KRÁĽ – V Evanjelickom kostole v Králi sa 28. apríla konali spomienkové služby Božie pri príležitosti 77. výročia príchodu Novoklenovčanov na Slovensko.
Na službách Božích liturgovali kaplán Matúš Korenko z domáceho Cirkevného zboru ECAV Tornaľa a farár Marian Bodolló z Cirkevného zboru ECAV Rimavská Píla, ktorý poslúžil aj kázňou slova Božieho. Na základe slov z 14. kapitoly Evanjelia podľa Jána poukázal na život predkov v Novom Klenovci na Podkarpatskej Rusi, ktorí svoj život žili vďaka viere v Boha, ktorý nikdy nezlyháva. Napriek životu v inonárodnom prostredí si strážili Božie slovo, lebo ich uisťovalo, že nie sú sami a že ich v ľudskom namáhaní ich sprevádza Boh Stvoriteľ, Ježiš Kristus Vykupiteľ a Duch Svätý, ktorý ich oživoval, regeneroval a dával múdrosť i nádej.
Pietnou spomienkou si následne pri pamätníku Novoklenovčanov v areáli Evanjelického kostola v Králi pripomenuli udalosti z roku 1947, keď sa ich predkovia presídľovali z vtedy už Zakarpatskej Ukrajiny do vlasti otcov – na Slovensko. Cieľom podujatia bolo, aby súčasníci nezabudli, čo znamená byť kresťanom, aby nezabudli, čo znamená byť Slovákom, a aby starší naďalej odovzdávali mladším to, čo po svojich rodičoch zdedili – pevnú vieru v Boha, odhodlanie, národnú hrdosť. To v príhovore pripomenula rodáčka Mária Slopovská, ktorá sa narodila ešte v Novom Klenovci na Podkarpatskej Rusi. Počas pietnej spomienky Marian Bodolló pripomenul aj inú dôležitú udalosť v živote slovenského národa – tragickú smrť generála M. R. Štefánika. Za Miestny odbor Matice slovenskej v Králi jeho podpredseda Ján Karola spolu s Marianom Bodolló položili k pamätníku Novoklenovčanov veniec.
Slávnostnú atmosféru spomienky na predkov ukončila duchovná pieseň a mohutný spev, ktorý sa niesol celým „hlavným mestom Novoklenovčanov“ – ako domáci hrdo nazývajú obec Kráľ.
V roku 1947 bol svet zničený druhou svetovou vojnou a rozdelený na rôzne tábory, ktoré prechovávali vzájomnú nevraživosť, túžbu po moci, po nadvláde, po pomste. Politici tkali siete intríg a snažili sa vyťažiť z ťažkých časov maximum. Po vojne nanovo vzniknuté Československo získalo späť svoje územia okrem Podkarpatskej Rusi. Tá pripadla ZSSR. Bolo to územie obývané Rusínmi a do československej kultúry aj tak nezapadalo. Lenže toto územie ukrývalo prekvapenie: malú obec plnú zarytých Slovákov. Novoklenovčanom – tak sa hrdo nazývali – hrozilo, že budú oddelení od svojej matičky vlasti. Tí sa však bez boja nevzdali a boj to bol veru nemilosrdný, tentokrát však byrokratický. Nahľadiac na to, koľko potvrdení bude treba získať, koľko pečiatok od štátnych úradníkov vyprosiť, koľko peňazí, majetku a času investovať, nehodlali sa Slováci vzdať svojej rodnej hrudy. Božia pomoc bola prítomná a snaha sa vyplatila. Z Mukačeva odišli dva vlaky. Dva vlaky plné smútku, veď naveky opustili svoje domovy, opustili všetko, čo na tomto svete mali. Opustili polia, lesy aj pasienky, na ktorých vyrastali. Opustili svoj kostolík, vieru si však pribalili na cestu. Tú vieru, ktorá ich otcov pred 120 rokmi zaviedla na ten kúsok dnes už cudzej zeme. A rovnaká viera ich viedla späť, povolala ich, aby sa priznali k svojmu národu. Povolanie bolo vyslyšané: Slováci sa vrátili ku Slovákom. Nečakali ich ľahké časy, nečakalo ich honosné ubytovanie, ale s vervou sebe vlastnou pustili sa do nového života. Stavali domy, stajne, pestovali obilie a chovali dobytok. Museli predsa zabezpečiť svoje rodiny. Ich ciele však neboli prízemné. Nehľadali útechu v majetku, hľadali ju v Bohu a Božej priazne sa im dostalo nadostač. Na Jeho oslavu, ako prejav vďaky za neustálu opateru, postavili Mu oltár – kostolík. Nie veľký, nie honosný, zato však v pote tváre postavený vlastnými rukami ako prejav viery, ktorá ich sprevádzala odjakživa až po dnes. Nemýľme sa, už nie je rok 1947. Od tých čias uplynulo 77 rokov a Božia milosť je stále súčasťou ich každodenného života. Novoklenovčania – ako sa stále hrdo nazývajú – nezmizli. Naopak, stále sa hlásia k svojej viere, k svojej domovine a stretávajú sa vo svojom kostolíku v obci Kráľ.
Informoval: Ondrej Hruška,
dcérocirkev ECAV Kráľ-Abovce
