JELŠAVA – Rok 2023 priniesol ďalšie výročie veľkej osobnosti, ktorá pre Gemerský región znamenala veľa. Pred 210 rokmi, 8. februára 1813, sa v obci Jelšavská Teplica narodil básnik a dejateľ v oblasti cirkevnej aj národnej Samuel Tomášik. Jeho meno najčastejšie spájame s piesňou Hej, Slováci. Pochádzal z rodiny vzdelaného evanjelického farára Pavla Tomášika (1770 – 1833), ktorý bol tiež literárne činný.
Pri tejto príležitosti sa 12. februára 2023 konali slávnostné služby Božie v Evanjelickom a. v. kostole v Jelšavskej Teplici. Námestný farár CZ ECAV Jelšava Ivan Bojna vo svojom privítaní poďakoval Pánu Bohu za život dejateľa, ktorý ovplyvnil myslenie a životy ľudí. Zborová farárka CZ ECAV Chyžné Emília Völgyiová vo svojej kázni priblížila ťažký život Sama Tomášika, hlásateľa Božieho slova: „Nestaval na ľuďoch, ale staval na viere, staval svoj život na Pánu Bohu. Všetko to, čo bol, budoval vo viere v Pána Boha. Počas svojho života nezažil žiadnu slávu ani vďačnosť. Dnes si pripomíname jeho dielo a odkaz, že vo viere žil a pracoval. Miloval prírodu, záhradu a včely. Mal ťažký život. Jedna tragédia striedala druhú, ale svoju vieru nestratil. Bol národovec, prebúdzal národné myšlienky, bojoval za národ a všetko robil vo viere.“ Vo vystúpení detí zo Základnej školy Sama Tomášika s materskou školou v Lubeníku bolo cítiť hrdosť na osobnosť Tomášika. Ich prejav im išiel zo srdiečka.
Po službách Božích sa účastníci presunuli pred pamätnú izbu a pri pamätnej tabuli sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov. Starostka obce Laura Durančíková uviedla, že je veľmi dôležité, aby sme si pripomínali naše osobnosti a nadviazali na ich myšlienky. Lebo aby národ znal milovať, musí poznať kolísku svojich dávnych predkov. Aj obyvatelia obce Jelšavská Teplica si pripomínajú svojho rodáka a na jeho počesť v obci zriadili v roku 2013 pamätnú izbu a tiež organizujú cyklojazdu po miestach spojených s Tomášikom, aby si zachovali jeho pamiatku.
Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková vyslovila vďaku a aj hrdosť, že aj Matica slovenská sa podieľa na zachovaní pamiatky našich významných Gemerčanov.
„Veľké poďakovanie patrí organizátorom podujatia – Matici slovenskej, obci Gemerské Teplice, Základnej škole Sama Tomášika s materskou školou v Lubeníku, CZ ECAV v Jelšave a Chyžnom a všetkým dobrovoľníkom, ktorí prispeli k naozaj krásnemu spomienkovému podujatiu. Bol to krásny deň s ešte krajšími ľuďmi, ktorým srdce bije pre Slovensko. Spomínali sme na Tomášika ako na muža viery, odhodlania, sily a nositeľa Božieho požehnania,“ uviedla Z. Halková.
Za svojho života bol Tomášik považovaný za vzdelaného teológa, horlivého vyznávača Písma svätého, kazateľa slova Božieho, čestného a mravného človeka so zmyslom pre humor.
Celý svoj dospelý život strávil Tomášik ako evanjelický farár v Chyžnom. Bol blízkym spolupracovníkom superintendenta Pavla Jozeffyho. Aj pod jeho vplyvom sa z neho stal horlivý cirkevný, národný a literárny pracovník. Aktívne sa zúčastňoval na prijatí novej spisovnej slovenčiny. Bol členom spolku Tatrín a zároveň aj členom komisie tohto spolku, ktorej úlohou bolo posúdenie Štúrovej Náuky reči slovenskej. Prispel aj do jazykovej diskusie viacerými návrhmi. Prijatím novej kodifikovanej slovenčiny sa pre Tomášika začalo obdobie zápasov za slovenčinu a jej presadzovanie v školskom a vo verejnom živote Slovákov. Aktívne sa zapájal aj do ďalších aktivít mladej štúrovskej generácie. Uvedomoval si dôležitosť a význam Štúrových Slovenských národných novín pre rozkvet slovenského národného hnutia. Pravidelne do nich prispieval v rubrike Dopisy článkami Z Gemera, kde informoval o svojich aktivitách v duchu štúrovských ideí. Patril k tým predstaviteľom mladoslovenského hnutia, ktorí spájali cirkevné aktivity s politickými a národnými záležitosťami, pretože chápal ich vzájomnú spojitosť najmä v evanjelickej cirkvi.
Na podporu výchovno-vzdelávacej a osvetovej činnosti v Chyžnom založil nedeľnú školu a rozširoval slovenské knihy a časopisy svojim cirkevníkom. Za prekážku rozvoja cirkevného a národného života slovenských evanjelikov pokladal absenciu evanjelických cirkevných novín, kde by sa mohli evanjelici prezentovať a aktivizovať. Presadzoval zavedenie slovenčiny ako jedného z vyučovacích jazykov na školách so slovenskými študentmi. „… aby rovnosť a právo národa slovenského uznali, jeho prirodzeným nevyhnutným potrebám strany vzdelávania sa v materinskej reči zadosť urobili, interesy maďarizmu vo svojich zasadnutiach na prestol nekládli… Keď chce byť Maďar Maďarom, nech sa nemrzí na Slováka za to, že chce byť Slovákom.“
V roku 1856 Samuela Tomášika zvolili za seniora Gemerského seniorátu. Až do dobrovoľného zloženia funkcie v roku 1860 sa Tomášik najaktívnejšie angažoval v cirkevnom aj školskom živote. Vážil si dôveru, na základe ktorej sa stal seniorom, ako aj dozorcom evanjelických škôl. Oceňoval učiteľské povolanie; učitelia boli podľa neho tí, ktorí vštepovali deťom vieru, mravnosť, vychovávali ich pre cirkev aj pre krajinu. Najzávažnejšie problémy, ktoré počas úradovania musel riešiť, súviseli so silnejúcimi maďarizačnými tendenciami vo vnútri cirkvi.
V roku 1862 vzniklo prvé slovenské evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej. Aj s touto vzdelávacou inštitúciou je spätá osobnosť Samuela Tomášika. Stál pri jeho zrode ako člen výboru gymnázia, dohliadal na jeho chod a sledoval úroveň vzdelávania.
Prebúdzajúci sa slovenský národný život ovplyvnil ďalšiu jeho činnosť, čo sa odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Privítal koncipovanie Memoranda národa slovenského a stal sa členom Matice slovenskej. Založenie Matice slovenskej pozdravil básňami Hymna a Rozpomienky na Martin: „… buď hotov k práci, k obetiam, do boja, k činom sa prebuď, Tatry junač mladá!“ (Sokol, 1862). Pôsobil v jej literárnom a historickom odbore a prispieval do jej Letopisu.
Samuel Tomášik zanechal výraznú pečať v živote a histórii slovenského národa. Svojou činnosťou na cirkevnom, ako aj národnom poli zápasil nielen o existenciu svojich veriacich, ale aj o existenciu slovenského národa.
Text a foto: Tatiana Tomková, DMS Rožňava
