Reštrukturalizácia ECAV má byť cielená len na zbory. Pozície na biskupských úradoch by si radi zabetónovali navždy

Jednou zo správ, ktoré odzneli na tohtoročnej synode, bola aj správa o činnosti Komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV. Prezentoval ju Ivan Eľko, ktorý od neslobodných volieb v roku 2018 zastáva post generálneho biskupa. Správa opäť potvrdzuje, že cirkev pod súčasným vedením smeruje len k osobným výhodám úzkej skupiny jednotlivcov, ktorí sa plánujú natrvalo zabetónovať
vo svojich funkciách.

Eľko spomenul štúdiu, ktorá porovnávala všetky doteraz známe modely usporiadania cirkvi, ktorú už Lutherus svojim čitateľom priblížil aj s vysvetlením jednotlivých alternatív a ich výhod či nevýhod. Ako uvádza zápisnica zo synody, on sám okrem toho vypracoval kritériá samostatného cirkevného zboru, v ktorých pojednáva o tom, čo musí zbor spĺňať, aby vôbec mohol existovať ako samostatný a nedošlo k jeho likvidácii, ktorou toto vedenie hrozí takmer od nástupu do funkcie, predovšetkým pre tie zbory, ktoré nemôžu alebo nechcú platiť tzv. výpalné do Fondu finančného zabezpečenia. Zároveň však v správe Eľko konštatuje, že žiadny z modelov, ktorými sa zaoberali, nie je šetriaci. Tým podľa všetkého obhajuje súčasné usporiadanie štruktúry cirkvi tak, aby nebolo ohrozené jeho miesto, o ktoré sa uchádza aj na ďalších šesť rokov – bez toho, aby pripustil akéhokoľvek iného protikandidáta. „Ak by sme do budúcnosti rozmýšľali nad efektívnejším modelom, tak sa javí jeden dištrikt a 7 – 8 seniorátov, ktoré by kopírovali približne dnešné VÚC, kde by seniori mali menší úväzok zborových farárov a boli by akoby poloprofesionálnymi seniormi, ale ani toto riešenie nie je jednoduché realizovať,“ podotkol.

V diskusii k správe sa Marián Damankoš, mnohonásobný cirkevný funkcionár, pýtal, aký je dôvod potreby reštrukturalizácie, keďže analýzy ukazujú, že zmena štruktúry nemá priniesť úsporu. On sám síce zastáva mimoriadne množstvo funkcií, no napriek tomu podotkol: „V našej ECAV máme toľko funkcií, ako by sme mali milión členov. Mnohé funkcie je problém obsadiť. Pri obsadzovaní cirkevných funkcií je väčšinou len jeden kandidát, čo nie je dobré, lebo by to mala byť súťaž, súťaž osobností a názorov.“ Pritom práve aj on bol členom kandidačných porád, ktoré vylučovali kandidátov do funkcií.

K otázke finančných prepočtov sa vyjadril I. Eľko. V cirkvi ide podľa jeho slov o naratív o prejedaní peňazí, a možnosťou ušetrenia škrtnutím dištriktov alebo GBÚ by cirkev náramne zbohatla. „Toto sa v cirkvi hovorí. Často sme s tým konfrontovaní, a ten, kto to hovorí, si neuvedomuje, že ktorúkoľvek úroveň, ktorú vyškrtneme, tá úroveň mala mandát, kompetencie, úlohy a celý tento balík povinností, ktoré k tej úrovni patria, musí niekto prebrať,“ snažil sa obájiť nutnosť mať v cirkvi dva dištrikty, ktoré produkujú zbytočne veľké náklady na prevádzku a administratívny aparát. Pritom aj Eľko v minulosti patril, podľa vyjadrenia duchovných, k tým, ktorí kritizovali GBÚ, že sa tam prejedajú peniaze a má rozsiahly aparát a je tam kopa darmožráčov. Dnes tvrdí presný opak a obhajuje jeho nevyhnutnosť.

Eľko zároveň cielene zavádza a nehovorí pravdu ani na margo dištriktov, pretože ECAV by zrušením dvoch dištriktov usporila 1,2-milióna eur ročne. Touto cestou však ísť nechce a namiesto toho sa vedenie vyhráža rušením cirkevných zborov, resp. ich spájaním. Veľa pôvodných zborov tak príde o duchovné zaopatrenie a budú len násilne pričlenené k iným zborom. Tým sa de facto skončí misia na viacerých miestach, čo je proti príkazu Pána Ježiša o tom, aby šli a činili učeníkov všade. Mnohí farári sa po synode vyjadrili, že takáto taktika smeruje len k prospechu generálneho biskupského úradu a dištriktov, aby sa súčasní funkcionári zabetónovali na lukratívnych postoch. „Dnes už nie je tajomstvom, že chcú zmeniť volebný systém tak, aby biskup bol na svojom mieste doživotne a aby ho už nevolili ľudia. Tí sú im dobrí len na platenie,“ vyjadril sa pre Lutherus jeden z nich.

Zo zápisnice zo synody vyplýva aj to, že ECAV chce získavať peniaze na zahraničnú misiu. Pritom tú domácu svojimi krokmi likviduje. „Rušenie zborov, ktoré neplatia do fondu je pre nich cestou, ako otvoriť dvere megalomanským aktivitám, ktoré sú zbytočné, ak v chudobných regiónoch a malých obciach ľudia ostanú bez farára, sviatostí, či pastorálnych návštev a duchovnej opatery v ťažkých životných chvíľach,“ myslí si duchovný.

Lutherus už pred krátkym časom informoval o kritériách, ktoré keď zbor nesplní, zanikne ako samostatný. Posudzovať sa bude, či máva pravidelné nedeľné služby Božie a aspoň tri aktivity v týždni. Riziko zániku hrozí aj zborom, ktoré nemajú aspoň 7-členné presbyterstvo, dozorcu a ďalších funkcionárov. Kritériom samostatnosti bude aj to, či dokáže poskytnúť adekvány vokátor svojmu farárovi a postarať sa o svoj majetok. Peniaze na prevádzku či bývanie pre farára a ďalšie náklady si zbor – ak nechce zaniknúť – musí zabezpečiť sám. Ukazuje sa teda, že malé zbory, hoci s úprimne veriacimi ľuďmi, ktorí túžia po Božom slove, sú pre súčasné vedenie ECAV na príťaž a v budúcnosti už s nimi nepočíta.

Redakcia Lutherusu

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!