MODRA – Evanjelický kostol v Modre bol v nedeľu 15. januára dejiskom slávnostných služieb Božích pri príležitosti ukončenia Roku Ľudovíta Štúra
a 170. výročia jeho úmrtia. Bohoslužby, ktoré odvysielala v priamom prenose STVR, boli duchovno-kultúrnym vyvrcholením celoročných spomienkových podujatí venovaných jednej z kľúčových osobností slovenských dejín.
Slávnostným kazateľom bol generálny biskup ECAV na Slovensku Ivan Eľko. Vo svojej kázni, založenej na texte z 1. listu apoštola Jána, zdôraznil, že láska nie je životnou stratégiou ani cestou k osobnému prospechu, ale odpoveďou na Božiu lásku zjavenú v Kristovej obeti. Ako príklady nesebeckého života pripomenul biblickú Ester, Pána Ježiša Krista, ale aj Ľudovíta Štúra, jeho brata Karola a modranského farára Samuela Zocha. Kázeň opakovane zaznievala v duchu výzvy k vystúpeniu z vlastnej „bubliny“, k životu namierenému proti vlastnému „ja“ a k obetavej láske bez očakávania odmeny.
Za ECAV na Slovensku sa na službách Božích prihovorila aj generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. Vo svojom príhovore hovorila o rozdelenej spoločnosti, o zraňujúcom jazyku verejného priestoru a o potrebe návratu k evanjeliu, ktoré „uzdravuje, spája a vedie k zodpovednosti“. Zároveň oficiálne otvorila Rok slúžiacej cirkvi 2026, s dôrazom na konkrétnu pomoc slabým, unaveným a zabudnutým.
Reakcie zdola: pekné slová verzus realita zborov
Krátko po odvysielaní bohoslužieb sa však do redakcie ozvali viacerí čitatelia a veriaci z cirkevných zborov, ktorí vyjadrili rozpaky nad tým, čo vnímali ako rozpor medzi verejne hlásanými slovami a každodennou skúsenosťou v cirkvi.
„Počúvali sme o láske k blížnym, o službe a o nesebeckosti. No v našom zbore od vedenia cirkci zažívame pravý opak – nátlak, ignorovanie a rozdeľovanie,“ napísala redakcii čitateľka z jedného západoslovenského zboru.
Iní poukazovali na to, že výzvy k láskavosti a odpúšťaniu sa v praxi často nevzťahujú na tých, ktorí majú odlišný názor alebo si dovolia kritiku. „O láske sa káže, ale s vlastnými ‚nepriateľmi‘ sa nehovorí. Namiesto dialógu prichádzajú rozhodnutia zhora,“ uviedol čitateľ z východného Slovenska.
Niektorí reagovali aj na vyhlásenie Roku slúžiacej cirkvi. „Služba znie krásne. Len by sme radi videli, že sa začne aj vo vnútri cirkvi – vo vzťahu k vlastným farárom, zborom a laikom,“ zaznelo v jednom z listov.
Otázka, ktorá zostáva otvorená
Služby Božie v Modre pripomenuli silný duchovný a morálny odkaz Ľudovíta Štúra – človeka, ktorý podľa slov kazateľa „nič nechcel pre seba, ale všetko chcel pre iných“. Práve tento odkaz však u časti veriacich vyvolal otázku, do akej miery sa dnes dokáže premietnuť do reálneho života cirkvi.
Nie ako slávnostný jazyk, nie ako televízne prenášané posolstvo, ale ako každodenný spôsob vedenia, rozhodovania a vzťahov v cirkevných zboroch.
Ako nám napísal jeden z čitateľov: „Štúr by asi neostal len pri slovách. A to je to, čo dnes mnohých bolí najviac.“
Pozornosť vzbudila aj neprítomná talárová symbolika
Pozornosť časti prítomných veriacich vzbudil aj vzhľad a postavenie domáceho farára Jana Oslíka, ktorý sa na slávnostných službách Božích objavil v civile, bez luteráka, a počas služieb Božích sedel v laviciach medzi účastníkmi.
„Na takejto celocirkevnej udalosti, navyše v priamom televíznom prenose, by človek očakával, že domáci farár bude stáť pri oltári a v liturgickom odeve,“ uviedla čitateľka z Modry. Podľa nej nejde o otázku márnivosti, ale o úctu k bohoslužbe, miestu a udalosti.
Iní veriaci reagovali ešte ostrejšie a poukazovali na rozdiely v prístupe k liturgickej dôstojnosti v jednotlivých zboroch. „Farár v Partizánskej Ľupči si oblečie luterák aj tam, kde luterák pôsobí skôr ako rekvizita než znak služby,“ napísal jeden z čitateľov ironicky, „ale tam, kde by mal mať farár luterák samozrejme, ho nemá. To je smutné.“
Podľa viacerých reakcií práve takéto detaily vysielajú silný signál – najmä v kontexte slov o službe, pokore a zodpovednosti cirkvi. „Ak cirkev hovorí o úcte, poriadku a službe, mala by ich vedieť prejaviť aj navonok. Luterák nie je kostým, ale znak služby,“ zaznelo v jednom z listov redakcii.
Aj táto epizóda podľa veriacich zapadá do širšieho pocitu rozporu medzi tým, čo cirkevní predstavitelia verejne hovoria, a tým, ako cirkev pôsobí v konkrétnych situáciách.
Redakcia Lutherusu
Foto: ecav.sk
