Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko napísal do Evanjelického posla spod Tatier do Stĺpčeku biskupa článok s názvom „Pokiaľ ja tam budem“. Obhajuje v ňom cirkevné reformy a tvrdí, že sa o nich diskutovalo aj v cirkevných zboroch: „Predsedníctvo schôdze vyzvalo, aby zdvihli ruky tí, ktorí návrh transformačného zákona vo svojich zboroch preberali. Zdvihli sa všetky ruky v sále. Okrem tých, ktorí dokola tvrdili svoje. Žijeme teda v dvoch oddelených vesmíroch?“ – uviedol Eľko v Posle. No podľa svedectva účastníkov stretnutia v Liptovskom Mikuláši však zavádza.
Na pracovnom stretnutí predsedníctiev cirkevných zborov Východného dištriktu v Liptovskom Mikuláši biskup Ivan Eľko obhajoval nové cirkevné zákony, ktoré upravujú finančné zabezpečenie cirkvi a transformáciu cirkevných zborov. Kritikov označil za tých, ktorí nechcú rešpektovať pravidlá, a vyhlásil, že ich argumenty sú len dôsledkom neochoty prijímať spoločné rozhodnutia.
Kľúčovým bodom jeho obhajoby bolo tvrdenie, že diskusia k zákonom sa konala a zástupcovia cirkevných zborov boli o všetkom informovaní. Na stretnutí údajne položil otázku, kto v zbore návrh zákona preberal, a všetci v sále zdvihli ruku – okrem niekoľkých jednotlivcov.
Tento výrok má však vážnu trhlinu. Podľa svedka, ktorý sa zúčastnil na stretnutí v Liptovskom Mikuláši, generálny biskup v stĺpčeku písanom pre Posol zavádza – takáto otázka tam totiž nezaznela.
„Biskup si vymýšľa. Taká otázka nebola položená. Vyhováral sa na senioráty, že neoboznámili cirkevné zbory, na čo sestra Hudáková (pozn. red. seniorka LOS) povedala, že informácie o zlučovaní cirkevných zborov prišli do zborov elektronicky. Žiadne diskusie v zboroch neboli a neboli ani na seniorálnych konventoch. Všetko ide zhora bez toho, aby sme to v cirkevných zboroch a na seniorálnych konventoch rozoberali,“ tvrdí účastník stretnutia z Liptovsko-oravského seniorátu.
Tento výrok zásadne spochybňuje pravdivosť Eľkových tvrdení. Ak by bola diskusia o zákonoch skutočne transparentná, účastníci by sa nesťažovali, že o nej v skutočnosti nevedeli. Biskup síce tvrdí, že všetci okrem niekoľkých zdvihli ruku na znak toho, že o zákonoch diskutovali, no priama výpoveď účastníka stretnutia hovorí opak – generálny biskup zavádza a manipuluje verejnosťou.
Ako prebiehala „komunikácia“ s cirkevnými zbormi
Eľko v článku obhajuje proces prijímania zákonov a tvrdí, že cirkevné zbory boli informované. Podľa neho boli návrhy zákonov prediskutované v rámci seniorátov, dištriktov, cez web ECAV, Evanjelický posol aj na Synode ECAV.
Na prvý pohľad to pôsobí ako otvorená diskusia. No realita, ktorú opisujú priami účastníci, je úplne iná. Zborom nebol poskytnutý priestor na skutočné pripomienky. Informácie boli poslané elektronicky, bez možnosti skutočnej diskusie. Na seniorálnych konventoch sa zákony nerozoberali, hoci to cirkevné vedenie tvrdí. Inými slovami: nešlo o diskusiu, ale o formálne oznámenie rozhodnutia zhora.
Ak cirkevné vedenie tvrdí, že „informovalo“, ale realita je taká, že žiadny zo zborov nemal reálnu možnosť sa k veci vyjadriť, ide o klamstvo, ktoré má zakryť skutočný spôsob riadenia cirkvi – centralizované rozhodovanie bez konzultácie s tými, ktorých sa to týka.
Kto tu blafuje
Generálny biskup v článku naznačuje, že tí, ktorí sa dožadujú demokratickej diskusie, v skutočnosti len rozbíjajú jednotu cirkvi a zavádzajú bežných veriacich. Tvrdí, že niektorí farári a zboroví dozorcovia sa správajú ako suverénni vládcovia, ktorí odmietajú rešpektovať cirkevné zákony.
„Tento postoj, rozbíjajúci jednotu cirkvi, ešte aj nejako luteránsky odôvodnia, čím dokonale mätú tých, ktorí nemajú teologické vzdelanie a netušia, že niekto blafuje.“
Ak však v tomto prípade niekto zavádza a blafuje, je to práve generálny biskup, myslia si veriaci. Jeho tvrdenia o diskusii sa ukázali ako nepravdivé. Miesto toho, aby predložil fakty a dôkazy o skutočnej komunikácii so zbormi, útočí na svojich kritikov a znevažuje ich ako tých, ktorí klamú veriacich. Ak by skutočne mal argumenty použil by ich. No namiesto faktov sa spolieha na osočovanie oponentov, pretože jeho pozícia nie je obhájiteľná inak ako zavádzaním.
Cirkev riadená cez manipuláciu
Uvedený článok z pera generálneho biskupa ukazuje, že ECAV nie je taká demokratická, ako sa jej vedenie snaží prezentovať. Zatiaľ čo sa navonok tvrdí, že všetky zmeny prebiehajú transparentne a s diskusiou, realita je iná: kritické hlasy sú ignorované alebo zosmiešňované. Procesy nie sú skutočne otvorené – zborové predsedníctvo dostane nejaké „informácie“, ale zbor nemá možnosť reálne zasiahnuť. Vedenie cirkvi sa uchyľuje k manipuláciám, aby zakrylo, že zmeny sú presadzované autoritatívne.
Najväčším problémom nie je len financovanie cirkvi či reorganizácia zborov, ale aj samotný prístup k spôsobu riadenia ECAV. Je otázne, či je cirkev riadená transparentne, alebo cez polopravdy a mocenské praktiky.
Ak sa vedenie ECAV rozhodlo, že nebude rešpektovať vlastných členov a ich názory, ak začne ospravedlňovať autoritatívne praktiky a zavádzať veriacich, môže sa stať, že o pár rokov už cirkev nebude mať koho viesť, pretože veriaci, ktorí dnes odmietajú slepo poslúchať, sa môžu zajtra rozhodnúť, že nebudú súčasťou cirkvi, ktorá im neumožňuje spolurozhodovať o svojej budúcnosti.
„Generálny biskup môže mať dnes moc, ale otázkou je, či jeho metódy nezačnú ničiť samotné základy Evanjelickej cirkvi. Pretože ak jediným spôsobom, ako si v cirkvi udržať jednotu, je klamať a manipulovať, tak táto jednota nemá budúcnosť,“ myslia si veriaci.
Na vyjadrenia Ivana Eľka reagoval farár Ján Meňky
Farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Michalovce Ján Meňky ostro reagoval na vyjadrenia generálneho biskupa Ivana Eľka, ktorý vo svojom článku publikovanom v Evanjelickom posle kritizoval odporcov cirkevných zmien a spochybňoval ich demokratické postoje.
Eľko v článku tvrdí, že niektorí duchovní a laici, ktorí volajú po demokratickej diskusii, sa v skutočnosti sami správajú autoritársky vo svojich cirkevných zboroch. Podľa generálneho biskupa si takíto ľudia osobujú moc rozhodovať o tom, či ich zbory budú rešpektovať cirkevné zákony, pričom sa vyhýbajú svojej vlastnej zodpovednosti vyplývajúcej zo sľubov daných pred Bohom.
Ján Meňky na tieto tvrdenia reagoval ostrým nesúhlasom a odmietol, že by rozhodnutia v jeho cirkevnom zbore boli výsledkom individuálnej svojvôle. Podľa neho je problém práve v tom, že vedenie ECAV presadzuje zákony bez reálnej diskusie a bez skutočného rešpektovania hlasu cirkevných zborov.
Eľkove slová o svojvoľnom rozhodovaní duchovných a dozorov sa podľa neho snažia prekrútiť realitu a vytvoriť dojem, že odporcovia zmien v ECAV odmietajú rešpektovať pravidlá len z vlastnej tvrdohlavosti. Meňky však tvrdí, že základný problém je práve v postojoch vedenia cirkvi, v ignorovaní Božieho slova, učenia ECAV a názorov cirkevných zborov.
Redakcia Lutherusu
Foto: CZ Michalovce
Pozdrav generálnemu biskupovi ECAV na Slovensku Ivanovi Eľkovi
Pozdrav Ivanovi, toho času sediacemu na Generálnom biskupskom úrade Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!
Ivan, v Evanjelickom posle ma obviňuješ z nedemokratickosti v mojom cirkevnom zbore a že zápasím a kritizujem nedemokratickosť v cirkvi. Využívam túto príležitosť Ti to objasniť. Sú veci, ktoré sú demokratické, o ktorých sa dá hlasovať, schváliť nadpolovičnou väčšinou alebo trojpätinovou väčšinou, a sú veci, o ktorých sa nedá hlasovať a demokraticky rozhodovať. Ani stopercentné hlasovanie synody ich nemôže zmeniť. Sú to veci v Evanjelickej cirkvi, ktoré považujeme za Božie. Reformácia sfúkla ľudské ustanovenia, ako sú koncily, uznesenia koncilov, encykliky. Uznesenia synody sú na rovine ľudských ustanovení, de jure humane, ale sú veci, o ktorých sa nedá hlasovať, de jure Dei, sú to Božie veci.
Povedal som, že kým budem farárom v Michalovciach, nebudeme platiť do FFZ z jedného prostého dôvodu: že pre mňa sú sväté veci, Božie veci, sväté. Pri svojej ordinácii som prisahal živému Trojjedinému Pánu Bohu na Bibliu a Symbolické knihy, že nimi sa budem riadiť. Prečítaj si prvý článok Ústavy ECAV: kto sme, čo vyznávame a čo je prameňom viery a pravidlom nášho života. Je to jedine Božie slovo, vysvetľované v duchu Symbolických kníh – exkluzívne, jediné.
Prečo nechcem, aby môj zbor platil? Lebo nemáš oporu v Písme svätom pre to, čo ste schválili na synode. Spomeň si na Luthera vo Wormse, keď hovorí: „Tu stojím, inak nemôžem, tak mi Pán Boh pomáhaj. Dajte mi argumenty z Písma svätého.“ Prosím Ťa, napíš mi aspoň jeden argument z Písma svätého, kde je napísané, že cirkevné zbory majú platiť za svojho voleného farára. Nenájdeš nikde ani jedno také miesto. Keď ide o zbierky, o financie v Biblii, všetko je postavené na viere a na ochote. Pozri si Druhý list apoštola Pavla Korintským: „Každý nech dá, ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh.“ Pavel píše v deviatej kapitole o zbierke v Macedónii a tu hovorí: „Nevravím to ako rozkaz…“ Chce, aby jeden nemal veľa a druhý málo, ale aby všetci mali dosť.
Milý Ivan, milý zbor biskupov, strážcovia vierouky Evanjelickej cirkvi, premýšľali ste nad Božím slovom, ktoré jediné je prameňom viery a pravidlom života? Skúmal to niekto? Hovoríte o tom, že zbory, ktoré nemajú peniaze, sa dobrovoľne majú prihlásiť, a hneď za tým je klauzula: kto sa neprihlási, predsedníctvo seniorátu začne konanie. Aká je to dobrovoľnosť? Čo to je za schizofréniu? Čo to je za pokrytectvo? Chcete naše peniaze? Prosím vás, pozrite si Veľký katechizmus Dr. Martina Luthera a výklad Deviateho a Desiateho Božieho prikázania: „Nepožiadaš…“ Je to napasované presne na vás. Jedna vec je krádež, ale druhá vec je, keď prijmeš pobožne zákon, uznesenie, aby si obral o majetok svojho blížneho napriek jeho vôli. Porušili ste Deviate Božie prikázanie a jeho výklad! Konáte proti Božiemu slovu! Augsburské vierovyznanie a ostatné Symbolické knihy majú riešenie pre biskupov a predstavených, ktorí sa protivia Božiemu slovu. Viete aké? Vieš aké? Stačí vás neuznať. Vy ste odišli z Evanjelickej cirkvi, vieroučne ste preč! Prosím vás, dajte si námahu preštudovať si Symbolické knihy, o ktorých konfirmačná príručka hovorí, že sú na to, aby nás chránili pred falošným učením.
Dovolím si ešte pozdrav biskupovi Východného dištriktu bratovi Mihočovi, ktorý má dojem, že Symbolické knihy platia len v duchovnej oblasti a pre štruktúru cirkvi už neplatia. Nie, milý brat biskup, Božie slovo platí pre všetky oblasti nášho života, nie je z trinástej komnaty. Práve o to ide, aby sme boli autentickí aj v nedeľu, aj cez týždeň; nielen na kancli sa hlásili k Lutherovi a cez týždeň robili veci, ktoré sa tu konali pred reformáciou. Uvedomte si: to peniaze doslova riadia v súčasnosti Evanjelickú cirkev! Kto zaplatí, bude mať zvoleného farára, kto nezaplatí, bude zrušený. Toto si nedovolili nepriatelia cirkvi ani za socializmu, takto likvidovať cirkevné zbory. Viete, koľko je slabých zborov? Koľko miest, kde znie Božie slovo a prisluhujú sa sviatosti, zničíte? Ničíte cirkev Božiu!
Milí členovia zboru biskupov, ktorí máte strážiť vierouku cirkvi, vy si dovolíte skoro po päťsto rokoch nanovo definovať Evanjelickú cirkev? Vy ste múdrejší ako reformátori? Definícia je daná: kde sa Božie slovo zvestuje čistotne podľa evanjelia Kristovho a prisluhujú sa sviatosti, tam je cirkev! Žiadne tri aktivity do týždňa, žiadnych 150 ľudí, to sú vaše ľudské výmysly. Zblúdili ste od našej vierouky. Ste v schizme. Chcete rušiť voľbu farára? Nonsens! Zoberte si Symbolické knihy, stranu 179, článok 66 a 68. Voľba farára je nijakou ľudskou mocou neulúpiteľná. V dnešnej reči povedané: nescudziteľná, ako sú ľudské práva. A prečítajte si aj kontext. Je tam napísané, že keď biskupi, aj riadne volení, nechcú ordinovať, zbor má právo voliť si. Tam, kde je slovo Božie a sviatosti, tam je cirkev! Tu je cirkev, tu máme právo voliť si farára a vy ho nemôžete nejakým spôsobom ulúpiť. Voľba farára v chápaní reformačnom, podľa Symbolických kníh, je darom z nebies. Je to podložené Božím slovom v Liste Efezským 4, kde sa píše, že keď Kristus vstúpil na nebesá, dal ľuďom dary a medzi ne patrí právo voliť si apoštolov, učiteľov, misionárov, farárov.
Vy nám chcete predávať Boží dar? Dar z nebies? Počuli ste niečo o svätokupectve? O čarodejníkovi Šimonovi, ktorý chcel za peniaze dostať dar uzdravovania? Počuli ste niečo o predávaní odpustkov? Zaviedli ste cirkev do predreformačnej doby! Nie, zbory žijú normálne, ale vy ste ušli.
Preto Ti hovorím: Tu stojím, inak nemôžem, pokiaľ mi nedáš dôkaz z Biblie. Nemôžeš ma nijakým spôsobom obviňovať z nedemokratičnosti. V Božích veciach neexistuje demokracia. Keď pôjdete ďalej týmto spôsobom, o chvíľočku odhlasujete, že Biblia nie je jediným prameňom viery a pravidlom života. Keď pôjdete cestou bratislavského cirkevného zboru, zrazu spochybníte ešte aj učenie o mužovi a žene.
Kajajte sa, zastavte sa, modlite sa! Je pôstny tichý čas. Je stále čas na návrat, na pokánie. Modlíme sa za vás. Amen.
Ján Meňky
