Cirkev mení pravidlá pre miesta duchovných
ZVOLEN – Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku sa na svojom marcovom zasadnutí zaoberalo dvoma významnými legislatívnymi návrhmi – novelizáciou zákona o miestach duchovných a novým zákonom o pastoračnej službe. Oba návrhy boli napokon odporučené na ďalšie schvaľovanie.
Zmeny v cirkevných zákonoch majú priniesť poriadok, transparentnosť a systém. V praxi však vyvolávajú otázky, či bude o počte farárov rozhodovať len počet veriacich, alebo či sa nezmení služba v cirkvi na riadený systém, kde sa viac počítajú peniaze, ako slúži.
Navrhovaná novela cirkevného zákona č. 1/2022 reaguje na pokles počtu veriacich v cirkevných zboroch. Doterajšia legislatíva síce upravuje vznik nových miest duchovných, no „absentuje mechanizmus na ich systematické prehodnocovanie“. To sa má zmeniť.
Podľa návrhu bude mať dištriktuálne presbyterstvo právomoc nielen zriaďovať, ale aj rušiť miesta duchovných, ak zbor prestane spĺňať podmienky, na základe ktorých mu boli pridelené.
Generálny biskup Ivan Eľko k tomu uviedol, že nejde o mechanické rozhodovanie:
„Pri rušení zostáva na tom autoritatívnom orgáne, aby posúdil, či nižší počet hodín náboženstva alebo iné faktory sú dôvodom na zrušenie miesta, alebo či existujú iné dôležité aktivity.“
Napriek tomu sa v diskusii objavili pochybnosti. Generálny presbyter a farár v CZ ECAV Nitra Ivan Boženík upozornil napríklad na nereálne kritériá: „V silne katolíckom prostredí… nie je možné naplniť kvótu 15 hodín náboženstva.“ Aj samotné kritériá sú podľa vedenia flexibilné. Ako zaznelo, „nemusia byť splnené súčasne“, ale podliehajú individuálnemu posúdeniu.
Zaujímavý moment diskusie priniesla seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková, ktorá navrhla formuláciu zmäkčiť: „Možno by stačilo napísať: ak sú splnené niektoré z nasledovných kritérií.“ Táto veta – na prvý pohľad technická – v sebe nesie zásadnú otázku, kde sa končí flexibilita a kde sa začína svojvôľa.
Niektorí veriaci, s ktorými sme hovorili, to vnímajú citlivo. „Dnes sa povie, že sa bude posudzovať individuálne. Ale kto bude ten, kto rozhodne? A podľa čoho?“ pýta sa jeden z presbyterov zo západu Slovenska. Iný dodáva: „Máme pocit, že sa z cirkvi stáva systém riadený číslami, nie evanjeliom.“
Druhou veľkou témou bol návrh zákona o pastoračnej službe. Ten má zaviesť právny rámec pre dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú farárom – napríklad pri návštevách chorých.
Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová vysvetlila, že ide o reakciu na existujúcu prax:
„Je potrebné, aby ich činnosť bola štruktúrovaná a právne ukotvená.“
Biskup Eľko otvorene pomenoval cieľ: „Chceme zadefinovať novú formu pastorálnej práce… aby to nebola len ad-hoc aktivita jednotlivcov.“ A pridal aj porovnanie s inými cirkvami: „Cirkev má pre mňa škatuľku. Každý vie, ako sa volám, aké sú moje kompetencie.“
Diskusia však odkryla aj napätie. Bývalý biskup VD Slavomír Sabol sa pýtal, či nový zákon „neodstaví skúsených ľudí, ktorí nemajú kurz EMC“. Odpoveď prišla priamo z textu návrhu – títo ľudia budú môcť požiadať o uznanie svojej praxe. Dištriktuálny biskup VD Peter Mihoč vidí zákon aj ako priznanie reality: „Je to spôsob, ako sa cirkev prizná k tejto službe… aby vyškolení ľudia mali v cirkvi oficiálne postavenie.“ Zároveň pripomenul historický rozmer: „Ide aj o obnovu tradície diakonís… niečo, čo tu už bolo.“
Oba návrhy prešli hlasovaním bez odporu – jednomyseľne. To však neznamená, že otázky utíchli. Naopak. Zatiaľ čo vedenie cirkvi hovorí o poriadku, transparentnosti a jednotnosti, časť veriacich cíti neistotu. Nie preto, že by odmietali zmeny, ale preto, že sa pýtajú, čo bude ich skutočným kritériom.
„Ak sa bude rozhodovať o farároch podľa počtu ľudí alebo hodín, tak sa bojím, že raz sa bude rozhodovať aj o viere podľa tabuliek,“ povedal nám jeden duchovný, ktorý si neželal byť menovaný. „A možno práve tu je jadro celej diskusie: nie medzi zákonom a nezákonom, ale medzi cirkvou ako organizáciou a cirkvou ako spoločenstvom viery,“ dodal.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
