S veriacimi sa súdi a farárov ľsťou a ohováraním donúti k výpovedi
BRATISLAVA – Ivan Eľko nepastorálny, bezcitný biskup, myslia si početní evanjelickí veriaci aj duchovní. Za jeho pôsobenia v pozícii generálneho biskupa odišlo z pracovného pomeru najviac duchovných. Zatiaľ čo v Rímskokatolíckej cirkvi nadriadení vedú so spornými duchovnými pastorálne rozhovory či poskytnú im pastorálnu starostlivosť, v ECAV takíto duchovní musia odísť alebo sú samotnými biskupmi povláčení v bulvárnych médiách, až napokon radšej odídu sami.
Správa sa ako farizeji v Ježišovej dobe
„Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ Ježišov príkaz z Mt 5 je tým, ktorý majú zachovávať všetci kresťania, vrcholoví funkcionári cirkvi nevynímajúc. Súčasný nelegitímne zvolený generálny biskup Ivan Eľko však má evidentne problém s jeho napĺňaním, čo len potvrdzuje, že mu chýba akékoľvek pastorálne cítenie. Podľa mnohých sa správa ako farizeji v Ježišovej dobe.
Ukazuje to nedávno zverejnený rozhovor vo vedením ovládanom periodiku Evanjelický posol spod Tatier. Ivan Eľko v ňom nenávistne rozoberá farárskych manželov Annu a Jána Ľachkých. Dôvody jeho nenávisti podľa všetkého pramenia už v dávnejších časoch, keďže J. Ľachký patril k Eľkovým kritikom, a to ešte predtým, než sa dal Eľko zvoliť za biskupa. Farár Ľachký verejne poukazoval na jeho konanie, už keď bol Eľko seniorom Dunajsko-nitrianskeho seniorátu, kde za jeho pôsobenia došlo k viacerým kauzám, ako finančná sprenevera v Zlatých Moravciach a pod.
Rozposiela listiny s citlivými údajmi
Eľko na manželov Ľachkých v rozhovore uvádza, že sú podmienečne odsúdení za „zločin krádeže vzácnej alchymistickej knihy zo 17. storočia z Evanjelickej lyceálnej knižnici v Kežmarku“. Poukazuje na to, že „úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov okresný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov“. Eľko pritom v rozhovore uviedol nielen terajšie, ale aj rodné priezvisko farárky Ľachkej. V jednej odpovedi Eľko priznáva aj to, že Ján Ľachký bol pred troma rokmi zbavený práva vykonávať kňazskú službu za iné činy dištriktuálnym presbyterstvom. Teraz sa mu však hodilo uviesť aj to, že „pred dvoma rokmi boli spoločne s manželkou Okresným súdom Kežmarok právoplatne odsúdení za zločin krádeže a za zločin falšovania predmetov kultúrnej hodnoty, vykonaný ešte v roku 2016“. Tento rozsudok začal Eľko, podľa informácií farára Jána Ľachkého, aj s osobnými údajmi rozposielať veriacim po cirkevných zboroch, kde farári pôsobili. Eľko však v rozhovore tvrdí, že „cirkevnému zboru, v ktorého fare bývajú v nájme, sme ako Zbor biskupov oficiálnym listom popísali pravdivú verziu ich prípadu v júni 2023, aj keď už predtým boli o ňom informovaní z úrovne seniorátu. Manželia však údajne stále vec zľahčovali, tvrdili, že likvidujeme nepohodlných ľudí, že prídu nové voľby, príde iná garnitúra a oni budú rehabilitovaní“. Eľko však chce podľa všetkého opäť v tomto roku kandidovať na post generálneho biskupa, a preto mu vadí, že Ján Ľachký mal posielať list do cirkevných zborov, ktorým mu robí antikampaň. Eľko tvrdí, že „i z tohto pamfletu Jána Ľachkého, ktorý je časťou kampane – najsmutnejšie to, že žáner ohovárania, prekrúcania a bulváru má v evanjelických radoch, žiaľ, nadšených konzumentov“.
Pritom je to práve Eľko, ktorému je štýl ohovárania a prekrúcania vrátane alternatívnych nenávistných médií mimoriadne blízky. Evanjelická verejnosť si totiž veľmi dobre pamätá Reformačné listy, ktoré bez okolkov hrubo útočili na vtedajšie vedenie cirkvi (Klátik, Lukáč) snažiace sa o vyšetrenie a riešenie mnohých káuz v ECAV na Slovensku.
Horší ako ľudia Starej zmluvy
Eľko vo svojom rozhovore naráža na to, že mu vraj Ľachký robí „štvavú kampaň“ pamfletom s názvom „V novom roku do útoku za návrat slobody, práva a slušnosti ECAV – bez Eľka“. Na margo toho preto zrejme začal farárskych manželov rozvláčať na stránkach Posla. Vyhráža sa tiež, že týchto manželov zažaluje – tak, ako žaluje svojich názorových oponentov vrátane redakcie Lutherusu a Spolku Lutherus.
„Je to absolútne neprípustné konanie, pretože ide o najvyššieho duchovného predstaviteľa ECAV, ktorý nedokáže naplniť Kristov príkaz ani komunikovať so svojimi duchovnými na úrovni pastorácie. Rozmýšľa len o tom, ako sa kritikov zbaviť a umlčať ich,“ uviedol redakciou oslovený duchovný ECAV. Pritom milovať blížneho, podľa neho, „znamená dobre vychádzať so svojím susedom alebo s kolegom v práci a pomáhať mu, kedykoľvek to potrebuje. Evanjelium hovorí: Milujte svojich nepriateľov, čo znamená dobre robte tým, ktorí vás nenávidia. Toto milovanie sa totiž netýka citu, náklonnosti, sympatií alebo toho, čo mne kto urobil alebo neurobil. Buďme slobodní vo svojich citoch, slobodní i zodpovední. Nenúťme sa do zážitkov, ktoré nám nie sú vlastné. Ale „dobre robte“ nie je otázka citu ani vôle. Je to otázka vyznania viery. Aj tu vidno, akú má Eľko vieru. Nenávidieť v Biblii teda znamená nepomáhať, nechať byť, nevšímať si, odmietnuť.“ Oslovený farár, ktorému nie sú ľahostajné tvrdé represie a akty pomsty z Eľkovej strany, poukázal aj na to, že v Starej zmluve milovať blížneho znamenalo v Izraeli solidaritu s príslušníkom vlastného národa a viery. Nepriateľ bol cudzinec, pohan a prisťahovalec. Nepriateľ bol každý, kto nectil Hospodina a slúžil cudzím bohom. K nemu nebol Izraelec ničím viazaný. Jeho mohol nenávidieť. Ani v Starej zmluve však nie je nikde výslovne napísané, že by sme mali svojich nepriateľov nenávidieť. Je to však logické vyústenie príkazu milovať svojich blížnych. Ak milovať znamená v hebrejčine dávať niekomu prednosť a byť mu priateľom, potom nenávidieť znamená nespolupracovať a rozísť sa s ním. Eľkovo správanie tak jasne naznačuje, že je ešte horší ako ľudia Starej zmluvy. Podľa vyjadrenia tohto farára sú medzi farármi roztržky a žiadna bratsko-sesterská láska tam nefunguje, žerú sa medzi sebou a robia si zle, nenávidia sa ešte horšie ako neveriaci. Ďalej uviedol, že Eľko navyše vedie so svojimi veriacimi súdne spory, o čom tiež Božie slovo jasne hovorí: „Keď má niekto spor s niekým, či sa opováži súdiť pred nespravodlivými, a nie pred svätými?“ (1K 6, 1) Pavel pred takýmto nekresťanským správaním dôrazne varuje! „Ale brat sa súdi s bratom, a to pred neveriacimi!? Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu?“ (1K 6, 6 – 7) Pokiaľ teda nejde o esenciálne učenie alebo hriechy, nemáme sa vzájomne súdiť. Naopak! Máme vyhľadávať jednotu a spoločne sa budovať v láske a v pravde, teda podľa štandardu Božieho slova: „A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy“ (2Tim 2, 24 – 26) – zdôrazňuje farár. To však podľa neho Eľko ani ďalší duchovní nedokážu, a práve preto je dnes cirkev tam, kde je a zažíva úpadok. „Každopádne, takíto duchovní predstavitelia bez dobrého a príkladného vzoru nikdy cirkev nebudú viesť k rozkvetu, ale k úpadku,“ podčiarkol.
Tresty v ECAV nerozdáva rovnakým metrom
K tvrdeniam Eľka v rozhovore sa vyjadril aj farár Ján Ľachký, ktorého na základe ľsti z cirkvi biskup vypoklonkoval už pred tromi rokmi. Vtedy mu dal Eľko návrh, že ak dobrovoľne podpíše svoj odchod na základe vykonštruovaných tvrdení, manželke dá pokoj a bude môcť pôsobiť ako evanjelická farárka. Podľa Ľachkého to bol len úskok, aby sa ho čisto poľahky zbavili, pretože písal pravdu o Reformate, podvodoch a beztrestných aférach jeho ľudí. „To je celé, nič iné za tým nie je, ani žiadna latinská kniha, všetko ostatné je len dymová clona Eľkovej bezmocnej zloby na stránkach jeho časopisu,“ uviedol Ľachký. Nepopiera však, že konal skratovo a historickú knihu kvôli svojej vášni pre históriu skutočne odcudzil a zaslúži si trest. Ale zničiť kredit mu chce preto, lebo mu nehrá do karát a to sa snaží urobiť akýmkoľvek špinavým spôsobom a hoc i pomocou toho najpokleslejšieho bulváru. „Túto prax už úspešne ‚eľkovci‘ predviedli pri charizmatickom a úspešnom kazateľovi a seniorovi a predsedovi synody I. Muchovi, ktorého pošpinili splaškami spoločenskej žumpy natoľko, že na to už viacej nemal žalúdok a sám to vzdal a odišiel z ECAV,“ uviedol Ľachký. Prekáža mu aj to, že tresty sa v ECAV nerozdávajú rovnakým metrom, ale podľa lojality, poslušnosti a pritakávaniu vedeniu. Poukázal na bývalého biskupa Mišinu, ktorý sa musel vzdať na nátlak funkcie biskupa, pretože bol alkoholik. Dali mu podmienku, že ak odstúpi, všetko prebehne potichu. „Alkoholik Mišina je už ako dôchodca znovu zamestnaný ako farár v Košiciach – v zbore, kde dodnes tam pôsobiaci farár kradol dlhodobo peniaze zo zborových milodarov do vlastného vrecka – šlo o desiatky tisíc korún – a pri kontrole Predsedníctvom ECAV odfrkol, že čo od neho vôbec ešte chcú, keď už činil pokánie,“ uviedol Ľachký. „To pyšné ‚pokánie‘ mu zaručilo, že mohol zostať v službe a navyše je predsedom Modlitebného spoločenstva ECAV, no písomné pokánie v liste A. Ľachkej svojmu ‚generálnemu biskupovi‘ bolo obrátené proti nej ako ‚dôkaz, že je manipulatívna‘ a rozoslané členom presbyterstva v Devičanoch,“ dodal Ľachký, ktorý poukázal na prešľapy aj ďalších farárov, ktorých trestom bolo povýšenie alebo iná odmena. „Dr. Anna Ľachká naivne verila v nejaké zvyšky ľudskosti v osobnosti magistra Eľka, napokon spolu pôsobili v jednom senioráte a Eľko poznal kvality jej práce, a pokúsila sa zatiahnuť núdzovú brzdu vo forme osobného a kajúceho listu. Tu sa ukázalo ďalšie ľudské dno lžibiskupa Eľka, ktorý list A. Ľachkej použil proti nej a nenávistne okomentované fragmenty z neho rozposlal súkromným osobám v Devičanoch. Človek, ktorým jedným škrtom pera ochudobnil ECAV o milión eur, nazval manipulátorkou a zlodejkou svoju farárku, ktorá svojím činom nespôsobila žiadnu majetkovú ujmu ECAV, lebo knihu vrátila dokonca odborne zreštaurovanú,“ dodal na záver Ľachký.
Redakcia Lutherusu
Printscreen: redakcia
