BRATISLAVA – Pred deväťdesiatimi rokmi, 5. novembra 1935, vymenoval prezident Tomáš Garrigue Masaryk na čelo československej vlády Milana Hodžu. Stal sa tak prvým Slovákom, ktorý viedol vládu spoločného štátu Čechov a Slovákov, a dodnes patrí k osobnostiam, ktoré prekročili hranice svojej doby.
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch pri Martine v rodine evanjelického farára Ondreja Hodžu. Jeho strýkom bol Michal Miloslav Hodža, významný štúrovec a vodca Slovenského povstania z rokov 1848 – 1849. Rodinné prostredie, hlboká viera a kultúra slova ho formovali k službe verejnosti. Už ako mladý pôsobil v tlači – v Slovenských listoch či v Budapester Abendblatte, a neskôr spolu zakladal Slovenský denník, kde presadzoval myšlienku národného sebauvedomenia.
Študoval právo, slavistiku aj dejiny v Budapešti, Kluži a vo Viedni, kde získal doktorát. Ovládal sedem jazykov a vďaka svojej rozhľadenosti sa stal poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este. Po vzniku Československa pôsobil ako poslanec, minister poľnohospodárstva, školstva i zahraničných vecí.
V roku 1935 sa stal premiérom v čase rastúceho napätia v Európe. Hoci viedol agrárnu stranu, usiloval sa o rovnováhu medzi hospodárstvom, priemyslom a sociálnou stabilitou. Jeho ambíciou bolo posilniť spoluprácu stredoeurópskych štátov, aby čelili expanzii nacistického Nemecka i sovietskeho boľševizmu.
Hodžov „stredoeurópsky plán“ bol vizionársky. Chcel spojiť štáty Malej dohody – Československo, Juhosláviu a Rumunsko s Rakúskom a Maďarskom, aby vytvorili protiváhu veľmociam. Jeho snaha však narážala na mocenské záujmy Berlína, ktorý už pripravoval prienik do regiónu.
V roku 1938, po Mníchovskej dohode, bol Hodžov kabinet donútený odstúpiť. Nasledovala emigrácia – najprv do Švajčiarska, neskôr do Francúzska a Veľkej Británie. V exile spolupracoval s prezidentom Benešom, no rozchádzali sa v pohľade na postavenie Slovákov v budúcej republike.
Po presťahovaní do USA pôsobil v krajanských spolkoch a načrtával návrh federácie stredoeurópskych štátov, v ktorej by zohrávali dôležitú úlohu Spojené štáty. Zomrel 27. júna 1944 na Floride.
Až po desaťročiach sa jeho telesné pozostatky dostali domov – 27. júna 2002 boli uložené na Národnom cintoríne v Martine. Hodža bol nositeľom vysokých vyznamenaní z Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska.
Milan Hodža zostáva symbolom vzdelaného, kultúrneho a tolerantného politika, ktorého korene siahali k evanjelickej viere a službe blížnym. V časoch, keď Európu ovládal fanatizmus, hľadal cestu spolupráce a porozumenia. Jeho životný príbeh je dôkazom, že z malého slovenského Turca možno vystúpiť až na svetové fórum, a to bez straty identity a bez zrady princípov.
R
Foto: Archív J. Palku
