si môžu prísť pracovníci vydavateľstva vyzdvihnúť na faru. Len po takejto príučke by si nabudúce rozmysleli, aké predajné praktiky použijú. Zaplatením ich len povzbudíme, aby takto postupovali aj nabudúce. Je totiž najvyšší čas, aby aj v cirkevnej inštitúcií pochopili, v ktorom storočí žijeme a ako slušne sa majú k svojim zákazníkom správať.                           

EF

The post Obchodníci či šmejdi? first appeared on Lutherus.

Ovzdušie v spoločnosti je zlé a v našej cirkvi ešte horšie. Zachytil som mnoho podnetov z viacerých zdrojov, ktoré to potvrdzujú. Napríklad v týždenníku Lutherus, ročník 3, číslo 7, na strane 29 v článku „Evanjelici sú zmätení, treba ich poinformovať“ čítame tieto slová: „Riešením by bolo, aby vznikla nová cirkev ako v ČR v Sliezsku.“ Autor tu tiež informuje, že sú ľudia, ktorí sa k cirkvi nemôžu prihlásiť, lebo cirkev ich sklamala. Musím vysoko oceniť statočnosť rodín, ktoré sa takto verejne vyjadrili a vyslovili svoj názor.

Súdiť sa chcú za cirkevné peniaze

Musím jedným dychom dodať, že to nie je ojedinelé a plne to chápem. Evanjelici sú skutočne veľmi znechutení. Jedni sa nechcú prihlásiť pri sčítaní ľudu k cirkvi, iní chcú pozastaviť svoje členstvo, ďalší chcú novú cirkev, ďalší odstúpenie nelegitímne zvoleného predsedníctva. Ďalší vypínajú TV prijímač, ak tam vidia našich „hluchoslepých biskupov“, resp. ich prisluhovačov. Počúvať, ako brat Brozman – nelegitímne zvolený generálny dozorca – „našiel“ Spasiteľa v našej cirkvi a ako ju „miluje“, je skutočne nad sily mnohých, lebo vedia, čo urobil. Ako podvádzal, klamal a ďalej klame spolu s bratom nelegitímne zvoleným generálnym biskupom Eľkom, a kryjú ďalej napríklad temné skutky v Reformate.

S takou „vierou“ a takým „nasledovaním“ Spasiteľa nespokojní evanjelici nechcú mať nič spoločné. Radšej nekomentujem rôzne vyjadrenia na adresu biskupov a vôbec duchovných, ako reakciu na „výpalné“ – povinné poplatky zborov do fondu zabezpečenia. Prečo sme v takej kríze? A ako z nej von? Cirkevná „mafia“ hľadá riešenie, ale aké? Chyby nepriznať, ale zabudnúť, a neposlušných – čo na ne upozorňujú – zastrašiť.

Predsedníctvo cirkvi (Eľko, Brozman) bolo zaviazané generálnym presbyterstvom na prvom zasadaní tohto roku, aby prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonalo potrebné právne úkony na ochranu cti, dobrého mena a dobrej povesti evanjelickej cirkvi a jej funkcionárov. Áno, majú najať právnikov, ktorí by podali žalobu na tých, ktorí volajú po poriadku. A robia to za cirkevné peniaze, nie za svoje. A ak súd prehrajú, nebude ich to stáť nič, zaplatí to predsa ľud. Ani politici sa nesúdia za štátne peniaze, ako to chcú robiť v cirkvi. A prečo to vlastne robia? Nuž preto, že sa nevedia obrániť, argumenty nemajú, len klamstvá a polopravdy. Ak sa poukáže na hriechy a neporiadky v cirkvi, „cirkevná mafia“ sa postaví proti. Asi nič nie je také zákerné ako neverná cirkev. História hovorí, že neposlušných cirkev aj upaľuje, dáva do kliatby, jednoducho za každú cenu chce umlčať. Preto bdejme! ECAV sa musí postaviť zoči voči problémom otvorene a priamo. ECAV pred nimi neujde, pravda bude volať aj z hrobu. Boží súd je spravodlivý, umlčať sa nedá. K čomu musí cirkev zaujať jasné stanovisko?

Majetok po Nemcoch

Majetok po nemeckých evanjelikoch a nakladanie s ním bude musieť byť prehodnotené. Ak sme čestní a poctiví, treba povedať celú pravdu, na cirkev sa to patrí. Pred 2. svetovou vojnou nemecké evanjelické zbory patrili do ECAV. Počas vojny sa osamostatnili. Po vojne nemecké zbory ako samostatné nemohli existovať, majetok pripadol ECAV, bolo to rozhodnutie Zboru povereníkov SNR z roku 1945. Takýto majetok je nielen v Bratislave, je aj v Levoči či Kežmarku. Ako je možné, že sa väčšinová časť z neho dostala do rúk cirkevnému zboru ECAV v Bratislave? Prečo neslúžil celej cirkvi? Je to v poriadku? List nemeckého biskupa D. Horsta Hirschlera zo 17. apríla 1996 adresovaný vtedajšiemu predsedovi vlády SR V. Mečiarovi a predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi urguje vrátenie majetku pre ECAV. A je tu jasne uvedené, že majetok patril celej ECAV. Aké hry sa tu vtedy hrali? Do pozornosti čitateľom dávam článok „Návrhy k financovaniu…“ uverejnený v týždenníku Lutherus č. 39-40, ročník 2, zo dňa 30. septembra 2020 str. 44 – 49. Venuje sa tomuto problému.

Kresťanské šafárenie s majetkom

ECAV bude musieť zaujať stanovisko k predajom, zámenám majetku a vôbec ku „kresťanskému šafáreniu“ v pôvodnom CZ Bratislava. Šafárilo sa tu naozaj „po kresťansky“. Predaje šli bez výberového konania, provízie za sprostredkovanie boli aj 30 – 50 %, zámeny majetku boli zvláštne a isto nie výhodné pre cirkev, nejaký dom sa aj stratil… Nakoniec sa zbor aj rozdelil na tri samostatné zbory. Bolo to ozaj optimálne riešenie? Nemalo sa týmto delením niečo zakryť? Vrelo odkazujem na článok br. J. Holčíka „Súčasný stav ECAV – stagnácia a úpadok. Prečo? (2. časť)“ Evanjelický posol, č. 12 z 27. marca 2019. str. 24 – 25.

Majetok v Beckovskej Vieske

Majetok v Beckovskej Vieske bol kúpený za peniaze získané v celocirkevnej zbierke „Cirkev sebe“ v roku 1941, ktorá vyniesla 2 533 286 vtedajších korún. Majetok, ktorý bol reštitúciou vrátený cirkvi v roku 1994, je hrubo zneužívaný, efekt pre cirkev neprináša. Odkazujem na článok „Kríza v cirkvi a jej riešenie (1. časť)“ Lutherus č. 37 – 38, ročník 2, zo 16. septembra 2020.

Problém Reformata

Je to obrovská hanba ECAV. Parazitovanie na cirkevnom majetku, podvody, falšovanie účtovníctva, porušená kontinuita účtovníctva, neodovzdané kompletné účtovníctvo, daňové podvody i udelené pokuty daňovým úradom atď. Je toto vôbec v cirkvi možné? Obrátení, ani tí, čo našli Spasiteľa, určite tak nekonajú. Tak konajú len zlodeji a podvodníci. Čo na to vy, naši terajší biskupi? Odkazujem na Správu odbornej komisie na posúdenie skutkového stavu hospodárenia v spoločnosti Reformata, s. r. o. ktorú prijala Synoda ECAV v Prešove v roku 2019. Čo ste s tým urobili?

Kauzy Sigord, Kraskovo, diakonia

Kauza Heliathus Sigord pri Prešove je ďalším príkladom, ako sa v cirkvi podvádzalo, zneužívalo – tentoraz finančná pomoc z Nemecka, a to na Východe pod oknami vtedajšieho biskupa VD Slavomíra Sabola. Odkazujem na článok „Reakcia na stanovisko…“ – Lutherus č. 6, ročník 2, z 12. februára 2020.

Ďalším príkladom rozkrádania cirkevného zborového majetku je CZ Kraskovo. Ozaj „kresťanské“ šafárenie, v tomto prípade s drevom z urbariátu. Zodpovední pracovníci v cirkvi nič nevideli, nepočuli, keď bolo zle, tak sa rozutekali do iných CZ… No a čo?

Ďalším príkladom, ktorý vyplával na svetlo sveta je byt na Panenskej ul. č.25 v Bratislave, ktorý bol prenajímaný načierno, a za akým účelom? Čo na to povie Diakonia, čo brat generálny biskup Eľko? Že je to len maličkosť? Mám pokračovať?

Hriechy pri voľbách

Posledné voľby predsedníctva ECAV a Východného dištriktu. Ďalšia hanba cirkvi, ako cirkev dokáže potlačiť základné práva cirkevníka a slobodného občana SR. Keď poukážeš na hriech a špinu v cirkvi – odstavia ťa. Hriech chce „cirkevná mafia“ prikryť. Darmo osobitný senát definoval, na základe čoho možno kandidáta vyradiť z volieb, kandidačná porada, ktorej predsedali Roman Porubän a Roman Žilinčík, konala protiprávne – kritikov neporiadkov v cirkvi vyradila. Naopak, Jána Brozmana, ktorý podvádzal a nespĺňal kritériá – pustila do volieb. Do neba volajúca krivda. Dotknutí bratia, uvedomujete si to, čo ste urobili? Podpisovú akciu evanjelikov na podporu nespravodlivo vyradených v počte asi 7000 podpisov ste hodili do koša. Ej, bratia, je to veľký hriech niekomu uprieť základné právo. Pán Boh to videl. Nevoláme po pomste, voláme po očiste cirkvi, pošpinili ste ju. Cirkev sa od skutkov tmy musí jednoducho dištancovať, lebo inak zostane špinavá a stratí chuť. Čo potom?

Devastácia právneho systému

Sme svedkami prekrúcania a prispôsobovania cirkevného práva za účelom ochrany cirkevnej mafie. Príklad? Generálny dozorca pri voľbách hrubo podvádzal, zatajil svoju minulosť. Cirkevné zbory podali návrh na disciplinárne konanie pre tento čin, Osobitný senát Generálneho súdu vo svojom stanovisku – výklade cirkevnoprávnych predpisov zo dňa 3. 12. 2019 uviedol: „Návrh na začatie disciplinárneho konania môže na Generálnom súde ECAV podať výlučne navrhovateľ, ktorým je v súlade s § 10 odst. 2 CZ 2/2004 orgán hierarchicky rovnakej alebo vyššej COJ.“ Rozumieš dobre, čiže v prípade predsedníctva ECAV nikto. Jeho klamstvá a podvody sú nepostihnuteľné! Veď je to výsmech cirkvi i zdravému rozumu. Typický skutok tmy i diabolský spôsob ochrany zla v cirkvi. Iným príkladom zneužitia cirkevného práva je brat farár Bunčák. On nepotreboval ani senát, on sám rozhodol o predbežnom opatrení, ako sa to stalo pri voľbách dozorcu Západného dištriktu. Je vôbec toto možné? Vidíme, že v cirkvi áno. Tu súčasne platí – dostali sme moc, môžeme všetko. Oklamali veriacich, oklamali duchovných a dostali sa k moci. Teraz tí duchovní smútia, ako naleteli.

Odoberanie biskupských krížov

Cirkev sa bude musieť pozrieť pravde do očí aj v inej krivde. Generálne presbyterstvo uznesením č. 21 – 1/2019 odňalo právo nosiť kríž aj titul emeritným biskupom bratom Milošovi Klátikovi a Milanovi Krivdovi. Vraj sa prehrešili proti záujmom ECAV. Čím? Čo k tomu povedať? Žijeme v cirkvi, kde voda sa sypala a piesok lial. Pritom máme biskupa, ktorý zrádzal cirkev a spolupracoval s ŠtB a ten je vynášaný súčasným vedením do nebies a protežovaný, vydávajú sa mu knihy a prednáša farárom. A máme aj biskupa alkoholika a ten kríž nosí a to je v poriadku. Obidvaja spomínaní kríže majú. Len tá hanba a ten zlý príklad, ktorý vyháňa ľudí z kostolov. Bratia terajší biskupi, pravdu neprekrútite. Verte, že tí, ktorých ste potupili, majú oveľa, oveľa viac úcty ako vy. Vás sa nejeden cirkevník stráni.

Vymáhanie peňazí z cirkevných zborov

Cirkev bude musieť zaujať stanovisko aj k nariadeným finančným odvodom, ktoré CZ dostali poštou v minulých týždňoch. Je to hanba takto gazdovať, zneužiť to, čo naši predkovia venovali cirkvi – napr. majetok v Beckovskej Vieske či v Reformate, či majetok po Nemcoch, a teraz nastŕkať ruku a žobrať. Je to – prepáčte za výraz – odporný čin. Kryť podvody a zneužitie majetku cirkvi a pritom nastrkovať ruku. Pýtam sa otvorene, bratia Eľko, Brozman, Hroboň a Mihoč, vy sa nehanbíte? Najprv sa postarajte o vysvetlenie uvedených skutkov tmy, urobte nápravu a pokánie, a tak majte odvahu niečo pýtať. Dovtedy nie. Kto to podporí, dáva do veľmi, veľmi deravého vreca. Nemyslite si, brat Mihoč a ďalší funkcionári, že keď ste si do redakcie Evanjelického posla postrkali svoje manželky, aby sa o vás písalo len pekne, žr pravda nevyjde najavo. Vyjde, ako sa to stalo pri Kočnerovi, sudcoch, skorumpovanej polícii a iných. Božie mlyny melú pomaly ale isto.

Poškodzovanie dobrého mena cirkevných zborov ASloZ a ich predstaviteľov

Príde čas – a verím, že skoro –, keď ECAV bude musieť prehodnotiť svoj postoj aj k združeniu cirkevných zborov ECAV ASloZ. Ono volá po náprave, cirkev určite nechce rozdeliť. Rozumiete tomu, bratia? Volá po náprave a nie delení. Vedenie cirkvi pošpinilo ASloZ napríklad tým, že rozšírilo správu, že pri ich inštalácii vo Zvolene v kostole bola nastražená bomba. Nič sa doteraz nevyriešilo, dotyčný nahlasovateľ sa nenašiel. Prečo asi? Na synode v Ružomberku 10. októbra 2020 brat Hyben s podporou bratov P. Mihoča, Ľ. Pankucha, S. Gregu a M. Damankoša označil aktivity ASloZ za hanebné a dal návrh na preskúmanie podania žaloby na br. J. Mervarta, M. Klimu a I. Lukáča. Ej, bratia, uťali ste poriadne vedľa. Verte, že raz sa za to budete hanbiť. Teraz si máte podľa uznesenia generálneho presbyterstva za cirkevné peniaze najať renomovanú právnu kanceláriu na svoju ochranu, pretože nemáte argumenty. Tento krok vám ani cirkvi nepomôže, hriech to neprikryje, chorobu nevylieči a meno neočistí.

Znevažovanie bývalej redakcie Evanjelického posla

Cirkev sa bude musieť postaviť čelom aj k redakcii týždenníka Lutherus, ktorá predtým pracovala v redakcii Evanjelického posla spod Tatier v Tranosciu. Koľko útokov a znevažovania zaznelo na adresu sestry M. Kováčikovej, Z. Zimániovej a brata Ľ. Turčana? Mali odvahu odkryť závažné hriechy v cirkvi, a to robili. Išlo im o cirkev. Preto tá nenávisť voči nim. Príde čas…

Výzva k sebareflexii a modlitbám

Duchovný stav určite bude musieť tiež urobiť poriadnu sebareflexiu. Česť výnimkám, chvála Bohu, že ich máme, ale náš duchovný stav na konci 20. a začiatku 21. storočia ako celok úplne sklamal. Chcú nás viesť do neba, „evanjelizujú“, „pracujú“ do potrhania tela. Len v očiach okolia stratili a tratia vážnosť, dôveru a úctu. Na príčine je v prvom rade ich hluchoslepota. Oni nič nevideli, nepočuli… Ako im potom môžeme veriť? Kam by nás asi doviedli? Do neba určite nie, ale do nešťastia. Nie svet je ich nepriateľom, ale ich vlastná zbabelosť, nevernosť. Statočným odkazujem: vydržte, potrebujeme vás.

Vrátim sa k spomínanému článku, ktorým som začal. Prakticky súhlasím so všetkým. Áno, cirkev sklamala a po tom, čo som uviedol, sa čudujete? Ja nie. Pravdou je, že bratia Eľko a Brozman sa tak ľahko nevzdajú svojho postu v cirkvi, ani keď jej ublížia, ani keď ju poškodia, ani ak sa k nej z protestu málokto prihlási. Majú hrošiu kožu a hanby u nich niet. Pravdou tiež je, že nestačí len kritizovať, sú potrebné aj činy. Pripomínam jednu vetu od T. G. Masaryka: „Dobrej veci sa zlými prostriedkami neslúži.“ Vyzývam k činom. Bratia a sestry, nebuďte ľahostajní, modlite sa za našu cirkev. Pravdu hľadajte, šírte, držte sa jej. Upozorňujte bratov a sestry na skutočný problém v cirkvi. Podporujte ASloZ, Lutherus a pamätajte: „Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní.“ (Žid 11, 30)

Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

The post Evanjelici sú znechutení z cirkevných hodnostárov Toto je kresťanské šafárenie? Toto je cesta a spôsoby kresťana? first appeared on Lutherus.

Duchovní dnes v cirkvi predstavujú minoritu – 0,17 % všetkých veriacich, ktorí sa hlásia k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. U viacerých sa prehnaná ctižiadosť, samoľúbosť, osobný egoizmus, pýcha, podozrievanie a nedôvera stali živnou pôdou strácania zodpovednosti za vykonávanie svojho povolania, rozhodovania, riadenia duchovného života v cirkevnom zbore a napredovania cirkvi. Takisto ich odmietanie spolupráce so širšou, odborne zdatnejšou komunitou neordinovaných, ktorá svojimi podnetmi upozorňovala na ich nedostatky. Svojimi neodbornými zásahmi do riadenia cirkevných orgánov ohrozili ich vývoj, zapríčinili stagnáciu a úpadok.

Svedčia o tom štatistické údaje. V roku 1950 nás bolo 443 678, čo predstavovalo 12,89 % populácie Slovenska, v roku 2011 už len 316 250 (5,86 %) a v roku 2014 nás bolo registrovaných len 224 582, teda 4,14 % populácie. Trend poklesu hrozivo pokračuje, najmä od roku 2005! Evanjelici, kde ste? Evanjelici sú dnes v slovenskej spoločnosti prakticky neviditeľní. Kto je za to zodpovedný? Prečo ten úpadok historickej evanjelickej cirkvi, ktorá bola v minulosti významným predstaviteľom slovenského národa?

Budúcnosť treba zabezpečiť rozumným programom

Dôvody uvediem na príčinách, na ktoré som upozorňoval v grémiách cirkvi, a ktoré sú zaznamenané v správach generálneho dozorcu na synodách ECAV v rokoch 1994 – 2006 a v knižnej publikácii Filo, Holčík: V službách obnovy a jednoty (2006).

Na synode v roku 1995 v Trenčíne som upozornil, že ak chceme nadviazať na úspechy našej cirkvi, musíme zabezpečiť jej budúcnosť rozumným programom:
„… zabudli sme na investície do programov a inštitúcií a na ich zabezpečenie. Zmeškali sme vlak, ale ešte nie je všetko stratené. Investície do cirkevného školstva, mládeže, sociálnej a zdravotnej starostlivosti o mládež, chorých a starších, ale aj do masmediálnej politiky cirkvi, chýbajú. Ak mám byť kritický, chýba nám zrozumiteľná filozofia a stratégia ECAV, ako obnoviť a rozvinúť život a prácu v našej cirkvi. Vďaka Pánu Bohu za všetko, čo sa v minulom období od Novembra 1989 v našej cirkvi urobilo, ale táto práca nebola koncepčná, a aj vynaložené prostriedky nezodpovedajú našim potrebám…. vnútorné finančné zdroje v cirkvi sú. Sú ale zbytočne rozptýlené, a aj preto nemôžu vytvárať ďalšie „veľké“ peniaze, také potrebné pre zabezpečenie hospodárenia cirkvi.“

V spoločnosti už rezonovala otázka odluky štátu a cirkví, ktorá bola požiadavkou víťazného hnutia VPN. Na synode 1996 vo Svite som upozornil: „… na výzvu Ministerstva kultúry SR, ktoré vyzvalo všetky cirkvi v SR, aby sa vyjadrili a predniesli vlastné návrhy na zamýšľanú odluku štátu a cirkvi. Náš návrh bol prijatý Ekumenickou radou cirkví a postúpený ministerstvu. Upozornil som, že časť evanjelickej verejnosti nám oprávnene vyčíta anonymitu k veciam verejným. Verejnosť by mala pocítiť, že máme záujem upozorňovať na nesprávny vývoj v spoločnosti“.

Osobitné konto i reštitúcie

V správe som tiež upozornil na nedostatočné aktivity členov generálneho hospodárskeho výboru a predložil som synode návrh na jeho rozšírenie mimo paritného zastúpenia. Odporučil som vytvorenie „spoločného“ konta z vyčlenených finančných prostriedkov, ktoré by mohli zabezpečiť cirkev a projekty zborov, seniorátov a dištriktov. Osobitne som venoval pozornosť reštitúciám cirkevných majetkov našej cirkvi, ktorých odhadovaná cena bola 1 173 182 013 Sk, v dnešných cenách 38 942 250 eur! Nebola to však trhová cena, ktorá je omnoho vyššia. V správe som uviedol: „Chcem upozorniť ctených synodálov, že dedičstvo našich predkov, ktoré nadobudli v ťažkých časoch ale s láskou venovali cirkvi, nás zaväzuje, aby sme sa zodpovedne postavili k týmto majetkom, chránili ich a patrične zveľaďovali… Doslovne kauzou sa stáva najmä objekt Evanjelickej nemocnice v Bratislave…“

V zmysle mojich povinností, vplývajúcich z Ústavy ECAV: ochraňovať a zveľaďovať majetok cirkvi – som na synode 1998 v Martine kritizoval nedostatočnú pozornosť venovanú spravovaniu finančných prostriedkov COJ, uložených v bankách na nízku úrokovú mieru. Pri vtedajšej inflácii 7 – 9 % ročne boli tieto financie výrazne devalvované. Navrhol som riešenie: „Na GBÚ sme našli cestu, ako ochrániť nám zverené finančné prostriedky, našli sme bankovú inštitúciu, ktorá nám garantuje 20 % úroky, a teda naše zdroje vytvárajú ďalšie finančné prostriedky. Tento model by mohol slúžiť ako vzor pre založenie spoločného konta za prísnych pravidiel a účasti vkladateľov, resp. ich delegovaných zástupcov.“

Sociálna spolupatričnosť sa vytratila

Na Synode 1998 v Martine, v hospodárskej časti správy generálneho dozorcu, som sa opäť venoval a upozorňoval na nedostatočné nakladanie s finančnými prostriedkami cirkevných grémií: „Rezervy v hospodárení sú, ale pretrvávajúcim problémom je, že nedokážeme lepšie a efektívnejšie využívať časť voľných zdrojov. Jedným z dôvodov je, že právnu subjektivitu COJ v otázkach spravovania finančných prostriedkov chápeme ako nedotknuteľnú. Už na tretej synode vyzývam k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu voľných finančných zdrojov. Dnešný bankový systém umožňuje efektívne využívať úrokové miery pri dlhodobých úložkách a vyšších vkladoch…. Mali sme možnosť a prísľub vybranej bankovej inštitúcie zhodnotiť spoločne vložené finančné prostriedky s úrokovou sadzbou 20 %, lebo uložené prostriedky by vygenerovali nové a väčšie zdroje. Platilo a platí bankárske krédo: peniaze robia peniaze.“

So zahanbením som skonštatoval odmietnutie tohto návrhu: my vám neveríme! „Som presvedčený, že časom viaceré COJ ale aj dištrikty prídu na to, že spoločné šafárenie je výhodné, pritom ľahko kontrolovateľné. Ako príklad môžem uviesť spoločné konto ELCA v USA (64 synod) či SLZ a iné. Peniaze v našej cirkvi sú, veď len ZD má na účtoch 37 mil. Sk. (1,228 mil. eur)! Zo spoločného hospodárenia pri vyššej úrokovej miere by bolo možné vygenerovať finančné prostriedky pre pomoc chudobnejším zborom či na Evanjelickú diakoniu, prípadne na iné účely. Zdá sa, že sociálna spolupatričnosť sa vo veľkej miere z našej cirkvi vytratila. Aj to je ovocie uplynulých rokov, pokračujúcej materializácie a sebectva dnešnej doby.“

Uvedomil som si, že organizačná štruktúra ECAV je v 20. storočí nevyhovujúca, je brzdou ďalšieho dynamického rozvoja a navrhol som preskúmať možnosti zjednodušenia organizačnej štruktúry ECAV, čo bolo uznesením Synody C/8 prijaté!

Prevážil sebecký a osobným záujem

V správe na synode 1999 v Krajnom som zhodnotil ukončenie stavby EBF UK a jej uvedenie do systému vzdelávania v rámci Univerzity Komenského v Bratislave. Na nákladoch stavby v sume 120 134 389 Sk sa podieľali najmä príspevky so zahraničia, z vlastných zdrojov ECAV boli príspevky len 4 635 089 Sk, teda len 3,8 %!

Poukázal som na zlý prístup CZ Bratislava k obnove Evanjelickej nemocnice, ktorú schválila synoda v roku v 1998. Vedenie ECAV vynaložilo nemalé úsilie na jej realizáciu, ale pre sebecký a osobný záujem vedenia CZ Bratislava sa realizácia odkladala. Predpokladal som, že nový prijatý Zákon o hospodárení CZ prinesie posun v efektívnosti hospodárenia. Bohužiaľ, sabotovanie a nedodržiavanie jeho ustanovení najmä zo strany duchovných len prehlbovalo krízu v hospodárení niektorých cirkevných zborov. Ani uznesenia synody a uložené úlohy pre komisiu posúdenia funkčnosti súčasnej štruktúry ECAV neboli splnené.

Chýba nám odvaha predkov

V správe na synode 2000 v Bratislave som upozornil na upadajúce postavenie našej cirkvi v spoločnosti: „Nemôžeme byť spokojní s postavením našej cirkvi v dnešnej slovenskej spoločnosti. Podľa môjho názoru nevyužívame možnosti, ktorých sa nám dostalo po novembri 1989 zmenou politického života. Máme možnosť náboženskej slobody a spolu s občianskou spoločnosťou aj všetky možnosti v podmienkach trhového hospodárstva, morálky, etiky ale aj duchovného života. Domnievam sa, že sme ešte stále v zajatí „príkazu“ minulosti starať sa len a len o rozvoj duchovného života v rámci cirkvi, doslovne za múrmi kostolov, a nezasahovať a neovplyvňovať vývoj spoločenského diania a života. Chýba nám odvaha našich predkov, ktorí nebojácne kriticky upozorňovali na neduhy vtedajšej spoločnosti. Preto boli viac viditeľní! Nie je dobrým javom, keď sme prezentovaní slovenskej spoločnosti viac menej jednou osobou v médiách. Vyzeráme tak ako skutočne malé cirkevné zoskupenie… Aj preto je „hlas“ cirkvi málo viditeľný.“

Znova som upozornil na prístup CZ Bratislava k riešeniu Evanjelickej nemocnice, a rovnako som urobil niekoľko poznámok k organizačnej štruktúre. Citujem zo správy: „Za šesť rokov práce generálneho dozorcu mal som dosť času oboznámiť sa s fungovaním existujúcej štruktúry. Ako človek, ktorý podstatnú časť svojho produktívneho veku strávil v rôznych hospodárskych funkciách, aj vo veľkých spoločnostiach, musím konštatovať, že dnešný model je archaický, málo funkčný. Štvorstupňové riadenie je dnes v hospodárskej sfére prežité, a aj keď nechcem porovnávať hospodárske organizácie s organizáciou cirkvi, sú tu spoločné body. Už model rozdelenia na dva dištrikty – Východný a Západný v horizontálnom delení od západu na východ je nelogický, organizačne i funkčne náročný… Domnievam sa, že je potrebné prejsť na trojstupňové riadenie…. Či chceme alebo nechceme, budeme sa musieť prispôsobiť súčasným trendom pre lepšie zabezpečenie nielen bohoslužobného, ale aj hospodárskeho života.“

Dodnes sa o zmene štruktúry len hovorí

Synoda znova uložila spracovať návrh zmeny organizačnej štruktúry cirkvi tak, aby mohla byť schválená minimálne dva roky pred ukončením volebného obdobia, teda do roku 2004. Rovnako uložila úlohu zriadiť pracovnú skupinu, ktorá bude v súčinnosti s generálnym hospodárskym výborom riešiť vytváranie finančných predpokladov pre ďalší personálny rozvoj, v súvislosti s reštrukturalizáciou cirkvi a jej majetkovými pomermi.

Na zlé finančné hospodárenie cirkevných zborov som poukázal na synode 2001 v Bratislave. V správe o hospodárení som uviedol zlý príklad, finančnú disciplínu a prístup cirkevných zborov k splácaniu pôžičiek z Fondu ECAV. So súhlasom GP im bolo požičaných 21 791 277 Sk, uhradených bolo len 4 408 337 Sk. Znova som sa venoval organizačnej štruktúre ECAV. Napriek tomu, že bola vytvorená komisia, ktorá sa mala tejto problematike venovať, neboli žiadne výsledky. „Toto rozhodnutie bude mať zásadný vplyv na organizáciu a riadenie života našej cirkvi na dlhé roky. Každodenná prax ukazuje, že štvorstupňové riadenie je ťažkopádne a nevyhovujúce. Pribúda administratíva a aj napriek využívaniu výpočtovej techniky, faxov, e-mailov informácie zhora dole, ale aj naopak, sa dostávajú zdĺhavo, alebo vôbec. Túto organizačnú zaostalosť riešili sesterské cirkvi v Rakúsku ale i v Poľsku už dávnejšie, a ako ukazuje prax, s dobrými výsledkami… Diskusia o zmenách musí prebiehať zdola nahor, ale musíme konečne začať a nepremeškať čas. Je nediskutovateľné, že nová štruktúra cirkvi bude pružnejšia a výkon efektívnejší.“

Áno, to bolo pred 19 rokmi – a dodnes sa len o tom hovorí! Kto tomu bránil: predovšetkým neschopnosť duchovných pochopiť, že riadenie organizačných jednotiek aj v cirkvi má svoje pravidlá i v nových podmienkach štátu.

O zlom hospodárení som informoval synodu 2002 v Bratislave. V správe o hospodárení som poukázal na zlé spravovanie majetku obchodnou spoločnosťou Reformata, s. r. o, ktorá spravovala majetok generálnej cirkvi. Konatelia spoločnosti zneužili svoje postavenie a bez súhlasu GP podpísali nevýhodnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Poľnoprofit, a. s., na 20 rokov, čím spôsobili škodu cirkvi minimálne 122,9 mil. Sk (4,079 mil. eur). Rovnako som podrobil kritike vlastníka Evanjelickej nemocnice, CZ Bratislava, ktorý ako vlastník objektu ho nechal chátrať a zdevastovať. Škody nehnuteľnosti podľa súdnoznaleckého posudku dosiahli viac ako 60 mil. Sk. (1,99 mil. eur). Napriek iniciatíve generálnej cirkvi a zahraničnej pomoci na revitalizáciu nemocnice bola zo strany CZ Bratislava ignorovaná. Sabotovali tak uznesenie synody o zriadení Evanjelickej nemocnice z roku 1997. Upozornil som aj na zlé hospodárenie CZ Bratislava. V správe som uviedol: „S obavami budem sledovať nakladanie s majetkom, ktorý sa v rámci reštitúcií po Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. vracia do užívania našej cirkvi. Len v Bratislave pôjde o 26 nehnuteľností… Ako pomôcť málo schopným pracovníkom COJ, ktorí nedovoľujú zasahovať do svojho vlastníctva?“

Znova som upozornil na neplnenie uznesení synody k reštrukturalizácii ECAV a kritizoval som správu komisie, ktorá obhajovala súčasný stav.

Kritika sa neprijíma ani v cirkvi! Na lobovanie predstaviteľa CZ Bratislava, predsedajúceho farára Borisa Mišinu, synoda uznesením neprijala časť mojej kritickej správy o hospodárení CZ v Bratislave!

Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť

Na synode 2003 v Bratislave bola v správe generálneho biskupa Fila prezentovaná informácia o začínajúcom sa rozvrate a rebélii časti duchovenstva smerom k nadriadeným. Svoju nespokojnosť vyjadrovali takmer so všetkým. V správe citoval slová biskupa Osuského: „Naša generácia bude ľutovať nielen slová a skutky zlých ľudí, ale aj mlčanie dobrých. Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť narušených vzťahov medzi ľuďmi, zbavovania iného človeka jeho dôstojnosti. Je to neúcta k autorite. Zelótska samospravodlivá výnimočnosť deptá a otravuje. Diabol sa teší, ale Kristus usvedčuje.“

V správe o hospodárení a správe cirkevného majetku som kriticky poukázal na nedostatky a nedodržiavanie cirkevného zákona č. 2/99 o hospodárení cirkevných organizačných jednotiek v znení cirkevného zákona č. 5/2000. Podrobne som uviedol praktiky CZ Bratislava o odpredaji 2 nehnuteľností v cene 1,22 mil. eur za 137,7 tis. eur, ako odmenu sprostredkovateľovi, čo urobilo škodu viac ako 1 milión eur. Bez súhlasu nadriadených orgánov sa CZ Bratislava vzdal (!) 5 nehnuteľností v prospech Magistrátu Hlavného mesta Bratislava v hodnote min. 10 miliónov eur, o ktoré poškodil cirkev. Budova bývalej Evanjelickej nemocnice naďalej chátrala, napriek upozorneniam, a stala sa kritikou a hanbou Bratislavy. Kroky na jej záchranu zo stany vedenia ECAV boli predstaviteľmi CZ odmietnuté.

V správe som synodu informoval, že upozornenia o zlom hospodárení sa stali podnetom na podanie žaloby na Generálny súd, s návrhom uznesenia na moje odvolanie z funkcie generálneho dozorcu a prísne napomenutie generálneho biskupa. Za to, že sme plnili uznesenia Ústavy ECAV a chránime jej majetok!

Pri záverečnom hlasovaní o uzneseniach synoda napriek mojim protestom a „lobovaniu“ predsedajúceho farára CZ Bratislava Borisa Mišinu, správu Predsedníctva cirkvi – časť týkajúca sa Bratislavského cirkevného zboru – neprijala! Jednoducho, kritika a upozornenia sa nepripustili!

Klesajúca úroveň príspevkov na chod cirkvi

Na synode 2004 v Bystrom som v správe o hospodárení upozornil na klesajúcu úroveň finančných príspevkov na chod cirkvi. Uviedol som: „Spoľahnúť sa teda musíme len a len na seba! Bude záležať na nás, ako s darmi, ktoré máme v hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, zdedenom po našich predkoch, budeme šafáriť a ako ich využijeme v prospech cirkvi.“

V správe som pripomenul dôslednejšie dodržiavanie disciplíny a zodpovednosť za hospodárske výsledky COJ. Ako príklad som uviedol: „… potom sa nemôže stať, že konvent CZ Bratislava schváli rozpočet na rok 2004 – 7 687 tis. Sk., pričom schodok v roku 2002 bol – 9 272 tis. Sk. Aj to svedčí o kvalite predkladateľov, ktorí asi nerozumejú účtovníctvu a hospodáreniu v CZ.“

Na synode 2006 v Piešťanoch som zhodnotil 12-ročné pôsobenie vo funkciu generálneho dozorcu ECAV. Predsedníctvo ECAV predložilo záverečné bilancovanie hospodárenia, ktoré bolo kontrolované revíznou komisiou, generálnym presbyterstvom a auditované nezávislou spoločnosťou. Bolo prezentované porovnanie stavu finančných prostriedkov a stav k 31. 10. 1994 a 31. 8. 2006.

Stav na bankových účtoch vzrástol o 334,3 %, vo fondoch o 225,4 %. Fondy EBF UK predstavujú viac ako 7,233 mil. Sk a sú garanciou pre dobrý chod a správu fakulty do budúcnosti.

Poznamenal som: „Z prehľadu sa môžete presvedčiť, že sme nehospodárili zle. Neznamená to, že sme nemohli so zverenými prostriedkami hospodáriť lepšie. Chcem pripomenúť, že ešte v roku 1995 som vyšiel s iniciatívou lepšieho nakladania s finančnými prostriedkami cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov na spoločnom účte v centrálnej banke (VUB) s vysokou úrokovou sadzbou (20 %), ktorý by spravoval a kontroloval zbor zástupcov seniorátov. Vychádzal som z podkladov dnes nebohého slovenského ekonóma H. Kočtucha „Cirkev sebe“. Nebol záujem kvôli podozrievaniu a nedôvere z možného zneužitia. Zabudli sme na krédo: Peniaze robia peniaze, a tak si každá COJ hospodári sama!“

Materiál o „šafárení“ v Bratislave

V januári 2013 som spolu s dvomi sestrami osobne predložil Predsedníctvu ECAV obsiahly materiál Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bratislava – analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku s rozsahom 13 strán a viac ako 155 strán príloh, dokladov a zmlúv. Materiál zreteľne poukázal na zlé, svojvoľné nakladanie a rozkrádanie majetku CZ Bratislava, najmä nadobudnutého reštitúciami po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. Bol postúpený generálnemu hospodárskemu výboru, ktorý určil komisiu na jeho preskúmanie. Zaujímavosťou bolo, že s analýzou materiá-
lu nechceli mať nič členovia komisie za duchovných. Preto sa predsedom komisie stal jej člen, bývalý minister financií SR, evanjelik Miroslav Maxon.

Zhodnotenie výsledkov komisie bolo prezentované na rokovaní za účasti Predsedníctva ECAV (Klátik, Lukáč), predkladateľov a početných zástupcov CZ. V ostrej diskusii zástupcovia CZ obhajovali svoje neospravedlniteľné kroky a protestovali proti správe komisie. Jej predseda M. Maxon hodnotil správu ako škandál a vyjadril sklamanie nad hospodárením a vykonávaním kontroly v cirkvi. CZ Bratislava prišiel o nehnuteľnosti v hodnote viac než desať miliónov eur, a zostali mu viac menej schátrané nehnuteľnosti. Opäť zaúradovali ohrozené osoby, ktoré sa podieľali na rozpredaji majetku CZ. Prostredníctvom dozorcu CZ podali na predkladateľov civilnú žalobu so žiadosťou o vyplatenie 60 000 eur ako osobnú ujmu! Tento škandál trval na súdoch SR, okresnom a krajskom, viac ako 3 roky. Nakoniec Najvyšší súd SR v roku 2019 žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Sme nepoučiteľní

Bola to veľmi zlá prezentácia evanjelickej cirkvi na verejnosti. Výsledok je ale facka morálke, etike a ukážka zlyhania duchovných cirkevného zboru, ktorí napomáhali zlému hospodáreniu. Poškodená však bola najmä cirkev. Bolo to zlé, neprezieravé rozhodnutie dať taký veľký majetok do správy ľudí, predsedníctvu CZ Bratislava, reprezentovanému v tom období duchovnými Borisom Mišinom, Michalom Zajdenom a Martinom Šefrankom. Tých, ktorí bez ekonomického vzdelania manipulovali a rozhodovali o veľkých hodnotách. Neboli však proti nim vyvodené postihy, lebo v grémiách cirkvi sa všetko zamietlo pod stôl. Podobne to bolo aj so zverejnením kauzy pre evanjelickú verejnosť, lebo mediálna stratégia súčasného vedenia cirkvi je: „O cirkvi sa musí písať len pekne“. A tak je možné, že jeden z aktérov rozkrádania CZ Bratislava sa stal osobným tajomníkom generálneho biskupa.

Práve peniaze z prípadného predaja nehnuteľnosti, získané reštitúciou, mohli dlhodobo slúžiť nielen cirkevnému zboru, ale celej cirkvi na krytie jej potrieb, penzijného fondu duchovných, budovanie nových kostolov, sociálnych zariadení a i. Bol to zlý príklad „šafárenia“ a nakladania so zvereným majetkom.

Ale sme nepoučiteľní. Prečo niektorí duchovní, zastúpení občianskym združením duchovných ZED a jeho predsedom Bunčákom tak vehementne iniciujú diskusiu o financovaní cirkvi? Prečo práve tí, ktorí na to nemajú odborné vzdelanie, a z celého ich návrhu je zrejmé, že im ide len a len o ich platy? V ich návrhu financovania cirkvi sa prakticky nehovorí o zabezpečení chodu cirkvi, programoch na jej rozvoj, starostlivosti o nehnuteľnosti a chrámy, o rozširovanie cirkevného školstva, budovanie sociálnych zariadení a i. Je to hodnotová deformácia, že o hospodárení v CZ rozhodujú duchovní a nie kompetentné osoby s príslušným vzdelaním. Je to posledné varovanie, že treba zmeniť a zjednodušiť organizačnú štruktúru cirkvi, o ktorej sa hovorí 22 rokov. Treba zrušiť paritný pomer duchovní – neordinovaní 1:1 v riadiacich orgánoch cirkvi. Duchovní majú jedinú povinnosť: starať sa o duchovný život CZ a nie o jeho hospodárenie. Tak, ako je to vo všetkých sesterských evanjelických cirkvách vo svete.

Ján Holčík, bývalý generálny
dozorca ECAV 1994 – 2006

The post Prečo nie sú financie v ECAV? Lebo s nimi nevieme hospodáriť! first appeared on Lutherus.