PIEŠŤANY – O existencii cirkevných zborov sa bude rozhodovať už len zhora. Podmienky na to, aby vôbec mohli fungovať, nastavila októbrová synoda. Mnohým cirkevným zborom tak v samostatnej podobe zrejme zvoní umieračik.
Zbory odsúdené na zánik
Dôvodom je nový zákon o cirkevnoorganizačných jednotkách a cirkevných zboroch. Na existenciu zboru najnovšie treba, aby sa v ňom pravidelne každú nedeľu konali služby Božie a k tomu tri ďalšie aktivity počas týždňa – napríklad stredtýždňové služby Božie, biblické hodiny, detská besiedka, stretnutia mládeže a pod. Ak má zbor podľa novej legislatívy prežiť, musí mať funkčné zborové presbyterstvo s minimálne siedmimi členmi. To sa musí schádzať aspoň dvakrát do roka. Zároveň musí byť riadne zvolený dozorca, jeho zástupca, kurátor, pokladník a aspoň traja členovia revíznej komisie či hospodárskeho výboru. Takisto musia byť zvolení delegáti na seniorálny konvent.
Pre vedenie cirkvi asi najpodstatnejšou je však podmienka pravidelných úhrad všetkých predpísaných príspevkov voči vyšším cirkevnoorganizačným jednotkám.
Cirkevný zbor sa pred zrušením zhora ochráni tiež primeranou starostlivosťou o svoj majetok a tým, že z vlastných príjmov dokáže zabezpečiť skoro všetko: duchovnú službu, administratívnu správu, prevádzku bohoslužobných priestorov a hlavne bývania pre duchovného. Očakáva sa aj štandardný vokátor pre farára či farárku, teda služobný byt, úhrada nákladov na bývanie, refundácia ďalších nákladov a ďalšie.
Pre vedenie cirkvi asi najpodstatnejšou je však podmienka pravidelných úhrad všetkých predpísaných príspevkov voči vyšším cirkevnoorganizačným jednotkám.
Nový zákon nepraje malým cirkevným zborom. Jeho tvorcovia a predovšetkým tí, čo ho schválili, nastavili počet členov pre existenciu zboru na minimálne 150 evidovaných v kartotéke. Ak ich toľko nie je, akceptovať vraj budú najmenej
200 obyvateľov z územia zboru, ktorí sa pri poslednom sčítaní prihlásili k ECAV. Ďalším kritériom je, aby sa na nedeľných službách Božích zúčastňovalo najmenej 5 percent členov zboru.
Na zánik sú odsúdené zbory, ktoré sú viac ako 5 rokov nepretržite administrované, alebo sú viac ako tri roky bez riadne zvoleného dozorcu alebo kurátora. Synoda schválila aj kľúč, podľa ktorého vyhodnotia naplnenie kritérií daných zákonom, ktorý povedie k procesu transformácie zborov.
Cirkev nie je generálny biskupský úrad
Nový zákon vyvolal vlnu nevôle medzi členmi prevažne malých zborov. Podľa viacerých neordinovaných veriacich treba klásť dôraz na to, že podľa učenia Martina Luthera a Symbolických kníh majú veriaci právo súdiť správanie predstaviteľov cirkvi – či konajú v súlade s vieroukou cirkvi. Zlučovaním alebo rušením cirkevných zborov bude podľa nich znemožnené to, aby bolo o každého veriaceho duchovne postarané. „Svedčí to o tom, že predstavitelia cirkvi nemajú záujem o skutočné poslanie cirkvi, ktoré je jasne definované: že cirkev je tam, kde sa káže Božie slovo a prisluhujú sa sviatosti. Cirkev je spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista a Hlavou cirkvi je Ježiš Kristus. Súčasní cirkevní predstavitelia, hlavne z duchovného stavu, sa odklonili od tohto učenia. Neberú do úvahy, že cirkev nie je generálny biskupský úrad a ich fond finančného zabezpečenia, ale cirkev sú cirkevné zbory, spoločenstvo veriacich v Krista.
„Neuznávame, že by oni boli cirkvou, ani nie sú; a ani nebudeme poslúchať, čo v mene cirkvi prikazujú alebo zakazujú.“
Luther o takýchto manieroch, aké dnes majú vrcholní predstavitelia cirkvi, hovorí, že ide o scestné „myslenie antikristovcov“ a práve takých aj dnes má cirkev vo vedení, vyjadrili sa neordinovaní funkcionári zboru s tým, že oni vnucujú veriacim názor, že všetci musia poslúchať zákony, ako keby kresťan mohol byť len vtedy spasený, keď poslúcha vrchnosť a keď sa jej podrobuje vo všetkom, čo chce, čo hovorí a čo koná. Týmto akoby hovorili: „I keď veríš v Krista a v Ňom samom máš všetko, čo treba k spáse, nič ti to neprospeje, akže mňa nectíš ako svojho boha a ak si mi nie poddaný a poslušný.“ Takúto poslušnosť si dnes uzurpujú predstavitelia cirkvi ako Eľko, dodávajú.
Maniere novodobých „antikristovcov“
Luther však v Šmalkaldských článkoch radí, ako sa postaviť voči manierom novodobých „antikristovcov“: „Neuznávame, že by oni boli cirkvou, ani nie sú; a ani nebudeme poslúchať, čo v mene cirkvi prikazujú alebo zakazujú. Veď, chvála Bohu, dnes už každé sedemročné dieťa vie, čo je cirkev, že sú to totiž svätí veriaci, ovce, ktoré počúvajú hlas svojho Pastiera. Lebo deti sa takto modlia: Verím v svätú cirkev kresťanskú. Táto svätosť nezáleží v kamžiach, tonzúrach, dlhých kabátoch a iných ceremóniách, vymyslených bez Písma sv., ale záleží v slove Božom a v pravej viere.“
Scenár vedenia: zánik zborov a narábanie s ich majetkom
Analytici, ktorých Lutherus oslovil, si myslia, že cirkevným funkcionárom ide skutočne len o majetky, pretože ak zlúčia cirkevné zbory pre neplatenie do fondu finančného zabezpečenia a stanú sa súčasťou iného zboru, bude to znamenať, že farár bude natoľko vyťažený, že nebude môcť vykonávať služby Božie všade. Napríklad, ak má za štandardných okolností vykonať dvoje služieb Božích vo vlastnom zbore, ďalej ak má filiálky – a k tomu mu pribudnú trebárs ďalšie tri v zlúčenom zbore s prípadnými filiálkami, je to jednoducho nerealizovateľné, aby Božie slovo počuli na všetkých miestach počas nedele. Hrozí tak riziko, že ľudia si odvyknú od chodenia do kostola, a keď staršia generácia vymrie, je pravdepodobné, že na situáciu doplatí aj majetok zboru.
Vo funkciách sa točia dookola tí istí mocibažní funkcionári a svetskí, skôr neveriaci ľudia – vlci v ovčom rúchu.
Hlavný CZ ho bude chcieť predať, aby mal vôbec z čoho platiť do fondu. Tým zlúčený zbor príde o majetok a de facto zanikne bez misie a starostlivosti farára. Alebo je tu možnosť, že spravovanie majetkov si bude cirkev uzurpovať sama, čo bude znamenať, že oň tak či tak prídu. Tento scenár je zrejme v záujme vedenia cirkvi – zánik zborov a narábanie s ich majetkom. Neplatiaci zbor, ktorý sa stane zlúčeným, si už nebude môcť rozhodovať ani o svojom majetku. Z toho vyplýva, že súčasným predstaviteľom nezáleží na cirkvi a jej veriacich, len na tom, ako čo najviac z cirkvi vyťažiť. Práve preto sa vo funkciách točia dookola tí istí mocibažní funkcionári a svetskí, skôr neveriaci ľudia – vlci v ovčom rúchu.
Aby zákony na synode prechádzali, môžu hlasovať aj členovia generálneho presbyterstva! Výkonná moc je tak zároveň zákonná.
ECAV už podľa názoru mnohých vykazuje známky falošnej cirkvi, preto by si ECAV na Slovensku veriaci nemali dať vziať týmto ľuďom sveta. Luther v Augsburskom vyznaní uvádza: „Ale opustiť treba bezbožných učiteľov, pretože nezastupujú osobu Ježišovu, ale sú Antikristovia. Aj Kristus hovorí: Varujte sa falošných prorokov (Mt 7, 15).“ Preto by sa cirkevné zbory mali chrániť od takýchto predstaviteľov, ktorým záleží len na peniazoch a ich majetkoch, myslia si duchovní, ktorí nazvali synodálov zberbou, nie ľuďmi viery, ktorým záleží na Božom poriadku a spáse ľudí.
Pohoršení sú aj z toho, ako ďaleko to súčasné vedenie dotiahlo, keď – aby im prechádzali zákony – môžu tak ako nikdy – hlasovať aj členovia generálneho presbyterstva. Výkonná moc je tak zároveň zákonná, čo sa nedeje ani v štáte. Navyše tak členovia generálneho presbyterstva na synode volia aj sami seba.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
