KRPEĽANY – V sobotu 15. novembra 2025 sa v Dome smútku v Krpeľanoch uskutočnila posledná rozlúčka s evanjelickým farárom Jánom Ľachkým, ktorý náhle a tragicky zahynul pri dopravnej nehode v pondelok 10. novembra vo veku 49 rokov.
Rozlúčku viedol emeritný biskup Milan Krivda a farárka Danica Fojtíková z Cirkevného zboru ECAV Turany.
V kázni, ktorá mnohých prítomných hlboko zasiahla, emeritný biskup pripomenul slová, ktoré v tejto chvíli zneli s osobitou silou: „Je dobre, že nás bude súdiť náš Pán, všemohúci Boh. Lebo my ľudia síce radi súdime, ale obyčajne na iných vidíme všetky nedostatky, a pritom nám chýba empatia k tomu, aby sme svojmu blížnemu vedeli, ak treba, pomôcť.“
Tieto slová, vyslovené nad rakvou človeka, ktorého cirkev v uplynulých rokoch od seba vzdialila, niesli v sebe tichý apel aj pre pozostalých. Biskup Krivda dodal: „Ľudia vedia aj veľmi ublížiť. Pán Boh však vie o našich myšlienkach a vie o nás všetko. On je zhovievavý a bohatý v milosti.“
Na pohreb Jána Ľachkého prišlo množstvo ľudí – rodina, priatelia, spolužiaci z teológie, bývalí kolegovia i veriaci z jeho niekdajších zborov. Mnohí prichádzali nielen so smútkom, ale aj s tichou otázkou, ktorú si možno netrúfli vysloviť nahlas: Prečo sa to muselo skončiť takto?
Zvlášť medzi prítomnými rezonoval fakt, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania nezverejnila o jeho úmrtí ani stručnú správu na oficiálnej webovej stránke. Hoci Ján Ľachký bol dlhé roky farárom, autorom, publicistom a členom viacerých cirkevných výborov, jeho odchod ostal zo strany vedenia nepovšimnutý.
Tento postoj mnohí vnímajú ako znak tvrdosti a neľudskosti, ktorá sa do prostredia cirkvi vkráda čoraz citeľnejšie. V diskusiách po pohrebe zaznievali slová o „degradácii“ a o bolestnom rozpore medzi tým, ako cirkev ohlasuje milosť a ako ju niekedy dokáže prejaviť.
Ján Ľachký sa narodil 16. decembra 1975 v Martine ako prvorodený syn lekárov Daniela Ľachkého a Marty, rod. Závodskej, ktorá ho rovnako náhle ako on predišla do večnosti pred dvadsiatimi rokmi. Pokrstený bol vlastným starým otcom – evanjelickým farárom Danielom Ľachkým. Vyrastal v Turanoch so súrodencami Mirkou a Brankom.
Po základnej škole v rodnej obci a gymnáziu vo Vrútkach pokračoval v štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde získal v roku 2001 Cenu rektora Univerzity Komenského za najlepšiu diplomovú prácu univerzity. Časť štúdia absolvoval v nemeckom Rostocku.
V tom istom roku bol ordinovaný za evanjelického kňaza. Prvé roky služby pôsobil v Hontianskej Vrbici, od roku 2005 až do ukončenia aktívnej služby v Drženiciach. Počas svojho pôsobenia vydal dve básnické zbierky, bol členom Vieroučného výboru ECAV, dlhoročným členom redakčnej rady Evanjelického posla spod Tatier, autorom scenárov troch dokumentárnych filmov o histórii cirkvi a zakladateľom regionálneho periodika Evanjelické Sitno. Bol tiež prednášateľom a autorom desiatok článkov v cirkevných periodikách doma i v zahraničí. V poslednom čase pôsobil ako pracovník Univerzitnej nemocnice v Martine.
Dňa 24. augusta 2002 sa v Evanjelickom chráme v Turanoch oženil s Annou, rod. Špirkovou. Spolu prežili viac než 23 rokov manželského života a Pán Boh im požehnal dve deti – dcéru Larisku Martu a syna Olega Miloša. Rodina bola pre neho všetkým – domovom, zmyslom i oporou. Ako zaznelo v smútočnej reči: „Do večnosti odchádza duša intelektuála, estéta a poeta, často príliš jemná pre dnešný dravý a krutý svet.“
Tragická dopravná nehoda, pri ktorej vyhasol život Jána Ľachkého, zostáva pre mnohých nepochopiteľná. Nikto presne nevie, čo sa v osudnej chvíli stalo. No jeho náhla smrť sa stala mementom pre všetkých, ktorí zostali – výzvou, aby v cirkvi opäť ožila empatia, ľudskosť a záujem o človeka.
Na sociálnej sieti na neho dojemne spomínal jeho spolužiak z teológie Marek Szabó, ktorý napísal: „Ach, Jano, je mi to strašne ľúto. Viem, že sa jedného dňa stretneme tam, kde si – u nášho Otca nebeského. Spomínam so slzami, no aj so smiechom… Dopĺňali sme sa, hovorili, písali, dávali nášmu životu farbu, hĺbku a význam… Odpočívaj v pokoji, brat môj!“
Redakcia evanjelických novín Lutherus, s ktorou Ján Ľachký dlhé roky spolupracoval ako autor i prispievateľ, vyjadruje úprimnú sústrasť jeho rodine, priateľom a všetkým, ktorých jeho odchod zasiahol.
Redakcia Lutherusu
