Ľudia odjakživa migrovali za prácou. Veď aj Slovenská evanjelická jednota bola založená koncom 19. storočia Slovákmi, ktorí odišli za prácou do ďalekej Ameriky, aby sa odtiaľ vracali so zarobenými peniazmi a domov prinášali aj skúsenosti, ktoré boli mnohokrát na nezaplatenie.
Môj júlový odchod za prácou do francúzskeho Provensálska, sedemdesiat kilometrov severne od prístavného mesta Marseille, nebol z ekonomických dôvodoch, ale predovšetkým z dôvodu aktívnej účasti na celosvetovom experimentálnom projekte vybudovania nukleárneho fúzneho reaktora, kde som dostal príležitosť začleniť sa do dodávateľského subjektu, ktorý realizuje jeden z projektov. Súčasne som svoj odchod zo Slovenska vnímal ako návrat do regiónu, kde som bol pred vyše štyridsiatimi rokmi na vysokoškolskej stáži – študent elektrotechnickej fakulty na vtedajšej SVŠT s plynulou francúzštinou nebol v tom čase u nás bežný zjav, tak som uspel vo výbere aj napriek zlému kádrovému profilu…
U apoštolákov
Koncom novembra som v mojej obci Vinon sur Verdon dostal od dvoch evanjelických sestier gitanského pôvodu (čítaj „žitan“) tip na Evanjelické centrum v neďalekom meste Manosque. Viac mi nebolo treba – program na doobedie 1. adventnej nedele bol jasný.
Manosque už trochu poznám. Ide o dopravne nešťastne riešené mesto pri rieke Durance s obchodnými centrami, nemocnicou a medzinárodnou školou, kde študujú deti viacerých kolegov pracujúcich na projekte. O dvadsať minút som zaparkoval. Pred nenápadnou budovou v zapadnutej štvrti postávalo pred desiatou zopár postáv – vedel som, že parkujem správne. Nápis na fasáde „Evanjelické centrum“ znel pre mňa všeobecne, no keď som vstúpil do halového priestoru, pochopil som, že ide o Apoštolskú cirkev. Skúsenosti s apoštolskými obradmi mám ešte z pracovného pôsobenia pred desiatimi rokmi v Košiciach. Vtedajší kolega z práce a dnes môj priateľ Andrej tam bol spevákom, gitaristom kapely a skladateľom piesní. Samozrejme, viacerí si ma všimli, ako som ostal stáť pri stene za vchodovými dverami. Viackrát som musel vysvetľovať, že som Slovák, evanjelik, dlhodobo pracujúci v regióne. Sestra zodpovedná za predaj kníh mi dokonca venovala Bibliu. Keď som jej vysvetlil, že som evanjelik augsburského vyznania, vysvetlila mi, kde je v Manosque kostol, ako uviedla, Reformovanej cirkvi. Počkal som do konca bohoslužby a presunul som sa na odporúčanú adresu.
Zabudnuté svetlo
Zaparkoval som narýchlo na malom kruhovom objazde pri neveľkom kostole, nakoľko sa po chodníkoch postupne rozchádzali ľudia smerom k autám. Pán približne v mojom veku chcel kostol už zamknúť, no ešte sa vrátil, nakoľko v zadnej časti sa svietilo. Využil som to. Odfotografoval som skromný interiér a nadviazal kontakt – ako som sa dozvedel – s pokladníkom zboru. Jean-Claude mi ochotne dal zopár informácií prístupných aj na https://protestants04.epudf.org/. Ide o kostol Francúzskej zjednotenej protestantskej cirkvi luteránskeho a reformovaného spoločenstva (ďalej Zjednotená protestantská cirkev), farárkou je Hanitra Ranaivoson pochádzajúca z Madagaskaru. Bohoslužby bývajú každú nedeľu v Manosque, každú prvú a tretiu nedeľu v Digne a každú tretiu nedeľu v Sisteron. Všetky informácie som získal vďaka tomu, že sestra farárka slúžila bohoslužbu v Digne a zastupujúci farár zabudol zhasnúť svetlo pri odchode od oltára…
Adventné obdobie dáva priestor na programy vymykajúce sa zo štandardného rámca. Jean-Claude ma pozval na Druhú adventnú nedeľu na poobedňajšie slávnostné služby Božie spoločné s Anglikánskou cirkvou.
V čísle 197 štvorstranového periodika L’Eau Vive (Živá voda) som sa o farnosti dozvedel mnoho vecí. Predovšetkým, že farnosť v Manosque spolupracuje s nemeckou farnosťou v meste Leinfelden v spolkovej krajine Bádensko-Württenbersko, zhruba 10 kilometrov od Štuttgartu. V októbri sa v Nemecku uskutočnilo ich 35. stretnutie; na budúci rok bude stretnutie organizovať farnosť v Manosque.
Pre deti od 6 do 15 rokov je určené tzv. K-théâtre. Stretnutia bývajú v sobotu doobeda. Po spoločných raňajkách sú organizované spoločné aktivity, v rámci ktorých nacvičujú hru podľa novely farára Rubena Saillensa Anhélia. Ide o fiktívny príbeh na ostrove bez slnka, ktorý rozpráva o hľadaní Ježiša Krista, o svetle nášho života. Premiéra hry je naplánovaná na január.
Manosque Fraternité (Bratstvo) bolo založené v roku 2010 v gescii radnice mesta Manosque, aby združovalo všetky cirkevné organizácie registrované v meste. Zjednotená protestantská cirkev je v ňom zúčastnená a predstavuje jeden z protestantských hlasov v Manosque (druhým protestantským hlasom je, predpokladám, Apoštolská cirkev z Evanjelického centra).
Farnosť nenecháva bokom školenia. Pre členov organizujú školenia o zmysle a organizácii služieb Božích a na budúci rok pribudne školenie o kázaní. Na marec 2025 je naplánovaný regionálny deň v blízkej metropole Aix en Provence.
Bolo tesne po poludní. Čakalo ma stretnutie s priateľmi v mojej obci a ja som sa po ceste „domov“ celkom tešil, ako im budem pri spoločnom obede rozprávať o tom, čo som zažil doobeda počas Prvej adventnej nedele v Provensálsku.
Peter Bzdúch
Foto: autor
